Bohatstvo a moc (z knihy 365 múdrostí)
Na bohatstve a moci nie je nič dobré, ale ani zlé. Je to len stav. Človek môže byť chudobný a nemusí mať moc, ale to zákonite neznamená, že je to "dobrý" človek. Rovnako môže byť bohatý a mocný a nemusí byť "zlý". Záleží, čo s tým stavom urobí.
Dnešný výrok na mňa pôsobí veľmi jednoznačne, s čím veľmi nesúhlasím. Všetky tri pojmy - múdrosť, bohatstvo a moc - môžu byť v rovnováhe a navzájom sa nevylučujú. Určite nie je výnimkou, že existujú jedinci na svete, ktorí to dokázali a dokazujú, len sa o nich veľa nevie. Rozširovať povedomie o "zle", ktoré spôsobujú moc a bohatstvo je cieľom, aby ľudí udržoval v závisti a v pocite vlastnej neschopnosti.
Však čo je najjednoduchšie? Nadávať a ohovárať, len aby som si sám náhodou nepripustil, že pre to, aby som sa priblížil k tomu po čom túžim, je potrebné niečo urobiť. Čo je pre mňa najsmutnejšie je, že ľudia veľakrát závidia druhým veci, ktoré oni v živote ani nepotrebujú a v konečnom dôsledku, ani by nevedeli čo s tým. Na druhej strane, bohatstvo a moc so sebou prinášajú povinnosti, starosti a stres z nedostatku voľného času. Myslím si, že "priemerne" zarábajúci človek, ktorý si odrobí svoju pracovnú zmenu, odíde z práce a nerieši čo za sebou nechal a vracia sa do rodiny, medzi priateľov, aby si oddýchol a užil voľný čas, často žije spokojnejší život, ako bohatý a mocný, ktorý v celom svojom živote musí riešiť veci súvisiace s udržaním si týchto "priorít".
Toto je len jeden z mojich uhlov pohľadu na spomenuté pojmy. Určite by sa dalo doširoka rozvinúť túto tému, ja som len chcela poukázať, že veľakrát odsudzujeme a nevidíme príbehy týchto ľudí, nepoznáme ich históriu. Medzi bohatými a mocnými sú ľudia s veľkým srdcom, ktorí pre ostatných vykonali veľa a mnohokrát sa dostali k svojim peniazom a moci ťažkou drinou. A nie je výnimku, že sú osamelí.
Všetci vezmime zodpovednosť za svoje životy do vlastných rúk a využime to, čo sa nám ponúka čo najlepšie. Zabudnime hodnotiť a súdiť svoje okolie, ich životy nežijeme. Všetci to máme vo vnútri inak, všetci máme svoje vlastné túžby a sny, ktoré nás urobia šťastnými. Závisť odkláňa našu pozornosť od našej podstaty a keď sa do nej príliš zahĺbime, strácame vlastný život, zabudneme na seba a zmyslom našej existencie sa stane len zúfalstvo. Načo potom vlastne žijeme?
Komentáre
Zverejnenie komentára