Odkaz Sovy

Vesmír nepozná zápor, preto nás "duchovné" praktiky upozorňujú nato, aby sme si priali, dávali zámery, želania vždy  v kladnom význame, vždy v prítomnosti a podobne.  Hovoríme o TOM vesmíre, ktorý stvoril všetko. Úplne všetko! Pripúšťame, že tento vesmír je tak dementný, že z portfólia svojich vedomostí vylúčil zápor. Prečítajme si predchádzajúci vetu ešte raz. No dáva to zmysel? Prichádzajú mi z nenazdania podobné vnemy. Dnešok nebol výnimkou a musím sa priznať z chuti som sa zasmiala. Ďalšie duchovné rady. Želajme si všetko tak, akoby sa to už stalo, akoby sme to už prežívali. No potom prečo si to ešte želáme? Nebolo by emočne uveriteľnejšie sa poďakova ť zato, že už žijeme to, po čom túžime aby sa tak dialo? Podľa mňa, všetko súvisí s našim nastavením, našimi programami a skúsenosťami, ktoré nám potvrdzujú to, ako veci v našej realite fungujú. Veríme im tak veľmi, že už nepochybujeme, berieme to ako axiómu, ktorú nie je potrebné dokazovať. A tým pádom, ak vyslovíme prianie

 ERT - energetická revitalizácia tela Desiatky, stovky dní si žijeme zabehnutým stereotypom. Venujeme sa bežným povinnostiam, zameriavame pozornosť na situácie, ľudí, udalosti. Každá pozornosť je sprevádzaná emóciami. A hlavne energiou . Nenápadne z nás uniká a my si veľmi dlhý čas neuvedomujeme, že sme zrazu unavení, znechutení, nevládzeme. Však takto žijeme roky a už sme si zvykli, že to vždy akosi dopadne. To akosi je premiešané náhlymi ochoreniami, úrazmi. Za tým všetkým je ukrytá naša nevedomosť, alebo ľahostajnosť, ak už o vplyve straty energie niečo tušíme. Žijeme, míňame, plytváme. Celý energetický systém tela sa doslova rozpadne. Všetky orgány strácajú pôvodné vibračné nastavenie. Frekvencie klesajú a telo nemá šancu spustiť samoregeneračný proces, pretože chýba “šťava”.  A aby toho nebolo málo, tak sa pripojí (veľmi ochotne) naša hlavička a začne ukladať všetky negatívne skúsenosti do pamäte tela aj mysle. Vzniknú negatívne energetické emočné “cysty” a tie sa stanú základom

Sleduj, čo komu vysvetľuješ. V čom sa ho snažíš utvrdiť? O čom presvedčiť? Sleduj. Kým máš potrebu druhého zahltiť argumentami, porozmýšľaj, KOHO vlastne presviedčaš! Nezabúdaj! Ak máš vo veciach jasno, nemáš pochybnosti, ani ti LEN NENAPADNE okoliu oznamovať TVOJU "správnu" verziu názoru, či postoja. Ak si však plný neistoty, pochybností, vždy budeš mať potrebu nahlas "dovysvetľovávať" (hlavne samému sebe), že práve ten tvoj postoj, predstava, presvedčenie sú správne. Pretože keď viem, tak viem. Keď nie, tak argumentujem. A tak to je.

Nie vždy sa podarí vyskúšať všetko naraz. Možno skôr nikdy. Prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo ja som už raz taká. Najradšej by som vyskúšala všetko naraz, aby som si čo najskôr urobila úsudok. Však niet času nazvyš! Prečo sa s tým "prdlikať" celú večnosť? No nie!? Lenže výsledok je potom veľmi zvláštne skomolený. Úplne zabudnem, prečo som to vôbec  robila, čo som vlastne očakávala. Koniec nulový. Žiaden hodnotný záver.. Vo všetkom tom bol najdôležitejší čas. Stihnúť všetko, veľmi rýchlo. Fókus úplne inde, akoby sa čakalo a vyžadovalo. A to som presne ja. Neustále sa naháňam za čímsi. Tlačím nato, aby sa ušetrilo.  Hocičo. Čas, priestor, peniaze, ľudia, snaha,  potreby... Hocičo. Mojim zmyslom života je byť úsporná a efektívna. Všetko ostatné sa rovná prehre a zlyhaniu. A taká ja predsa nie som. Všetko vymykajúce sa môjmu zmyslu života ma vrhá do kobky s kobrami. Jedovatým hadmi, ktoré mi to dajú riadne vyžrať. Tak prísna som na seba vždy bola a aj som doteraz. Iba druhým ne

Pomenovávanie chýb druhých je zlý zvyk, zmeňte ho. Sleduj sa. Ako rýchlo nacapíš nálepku na druhého? Pomenuješ jeho "chyby"... dáš im konkrétny názov... formu... nálepku? S názvom prichádza stotožnenie... škatuľka . Pekne si ho tam vložíš a cez nálepku vnímaš jeho osobnosť. Podobných škatuliek s negatívnymi nálepkami o jednom človeku máme viac ako tých dobrých. Väčšinou. Ak som práve takýto človek, človek, ktorý presne takto koná, pýcha ma úplne pohltila . Automaticky som sa zaradila do pozície neomylného, bezchybného človeka, ktorý má právo udeľovať negatívne nálepky. Má dostatočný nadhľad, prehľad, skúsenosti a dokonca rozumie fungovaniu chodu celého vesmíru. Všetkému. Brrr.... Začína mi byť zle samej zo seba! A vy to máte ako? Radi nálepkujete? Ste vnútorne s tým spokojní? Dokonca vás to teší?  Tak mňa nie. 

Koľkokrát ešte,  sa budeš snažiť mať na pamäti veci,  ktoré ťa vlastne brzdia v rozlete?  Koľkokrát sa budeš obhajovať   a klaňať svojim predstavám o správnosti? Koľkokrát??? Uvoľni sa a buď nasledovateľom prítomného okamihu!  Okamžitých nápadov a podnetov. Buď slobodná,  voľná,  svoja!