Negatívne v našich životoch potrebujeme (zamyslenie)


 

    To že žijeme v dualite, všetci vieme.  Delenie na dobré a zlé, negatívne a pozitívne, v nás ľuďoch vypestovalo zvyk, všetko negatívne a zlé zo života odháňať, preklínať, zatracovať.

     Či už sú to "zlí" ľudia, alebo "zlé" situácie, či príbehy, "zlé" myšlienky.

     S rozrastajúcou sa snahou ľudí byť lepšími, vedomejšími, vyššie vibrujúcimi sa akosi prirodzene začalo všetko negatívne potláčať, nepriznávať sa k tomu. Všetko čo dostalo nálepku "zlé", "negatívne" je automaticky odsudzované, vynášame nad tým súdy .... " ja by som toto nemohol", "ja by som to nikdy tak neurobil", "ako môže niečo také človek povedať (urobiť)?", "mne by to svedomie nedovolilo".....

     Ak my sami urobíme niečo "zlé" , potom sa hanbíme, snažíme sa to "ututlať", nepriznáme to (zatĺkame). Ak máme negatívne myšlienky, tak ich nasilu utláčame do úzadia a tvárime sa, že neexistujú. Ak zažívame nepríjemnosti (zlé veci), pokazí sa nám nálada, plačeme od zúfalstva, alebo nemohúcnosti, bojíme sa, nahneváme sa.

      Dualita zákonite predstavuje obe strany mince.Bez ktorejkoľvek strany, by to  už nebola dualita. Dualita má svoj zmysel, pre ktorý sme aj na túto planétu prišli. Dualita je jedinečný spôsob, ako zistiť čo chceme aby sme boli, čo chceme aby sme žili, čo chceme aby sme neboli a čo chceme aby sme nežili.

      Len vďaka "negativite a zlým" veciam toto dokážeme. Len vďaka nim si dokážeme uvedomiť, čo chceme zažívať.

      Keď si toto uvedomíme, nebudeme mať tendenciu so "zlom" bojovať (tým mu len zbytočne dodávame energiu), ale naopak budeme vďační, že sme sa s ním stretli a dostali sme šancu ukázať vlastnú silu. Dostávame šancu nájsť iný spôsob riešenia "zlej" situácie,  dostávame šancu spoznať samých seba....

     Poviete si v duchu.... reči... reči... reči...

Skúsim príklad:

     Nestalo sa vám, že ste mali tak zlú situáciu v zamestnaní, že ste to už roky iba trpeli a napokon prišiel ten najväčší "zloduch" a doslova vás vyštval? Vtedy ste boli nahnevaní a triasli ste sa strachom, že čo bude s vami ďalej. Ale po nejakom čase, ste si našli inú prácu, inú náplň, našli nových priateľov, odsťahovali sa kamsi inam.... skrátka práve ten "zloduch" to všetko  rozhýbal.  Mohlo sa to samozrejme odohrať aj inak. Po vyhodení z práce, ste mohli ostať zakuklení v sebaľútosti, svojimi sťažnosťami otravovať okolie a dokazovať aký ste chudák. Možností je viac, ale práve ten "zloduch" vás postrčil ku vašej vlastnej sile, aby ste ju konečne našli, aby ste začali robiť to, čo vás baví. Ak ste to náhodou ešte nepochopili, časom sa objaví ďalší "zloduch", ktorý znovu bude mať snahu vás dostať k "rozumu". 

     Alebo mali ste úžasného priateľa, ktorému ste všetko hovorili, verili ste mu a on vás jedného dňa hnusne "podrazil" a vám sa zrútil svet, pretože..... Vaša reakcia bude samozrejme neskutočná duševná až fyzická bolesť, hnev, frustrácia a pocit obrovskej straty, keďže k tomuto človeku ste prechovával veľké city. Čomu vás má táto skúsenosť naučiť? "Zrada" sa ku vám dostala nejakým spôsobom. Buď ste ju zistili osobne, alebo z dosluchu. V oboch prípadoch je vhodné nabrať odvahu (učíme sa nebáť sa konfrontácie) a zistiť dôvod, prečo sa tak stalo. Ak je komunikácia prijatá a môžeme spolu rozumne argumentovať (učíme sa počúvať o sebe "nepríjemné" veci a nebrať ich osobne). Ak je komunikácia odmietnutá (učíme sa nelipnúť na priateľstvách, ktoré nie sú úprimné a otvárame sa novým možnostiam). Tých možností je určite viac, ale pointou je, že všetko "zlé" s čím prídeme do styku a týka sa nás to,  má VŽDY aj druhú stranu, bez toho to neexistuje, inak by sme neboli v dualite. 

     Porekadlo.... všetko zlé, je na niečo dobré.... skúsme trošku upraviť .... všetko zlé má dobrú stránku a všetko dobré má aj tú zlú... 😄 . Občas je vhodné od týchto dianí odstúpiť v čase a vtedy to uvidíme v správnej perspektíve.

     Pre toto zamyslenie som sa rozhodla preto, aby som nám dala takú malú víziu do okamihu, keď si myslíme, že si nevieme pomôcť a nevieme čo ďalej. Uvedomením si, že všetko negatívne má aj pozitívnu stránku , len ju ešte nevidíme práve v tomto konkrétnom okamihu, máme vieru, že k tej pozitívnej stránke sa môžeme dopracovať. S týmto vedomím bude prekonávanie času príjemnejšie a znovu sa pridáva ďalšia hodnota. Ak sme v očakávaním niečoho pozitívneho, naše vibrácie pritiahnu práve tie pozitívne zážitky a veci. 

Ale ZNOVU, platí to aj naopak, veď DUALITA.😉

     Tak nech si správne vyberieme. 💙💚💛💜💚💛💜

      

 


Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Riešim, riešiš, riešite...

Obraz
zvuková nahrávka   Kopec problémov. Kopec vecí na riešenie. Dennodenná skúsenosť každého z nás. Myšlienky zahltia naše hlavy. Dobiedzajú, nedajú pokoj, nútia nás hľadať. Hľadať to správne riešenie. Najvhodnejšie. Môže sa nám aj hlava zapariť a častokrát nevieme ako ďalej. Vo fáze neschopnosti sa pohnúť do úspešného stavu, podliehame beznádeji, nervozite, zúfalstvu. Obviňovaniu seba, tých druhých, štát, systém. Koľko vecí riešime a mnohokrát prinesieme rozhodnutie, ktoré sa však vymyká očakávanému výsledku? (Následne príde pocit viny, odsudzovanie a napokon trestanie sa za „zlý“ úsudok.) Koľkokrát nevieme spať, lebo tvrdohlavo trváme na nájdení správnej cesty? Prežívate to rovnako? Dajte si pár sekúnd priestor a skúste si uvedomiť, či to tak máte. Máte skúsenosť, že jeden konkrétny problém vám zabral aj niekoľko dní a vy ste neboli schopní nič vyriešiť? Verím, že áno. V akých pocitoch v takom čase žijeme? Dokážeme sa naladiť do vyš...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »