A prečo? (príbeh)

 

    Nikdy som nepatrila k matkám, ktoré by sa s dieťaťom rozprávala cez kadejaké sykavky, zdrobnelinky a rôzne vymyslené akože detské hatlamatlaniny. Od začiatku, ako malá začala rozprávať, som s ňou hovorila klasickou ľudskou rečou, vždy odpovedala otvorene, neexistovala otázka, ktorú by som jej nezodpovedala a na druhej strane, ak som nevedela odpoveď, tak som si to aj úprimne priznala.       V období ... a prečo? .... som tak isto zvolila inú taktiku.  Mala som možnosť sledovať svoje priateľky, ktoré sa stali matkami oveľa skôr ako ja, ako zvládali túto nikdy nekončiacu reťaz otázok. Obdivovala som ich, ich trpezlivosť a vynaliezavosť. Pár krát som aj nahlas pochválila ich snahy a dodala, že ja by som na to nervy nemala. Jedna priateľka mi len s úsmevom povedala... však počkaj, keď budeš mať vlastné, úplne inak sa na to budeš pozerať. Hm... asi som fakt iná. 

     V našom prípade som zvolila inú taktiku. Keď naša malá začala ... a prečo? .... moja odpoveď bola ... čo myslíš? prečo? .... občas, keď som vedela, že jej otázka bola vyslovená  len tak bez rozmyslu, len aby niečo povedala, tak som neváhala odpovedať ... odpovedz si sama, na hlúpu otázku odpovedať nebudem. Možno to vyznie nie príliš mamičkovsky, tvrdo a neláskavo, ale tak som to mala a neľutujem. (Odmenou mi bolo, že keď položila otázku, ktorú som vyhodnotila za jednoduchú a vedela som, že vie odpoveď, zdvihla som len jedno obočie a ona okamžite reagovala slovami ... viem,  viem na hlúpe otázky neodpovedáš 😃😃😃.) Vždy dokázala sama nájsť odpovede a keď aj nie, jej názory a odpovede boli pre mňa veľakrát zábavné, dokonca poučné. Až na základe jej reakcií sme sa pustili do debaty a vysvetľovali si , ako to obe vnímame. Jej slovná zásoba na jej vek bola veľmi bohatá. Vždy som bola fascinovaná, ako malé deti nasávajú informácie a cez svoje vnímanie ich spracúvajú a dochádzajú k fantastickým záverom.

      Nikdy nezabudnem na náš rozhovor ako prišla na svet.

      Vždy keď som ju kúpala, som sa obliekla len do krátkeho trička a nohavičiek, lebo po kúpeli som bola často mokrejšia ako ona. Mohla mať tri - štyri roky, už si presne nepamätám vek. Pri kúpaní si všimla, že na mojom bruchu je veľká vertikálna jazva a ukázala na ňu. ... Aj babka má takú jazvu....  V rozhovoroch s ňou  som odpovedala na konkrétny dotaz jednoducho. Aj teraz som zvolila reagovať iba na ... aj babka....  Áno babka mala v brúšku tvojho uja, pán doktor brúško rozrezal, vybral ho a tak jej tam ostala jazva.... Chvíľku sa čľapkala vo vode, potom sa postavila a prstom sa dotkla mojej jazvy. ... Aj mňa tak vybrali? ... Moja jazva nepochádzala "z cisárskeho rezu", ale bol to pozostatok prasknutého slepého čreva, ktorý lekár zle diagnostikoval a operovali ma na gynekológii ako podozrenie na mimomaternicové tehotenstvo. Toto som fakt dieťaťu nemala potrebu vysvetľovať, tak som len záporne pokrútila hlavou. Nechala som jej myšlienkové pochody, nech si idú vlastnou cestou. Po chvíľke ... a potom ako som sa narodila? ....  Automaticky som odpovedala... normálne, ako väčšina detí, zospodu ... Rukou som naznačila miesto pod bruchom, nič určité.  Naša malá mala veľké očká, drobnú tváričku. V priebehu niekoľkých sekúnd sa jej oči zväčšili na trojnásobok, šok, prekvapenie, alebo ani neviem, aké emócie naplnili ich výraz, keď povedala.... TY SI MA VYKAKALA ???

      Nebudem hovoriť, aký hurónsky záchvat smiechu ma pochytil. Tak takúto asociáciu dospelý človek nedá, nevymyslí, ani keby sa ako snažil. Chúďatko, nepochopila, prečo sa jej matka takto správa a pravdu povediac už si ani nepamätám, čo som jej následne povedala. Nikdy však na toto nezabudnem.

      Tento status nie je o ničom poučnom, len som sa chcela s vami podeliť o jeden z úžasných momentov môjho materstva. Verím, že podobných detských múdrostí máte vo svojich spomienkach aj vy a keď si na ne spomeniete, zaplaví vás láskyplná energia. 

      Ak chcete, zdieľajte ich so mnou a napíšte do komentov.

      Krásny deň prajem 💗💗💗