Odkaz Sovy

  Rozhovor s klientkou a jej prežitku počas nedele, kedy pozvala svoju osamelú matku na spoločný obed s rodinou. V snahe ponúknuť namiesto osamelého dňa pohodu medzi deťmi, dočkala sa neustálej kritiky a “dobre” mienených rád na jej “schopnosť” pripraviť na obed bryndzové halušky. Klientka:  “ Odkedy som začala variť, neustále som počúvala… toto by si mala takto, to takto nemôžeš… to je hrozné… nedobre to robíš… Skoro ma šľak trafil. Dlho som len mlčky nechala aby si hovorila, ale v jednom momente som nedokázala byť ticho a vybuchla som. Nie veľmi pekne som ju ohriakla. Ostala ticho a mňa celý čas škrelo, že som sa neovládla, hoci som vedela, že je v poriadku, že som sa sama seba zastala. Napokon som sa jej ospravedlnila." Cítila som v nej pachuť z nevydareného dňa. Ja: V prvom rade som jej pogratulovala. Postaviť sa niečomu, čo mi ubližuje a vytýčiť hranice, ktorých prestúpenie nie som ochotná tolerovať je úžasná vec. Ukážka toho, akoby sa to mohlo, malo, diať. Len v jednom j...

Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...

Možno je to triviálnosť v očiach nás mnohých, ktorí sme to tiež nezažili, ale čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že je úplne, aleže úplne nevyhnuté hovoriť  deťom o našej láske k nim. Ubezpečovať ich, že nech sa stane čokoľvek, stále sme tu pre nich, stále ich budeme rovnako milovať a stále poskytovať pomoc, ak to budú potrebovať.  Nestačí a prízvukujem NESTAČÍ si to len myslieť, že oni to vedia ! Oni sa nám vždy chcú zavďačiť a zaslúžiť si našu lásku, preto sa snažia byť čo najvzornejšie, najvhodnejšie, najlepšie... Snažia sa a sami si kladú vysoké a náročné ciele, ktoré nie vždy dokážu splniť a dosiahnuť. A vtedy prichádza to sklamanie a pocit zlyhania, že nás nedokážu uspokojiť, potešiť a zároveň nás zraňujú svojou nedostatočnosťou. A my  v "najlepšej" viere a v "mene" lásky karháme, upozorňujeme na nedostatky, ukazujeme "skryté" potenciály. Sústreďujeme sa na to, čo chceme aby dosiahli. Pritom všetkom zabúdame na ich city, utrápené srdiečka a ic...

"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...

Vesmír nepozná zápor, preto nás "duchovné" praktiky upozorňujú nato, aby sme si priali, dávali zámery, želania vždy  v kladnom význame, vždy v prítomnosti a podobne.  Hovoríme o TOM vesmíre, ktorý stvoril všetko. Úplne všetko! Pripúšťame, že tento vesmír je tak dementný, že z portfólia svojich vedomostí vylúčil zápor. Prečítajme si predchádzajúci vetu ešte raz. No dáva to zmysel? Prichádzajú mi z nenazdania podobné vnemy. Dnešok nebol výnimkou a musím sa priznať z chuti som sa zasmiala. Ďalšie duchovné rady. Želajme si všetko tak, akoby sa to už stalo, akoby sme to už prežívali. No potom prečo si to ešte želáme? Nebolo by emočne uveriteľnejšie sa poďakova ť zato, že už žijeme to, po čom túžime aby sa tak dialo? Podľa mňa, všetko súvisí s našim nastavením, našimi programami a skúsenosťami, ktoré nám potvrdzujú to, ako veci v našej realite fungujú. Veríme im tak veľmi, že už nepochybujeme, berieme to ako axiómu, ktorú nie je potrebné dokazovať. A tým pádom, ak vyslovíme prianie...

 ERT - energetická revitalizácia tela Desiatky, stovky dní si žijeme zabehnutým stereotypom. Venujeme sa bežným povinnostiam, zameriavame pozornosť na situácie, ľudí, udalosti. Každá pozornosť je sprevádzaná emóciami.  A hlavne energiou .  Nenápadne z nás uniká a my si veľmi dlhý čas neuvedomujeme, že sme zrazu unavení, znechutení, nevládzeme. Však takto žijeme roky a už sme si zvykli, že to vždy akosi dopadne. To akosi je premiešané náhlymi ochoreniami, úrazmi. Za tým všetkým je ukrytá naša nevedomosť, alebo ľahostajnosť, ak už o vplyve straty energie niečo tušíme. Žijeme, míňame, plytváme. Celý energetický systém tela sa doslova rozpadne. Všetky orgány strácajú pôvodné vibračné nastavenie. Frekvencie klesajú a telo nemá šancu spustiť samoregeneračný proces, pretože chýba “šťava”.  A aby toho nebolo málo, tak sa pripojí (veľmi ochotne) naša hlavička a začne ukladať všetky negatívne skúsenosti do pamäte tela aj mysle. Vzniknú negatívne energetické emočné “cysty” a t...