Vďačnosť (z knihy 365 múdrostí)

     

       Už som mala pocit, že dnešný status ani nenapíšem. Veľmi som chcela niečo písať o vďačnosti, pretože táto téma je mi bytostne blízka a často pri rozhovoroch poukazujem na potrebu byť vďačný. Veľa krát je to pre nás prvá pomoc, keď stratíme z dohľadu zmysel nášho života, trápime sa s nespravodlivosťou, sme zúfalí, že sa nám nič nedarí. V takých chvíľach si neuvedomíme, koľko sme už doteraz dokázali, koľko krásneho sme už zažili a čo všetko už máme. Náš obzor sa zúži iba na TÚ konkrétnu vec, ktorá nás práve postihla a na všetko ostatne zabudneme.

        O tejto téme sa popísalo kvantum teórií a  bolo poskytnutých množstvo praktických rád. Zrazu pri zamyslení sa, čo vlastne budem zdieľať, keďže už bolo všetko "napísané", v mojej hlave "šrotovala" myšlienka "časovania". Kedy prejaviť vďačnosť? Raz za deň, večer pred spaním pri rekapitulácii dňa?

         K prejavom úprimnej vďačnosti sa väčšina z nás dostane vtedy, keď napríklad po vynaložení veľkého úsilia sa nám splní niečo vysnené, dosiahneme cieľ, vyhrajeme v lote, priateľ konečne súhlasí, že začne s nami chodiť a pod. Sú to všetko situácie, ktorých dosiahnutie nás buď niekam posúva, buď nám pomáhajú napĺňať sny, získať prestíž, lepšiu prácu, plat, postavenie ...

        Vďačnosť môže byť aj formou terapie pre ľudí, ktorí sú neustále s niečim nespokojní (v akejkoľvek oblasti svojho života). Vďačnosť pomáha pochopiť, že existuje tisíc a jedna vec, za ktorú môžeme byť vďační, pretože tieto nemusia byť samozrejmosťou pre ostatných. Vďačnosť za ľudí, ktorí sa s nami v živote "nemaznali" a pomohli nám "vyrásť". Na tento druh vďačnosti  akosi pozabúdame, ale radšej sa odsúdime do nekonečného kolotoča obviňovaní a sebaľútosti. Znovu vidíme iba jednu stránku veci, chýba nám ten prepotrebný nadhľad.

        Efektívnosť vďačnosti sa vždy zvýši, keď dokážeme poďakovať (v duchu, alebo aj nahlas) v okamžiku, keď sa situácia udeje. K procesu sa pridruží aj veľmi príjemný pocit po celom tele, ktorý je tou najsprávnejšou skúškou "správnosti". 

         A preto, ďakujme počas dňa, pri každej príležitosti si uvedomujme, aké zázraky sa nám dejú, aké správne veci robíme, akých vhodných ľudí stretávame. S úprimnosťou, radosťou a láskou vyslovujme tieto slová, usmejme sa. Toto všetko nám urobí práve ten okamih nádherným a deň môže v tejto energii pokračovať.😃😄

        


  

       

        

 





Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Riešim, riešiš, riešite...

Tak ako to vlastne je?