Vďačnosť (z knihy 365 múdrostí)

     

       Už som mala pocit, že dnešný status ani nenapíšem. Veľmi som chcela niečo písať o vďačnosti, pretože táto téma je mi bytostne blízka a často pri rozhovoroch poukazujem na potrebu byť vďačný. Veľa krát je to pre nás prvá pomoc, keď stratíme z dohľadu zmysel nášho života, trápime sa s nespravodlivosťou, sme zúfalí, že sa nám nič nedarí. V takých chvíľach si neuvedomíme, koľko sme už doteraz dokázali, koľko krásneho sme už zažili a čo všetko už máme. Náš obzor sa zúži iba na TÚ konkrétnu vec, ktorá nás práve postihla a na všetko ostatne zabudneme.

        O tejto téme sa popísalo kvantum teórií a  bolo poskytnutých množstvo praktických rád. Zrazu pri zamyslení sa, čo vlastne budem zdieľať, keďže už bolo všetko "napísané", v mojej hlave "šrotovala" myšlienka "časovania". Kedy prejaviť vďačnosť? Raz za deň, večer pred spaním pri rekapitulácii dňa?

         K prejavom úprimnej vďačnosti sa väčšina z nás dostane vtedy, keď napríklad po vynaložení veľkého úsilia sa nám splní niečo vysnené, dosiahneme cieľ, vyhrajeme v lote, priateľ konečne súhlasí, že začne s nami chodiť a pod. Sú to všetko situácie, ktorých dosiahnutie nás buď niekam posúva, buď nám pomáhajú napĺňať sny, získať prestíž, lepšiu prácu, plat, postavenie ...

        Vďačnosť môže byť aj formou terapie pre ľudí, ktorí sú neustále s niečim nespokojní (v akejkoľvek oblasti svojho života). Vďačnosť pomáha pochopiť, že existuje tisíc a jedna vec, za ktorú môžeme byť vďační, pretože tieto nemusia byť samozrejmosťou pre ostatných. Vďačnosť za ľudí, ktorí sa s nami v živote "nemaznali" a pomohli nám "vyrásť". Na tento druh vďačnosti  akosi pozabúdame, ale radšej sa odsúdime do nekonečného kolotoča obviňovaní a sebaľútosti. Znovu vidíme iba jednu stránku veci, chýba nám ten prepotrebný nadhľad.

        Efektívnosť vďačnosti sa vždy zvýši, keď dokážeme poďakovať (v duchu, alebo aj nahlas) v okamžiku, keď sa situácia udeje. K procesu sa pridruží aj veľmi príjemný pocit po celom tele, ktorý je tou najsprávnejšou skúškou "správnosti". 

         A preto, ďakujme počas dňa, pri každej príležitosti si uvedomujme, aké zázraky sa nám dejú, aké správne veci robíme, akých vhodných ľudí stretávame. S úprimnosťou, radosťou a láskou vyslovujme tieto slová, usmejme sa. Toto všetko nám urobí práve ten okamih nádherným a deň môže v tejto energii pokračovať.😃😄

        


  

       

        

 





Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Riešim, riešiš, riešite...

Obraz
zvuková nahrávka   Kopec problémov. Kopec vecí na riešenie. Dennodenná skúsenosť každého z nás. Myšlienky zahltia naše hlavy. Dobiedzajú, nedajú pokoj, nútia nás hľadať. Hľadať to správne riešenie. Najvhodnejšie. Môže sa nám aj hlava zapariť a častokrát nevieme ako ďalej. Vo fáze neschopnosti sa pohnúť do úspešného stavu, podliehame beznádeji, nervozite, zúfalstvu. Obviňovaniu seba, tých druhých, štát, systém. Koľko vecí riešime a mnohokrát prinesieme rozhodnutie, ktoré sa však vymyká očakávanému výsledku? (Následne príde pocit viny, odsudzovanie a napokon trestanie sa za „zlý“ úsudok.) Koľkokrát nevieme spať, lebo tvrdohlavo trváme na nájdení správnej cesty? Prežívate to rovnako? Dajte si pár sekúnd priestor a skúste si uvedomiť, či to tak máte. Máte skúsenosť, že jeden konkrétny problém vám zabral aj niekoľko dní a vy ste neboli schopní nič vyriešiť? Verím, že áno. V akých pocitoch v takom čase žijeme? Dokážeme sa naladiť do vyš...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »