Plány, plánovanie

 

    Radi plánujete? A najlepšie čím detailnejšie, tým lepšie?

    Aj ja som to robila. Veľmi detailne. Netýkalo sa to len plánov na vlastné zabezpečenie v starobe, alebo budúcej dovolenky, alebo prestavbu domu, ale aj drobností okolo domu, stretnutí a pod. Keď si teraz spomínam, ako sme plánovali postup pri prestavbe chalupy, dobre sa pobavím. Aktualizácia musela prebiehať každý týždeň, aj to som bola optimistka :-).  Našťastie už v tom období som začínala pracovať na sebe a už som nerobila tragédiu z vecí, ktoré nevychádzali. Vedela som, že očakávania majú  väčšinou za následok sklamania.

    Postupom času som si uvedomila, že plánovanie je síce dôkazom toho, že mám svoj vlastný život pod kontrolou (teda si to môžeme myslieť, pravda), vnútorné uspokojenie, že nič nenechávam na náhodu, ale je to veľmi obmedzujúce. Dôsledným plánovaním, som si nalinajkovala všetko, čo a kedy a kde a prečo a za akých podmienok.  Nedajbože sa niektorá časť spochybnila, celý plán padol ako domček z karát a keď aj nie, že bola snaha to nejako pozliepať, vždy to sprevádzala frustrácia a potvrdenie slovami: ... no jasné, mne sa to vždy deje.... A tak som si to všetko ešte zaklincovala programom, že všetky moje plány sú odsúdené na neúspech. Čo som si priala (hoci aj nevedome) sa mi plnilo.

     Dozvedela som sa, že je o nás vždy postarané a že stačí len vyslať zámer, čo potrebujeme a ono sa to vyplní a vždy nejako utrasie a napokon sme s výsledkom spokojní. Nemusí to byť presne v tej forme, akú by sme si svojim obmedzeným rozhľadom vedeli vymyslieť, ale príde to (často v ešte dokonalejšom prevedení).

Minulý rok som potrebovala zohnať palivové drevo, čo by ani nebol problém, ale čo som zisťovala, ceny išli veľmi vysoko a mne sa nechcelo toľko platiť. Pamätám si, ako som stála na terase a dívala sa na oblohu nad kopcom a len tak viac zo zábavy som povedala..... Chlapci, viete aké potrebujem, čím lacnejšie a kvalitné :-) .... Prestala som na to myslieť a o dva dni mi volá suseda, či nechcem drevo, že sa jej ponúkli z vedľajšej dediny a náhodou si spomenula na mňa. Veľmi spokojne som ponuku prijala, pretože na desiatich metroch dreva som ušetrila 80 EUR ( drevo bolo v slušnej kvalite). No plánuj si potom, keď mi bola splnená moja požiadavka tak rýchlo a dokonca v takej cene o ktorej som ani nesnívala. No a tento rok som to samozrejme zopakovala (však skúška správnosti, či som ich neomrzela :-) ). Drevo bolo vo výbornej cene už minulý rok, ale tento rok mi prišlo ešte o 20 EUR lacnejšie. :-). Evidentne majú ešte so mnou trpezlivosť. :-)

     Odvtedy tých príkladov mám viac. Sú aj také, ktoré sa neudejú do dvoch dní, trvajú aj mesiac dva, ale vtedy si vždy poviem, že ešte nenastal ten čas. 

     Nechcem týmto všetkým povedať, že nemáme mať plány, ale ja si ich už nerobím. Mám nejakú predstavu, čo by som chcela,  upriamim na tú predstavu pozornosť, vyšlem zámer a ako sa k tomu dopracujem, nechám na vesmír, aké pomôcky mi cestou pošle, akých ľudí stretnem, čo začujem. Tento stav pre racionálne zmýšľajúci mozog nie je veľmi stráviteľný, pretože nemá nič pod kontrolou, nevie vytvoriť obavy a strachy, čo keď sa to tak neudeje, čo potom so mnou bude. Dokonca, keď mám dohodnuté stretnutie napríklad víkendovka o mesiac, kedysi som si pár dní dopredu balila veci, dohadovala podrobnosti. Teraz do poslednej chvíle neriešim či idem, či nie. Večer, alebo v deň keď cestujem nabalím potrebné veci a hotovo. Keby som tam aj nedorazila, jednoducho viem, že som tam ani nemala byť. 

     Niekto si podobný postoj k životu ani nevie predstaviť, pretože organizácia a plánovanie je základom usporiadanosti. Súhlasím, tiež som to tak niekedy mala a išla som sa pretrhnúť, aby som každý detail svojich plánov dodržala (akoby na tom závisel vlastný život). Najmarkantnejšie sa to prejavilo v práci, kde som hnala svojich kolegov do vysokých výkonov, len aby sme plnili plán. Odstupom času mi to príde tak vzdialené, tak zaťažujúce. Nepamätám si veľa okamihov, že by som to plnenie plánov prežívala v radostnom rozpoložení. Väčšinou to bolo stresujúce.

     Preto si teraz užívam, že neplánujem. Hrajem sa so svojimi zámermi a čím viac sa pritom cítim uvoľnene, tým viac sa to darí. Dovoľujem si, viem že si to zaslúžim a viem, že všetkého je dostatok pre všetkých, len tomu treba veriť. 

PS: Ak vás posledný odstavec "pobúril" a prešlo vám hlavou, aká som domýšľavá a že nič z toho nefunguje, plne vám rozumiem. To vám našepkáva vaše ego ;-)  (Tiež som to tak mala :-) )