Zmĺkni, aby si začal počuť (z knihy 365 múdrostí)

 

   

     Čo znamená počuť, počúvať?

     Počuť môžeme zvuky okolo seba, slová druhých ľudí, vlastné "vnútro", vlastné telo, nevypovedané volania. 

    Súčasný svet je plný zvukov a hluku, ktoré na nás "útočia" všade. 

    Od samého rána, keď sa zobudíme,  vhupneme do typickej rodinnej vravy, kedy si odovzdávame posledné inštrukcie pred odchodom do práce, do školy. Na ulici nás obklopia zvuky motorov, trúbenie, pískanie bŕzd, štekot psov.  Ak cestujeme autobusmi, neustále okolo seba počujeme či už zvuk motora alebo rozhovory cestujúcich. V práci, v škole je vždy niekto okolo nás. Poniektorí si dáme slúchadlá na uši a v snahe izolovať sa od okolitých zvukov, počúvame hudbu. Sme tak zvyknutí na hluk, že už ho pomaly ani nevnímame. Keď sa dostaneme do prostredia, kde zrazu toto všetko nie je, veľa z nás cíti priam fyzickú bolesť v hlave. Hovoríme, že to ticho "útočí" na naše bubienky. Mozog naučený neustále spracovávať zvuky z okolia,  odrazu nemá "čo robiť" . Na mozog sa však môžeme samozrejme spoľahnúť. Vystačí si aj sám. Začne nás zamestnávať generovaním miliónov myšlienok,  a tak si ani neuvedomíme ako, a už máme v hlave znovu riadny chaos, ktorý pocitovo je možno prirovnať k hluku.

    Ak v takomto nastavení chceme naozaj (s porozumením) počúvať a počuť, jednoducho to nedokážeme.  Je príliš veľa rozptyľujúcich podnetov, ktoré našu pozornosť a hlavne trpezlivosť načisto zrušia. Sústredenie je možné len vtedy, keď sa na to priamo zameriame. 

    V bežnom živote veľmi často (ak nie stále) riešime neodkladné záležitosti, stále nás tlačí nejaký termín, stále sa snažíme niečo dohnať, splniť niekoho očakávania  alebo naše vlastné časové harmonogramy . A to si vyžaduje čas, ktorý väčšinou chýba a tak vzniká stres. Potom niet divu, že si nedokážeme nájsť čas na  počúvanie a počutie.

    Výsledok? Katastrofálne vzťahy, neporozumenie, hádky, neochota a nechuť komunikovať.

     Tak ako všetky zmeny aj tu je potrebné zacieliť svoju pozornosť na to, čo chceme dosiahnuť. Veľký zázrak, ktorý objavíme vo chvíli, keď sa stíšime a začneme počúvať a konečne aj počuť, nám do života prinesie iba a iba dobré veci.  Pri rozhovore s inými, sústreďme celú svoju pozornosť do okamihu rozhovoru a trpezlivo vypočujme hovorené (možno vďaka tomu nás niekto zaujme alebo pochopíme prečo si sťažuje, alebo odhalíme, že mu vieme pomôcť, nejakým jednoduchým spôsobom ...).

      Naučme sa (bude to hlavne v náš prospech) počúvať a počuť.

      Nájdime si pár chvíľ každý deň, kedy sa stíšime, zavrieme oči, vydýchneme a ponoríme sa do ticha. Nie je ničím neobvyklým, že v stave utíšenia, keď vedome cielime svoju pozornosť na NIČ a donútime neporiadok v hlave znížiť intenzitu (niekto dokáže úplne zrušiť myšlienky) odrazu nám napadnú odpovede, ktoré sme celý deň nevedeli získať.

      V stave stíšenia, sa mentálne poprechádzajme vo svojom tele a načúvajme a vnímajme, čo sa v ňom deje.

      Pri rozhovore s ľuďmi (keď už sme sa na to dali) venujme sa vždy práve tomuto rozhovoru, aby čas, ktorý sme minuli, bol efektívny. (Vďaka vedomej pozornosti je možné predísť takmer všetkým nedorozumeniam.) 

     Viac počúvajme a hovorme menej. Od rozhovoru očakávajme, že nás obohatí, preto vždy pozorne sledujme, čo nás bude inšpirovať. A na to nikdy neprídeme, keď budeme neustále druhému skákať do reči, snažiť sa mať na všetko vlastný názor a k tomu aj obrovskú snahu svoj názor vyrozprávať do sveta.  

     Vedomý človek sa vždy učí a vie, že rozhovory, ktoré absolvuje nikdy nie sú náhodné. Stále sme si zároveň učiteľom aj žiakom. (Občas skúste popremýšľať nad slovami, ktoré ste "radili" druhému. Možno pri krátkom zamyslení prídete na to, že slová cielené pre druhého, boli vlastne  pre vás. Aj tak môže fungovať paradox vesmíru.😉).