VOĽBA

     Rada by som dnes niečo napísala o našej voľbe.

     Od svojho narodenia prijímame názory a postoje svojich rodičov, starých rodičov, učiteľov a vôbec ľudí okolo nás, ktorí patria do staršej generácie. Učíme sa chápať výroky múdrych, vzdelaných a skúsených ľudí. Prijímame a napokon uveríme, že to všetko je pravda, dokonca fakt, ktorý nie je potrebné spochybňovať. Žijeme roky svoj život a prispôsobujeme ho všetkým pravidlám, ktoré boli do nás vštepené. Žijeme život nalinkovaný inými a spĺňame očakávania iných. Sme s tým v pohode, tešíme sa z úspechov, pretože sa nevymykáme všeobecne uznávaným dogmám.

     V priebehu tohto procesu, dôjde k prvým neúspechom a následným pocitom prehry a nedostatočnosti. Nie sme dostatočne dobrí pre spoločnosť. Nie sme dostatočne dobrí pre rodičov, partnerov, deti, zamestnávateľov, priateľov. Tieto pocity prichádzajú, keď svoje konanie hodnotíme cez filter "čo by som mal" a "čo by sa patrilo". Kdesi v nás sa rodí nespokojnosť, ale my ju úspešne potláčame, pretože VIEME, že sme konali nesprávne. 

     Roky ubiehajú, znovu a znovu sa dostávame do podobných turbulencií rozporov. Telo začína chradnúť, objavujú sa prvé choroby a my útrpne prijímame svoj "osud".  Osud, ktorý žije väčšina našich známych v našom okolí.

     A stačí tak málo. Rozhodnúť sa ZVOLIŤ si konať a hovoriť tak, ako je nám to príjemné.

Prečo iných ľudí dávame "nad" seba? Staviame ich na piedestál?

Prečo si myslíme, že ten druhý má "patent" na všetko a má právo súdiť nás?

Prečo je dôležité urobiť určité veci, keď vám osobne na tom nezáleží?

Prečo sa nútime do vecí, ktoré vlastne ani nechceme?

Kde v tom všetkom sme my?

Koľko rokov musíme mať, aby sme sa začali cítiť dospelými a dovolili si veci, ktoré nás robia šťastnými?  

     Je to len pár otázok na zamyslenie.

     Vždy je to o voľbe, ktorým smerom sa vyberieme. Dobrá správa je, že žiadna voľba nie je správna, alebo nesprávna. Vždy ju môžete zmeniť a vydať sa iným smerom, až raz si vyberiete tú, ktorá vás bude robiť šťastným.

     Na záver malá pomôcka, ktorá mne najviac pomohla zmeniť vlastné voľby. V čase, keď som sa snažila naučiť nebrať vážne dogmy vo všetkom v našom živote, keď som skúšala vnútorne   "rebelovať" sama proti sebe a utvrdiť sa v tom, že je všetko v poriadku, používala som jednoduché:  .... NO A ČO !!! ...

     Vrelo odporúčam si to zároveň užiť aj s pocitom malého nezbedníka, ktorý si s detskou radosťou užíva vlastné vylomeniny. 😊






Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Riešim, riešiš, riešite...

Obraz
zvuková nahrávka   Kopec problémov. Kopec vecí na riešenie. Dennodenná skúsenosť každého z nás. Myšlienky zahltia naše hlavy. Dobiedzajú, nedajú pokoj, nútia nás hľadať. Hľadať to správne riešenie. Najvhodnejšie. Môže sa nám aj hlava zapariť a častokrát nevieme ako ďalej. Vo fáze neschopnosti sa pohnúť do úspešného stavu, podliehame beznádeji, nervozite, zúfalstvu. Obviňovaniu seba, tých druhých, štát, systém. Koľko vecí riešime a mnohokrát prinesieme rozhodnutie, ktoré sa však vymyká očakávanému výsledku? (Následne príde pocit viny, odsudzovanie a napokon trestanie sa za „zlý“ úsudok.) Koľkokrát nevieme spať, lebo tvrdohlavo trváme na nájdení správnej cesty? Prežívate to rovnako? Dajte si pár sekúnd priestor a skúste si uvedomiť, či to tak máte. Máte skúsenosť, že jeden konkrétny problém vám zabral aj niekoľko dní a vy ste neboli schopní nič vyriešiť? Verím, že áno. V akých pocitoch v takom čase žijeme? Dokážeme sa naladiť do vyš...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »