Ako sa mať rád (zamyslenie)

     

 V rozhovoroch (nie len ja, ale viem, že to používa veľa ľudí), často odznie veta ... Začni sa mať rád.

        Je to úžasne myslená myšlienka, s ktorou poslucháča nabádame k zvýšeniu svojej sebahodnoty, sebavedomia, prajeme mu, aby si vážil seba samého, nedovolil so sebou manipulovať.... Skrátka prajeme mu, aby sa začal konečne uvedomovať. 

        Čo sa s týmto prianím väčšinou stane? 

        Predstavme si, že sme boli vychovaní v rodine ako druhé dieťa. Doslova ako to druhé. To prvé je dokonalé vo všetkom. Tým, že bolo prvé, rodičia mu venovali maximálnu pozornosť, investovali do neho energiu, nešetrili slovami chvály a uznania. Vychovali sebavedomého jedinca a jeho sebavedomie neprerástlo do pýchy, vďaka vrodeným génom skromnosti. Ale vďaka získanému pocitu, že je schopné všetkého (cíti veľkú podporu v rodine), si vybuduje celkom slušné pracovné zázemie, nájde si partnera, akceptovaného rodičmi. To druhé dieťa, už nebolo takou výzvou pre starostlivých rodičov. Svoje rodičovské schopnosti si už overili pri prvom a tak to druhé zabudli podporovať, chváliť, oceňovať. Druhé dieťa často počulo .... ber si príklad od prvého, uč sa  od neho, buď len trošku ako on a bude všetko v poriadku.... Z druhého dieťaťa vyrástol jedinec, ktorý bude mať hodnotu len vtedy, keď bude kópiou jednotky.

      No a teraz táto "dvojka" počuje vetu "Začni sa mať rád." S čím si to automaticky spojí? Keď začne kopírovať "jednotku", jej životný štýl a správanie, tak ho budú akceptovať všetci . "Dvojka" si ani nevie predstaviť, čo je to mať rád sám seba, lebo lásku vždy vnímal ako podmienenú. A keď dvojka mala "šťastie", tak rodina vychovávala svoje deti v presvedčení, že byť sebavedomý, sebecký je aleže veeeľmi nesprávne.  Vžime sa do myslenia dvojky. Aby ma mal niekto rád (vrátane rodičov), musím sa chovať ako "jednotka", musím sa tak obliekať, česať, dobre učiť, mať rovnaké koníčky, byť šikovný.... vtedy budem vyhovovať rodičom, vtedy ma pochvália a budú na mňa hrdí. ALE, dvojka, nemá taký talent na učenie ako má "jednotka", nemá takú krásnu tvár ako "jednotka", v koníčkoch, ktorých "jednotka" vyniká "dvojka" sa stráca. Výsledkom je, že si "dvojka" uvedomuje, koľko má "nedostatkov" a tak zažíva frustráciu, sklamanie a začne sa prejedať. Ďalší zlý bod pre schopnosť postúpiť na rodičovskom rebríčku dokonalosti a obľúbenosti.

      "Dvojka" po vypočutí ... začni sa mať rád.... to skrátka vzdá, alebo ani nevie čo s tým.

      Podobných prípadov, ako  sa nevieme mať radi je veľa a samozrejme aj iné, toto bolo ponúknuté len ako ukážka, aká dôležitá je úloha rodiča pri vychovávaní a naučení dieťaťa, že je dokonalé také aké je, aj so svojimi "nedostatkami". Že naša láska nie je podmienená krásou, dobrými známkami, štíhlosťou, ale že  rodič to dieťa bude milovať za KAŽDÝCH  okolností (nestačí si to myslieť, ale základ je o tom hovoriť - telepatiu možno zažijeme v ďalších životoch ). Takto vybavené dieťa nikdy nebude mať problém sa mať rado a nebude potrebovať pracne dokazovať, že aj ono si zaslúži byť ľúbené.

     Je jedno čo všetko sme prežili (nebola to náhoda, možno sami sme si zvolili vteliť sa do tohto tela a zažívať presne túto skúsenosť), ale keď sme sa už vydali na cestu uvedomovania seba samého a rozhodli sa pracovať na zmene svojho života, tak je dôležité začať sa MAŤ RÁD.

 -   Začať mať rád svoje telo, svoju tvár, svoje vlasy....  ženy (možno aj muži), sú väčšinou nespokojní so svojim výzorom. Skúsme sa zamyslieť. Ak veríme, že sme si vybrali svoje vlastné inkarnácie, teda miesto kde sa narodíme, rodine, kde budeme, rodičom, ktorí nás budú vychovávať, tak porozmýšľajme, prečo sme si vybrali práve toto telo s touto tvárou. Hm? Myslíte si, že naša duša má taký zlý vkus? 😉 Všetko má svoj dôvod a na nás je len prijať to a pracovať s tým, čo máme. 

  -   Prijať všetky doterajšie "chyby", ktorých sme sa dopustili. Uvedomenie, že chyby nám slúžia hlavne na poučenie a rozhodnutie sa, či ich budeme opakovať a znovu zažívať zlé pocity. Preto je úžasné, že sa nám stali a my vďaka nim sa staneme lepšími.

-    Zabudnúť na strachy, že nebudeme akceptovaní, keď nebudeme slepí a hluchí sluhovia a prisluhovači, bez názoru a vždy ochotní urobiť čo nám niekto prikáže a my to bez odporu urobíme. Určiť si hranice a limity, ktoré už nie sme ochotní prekročiť, lebo by sme sa cítili zneužití.

-    Dovoliť si venovať sa tomu, čo nás teší, čo nám rozjasní deň a nabije energiou. Nech je to vždy naše, nie niečo čo sa "nosí", čo je "trendy", "vhodné", "akceptovateľné". Buďme originál ! Buďme jedineční!

-    Nebojme sa robiť si srandu zo seba samého. Uvoľnime sa do energie smiechu, tancujme, hýbme sa, objímajme. Zbierajme dobré pocity.

-    Buďme na seba hrdí. Pochváľme sa, tešme sa z úspechov. Zabudnime na falošné prehlásenia, že byť sebavedomý, uvedomovať si vlastnú hodnotu, byť pyšný na seba, je niečo "nepekné", dokonca sebecké a nevhodné pre človeka. Ani byť sebecký nie je nič zlé (a viem si predstaviť, akého človeka si práve predstavujete pod pojmom sebecký 😃).  Ja pod pojmom sebecký, si predstavujem vedomého človeka, ktorý presne vie, že je dokonalý taký ako je, že sa v ničom nelíši od iných ľudí, preto si môže sebecky zvoliť, čo bude robiť, kedy a kde, nebude sa riadiť .. malo by sa a patrilo by sa....pretože vie, že to nie je v súlade s ním, s jeho podstatou  a dostal by sa do zlých pocitov.

     Neexistuje jediný dôvod, prečo by sme sa nemali mať radi !!!

      Prestaňme sa vyhovárať na rodičov, na Fera, na Paľa..... je to náš život! Na našom postoji závisí! Postavme sa pred zrkadlo, usmejme sa na ten obraz a sledujme sa. Pohľad do vlastných očí je fascinujúci. Možno na moment zacítime v tele zvláštne vibrácie. Skúsme vložiť do toho pohľadu lásku, zaľúbenosť. Skúsme si predstaviť, že práve flirtujeme so svojim odrazom.  Sledujme zmenu pocitov, nálady. Zaľúbte sa do seba ! To telo doposiaľ dokonale slúžilo našim potrebám. Zaslúži si našu lásku.

      Ostatné body, ako sa mať rád sa dajú naplniť vlastnou vôľou a uvedomením, že sme to vždy len my sami, čo sa musíme rozhodnúť, čo chceme a ako to hlavne chceme.

      Zo srdca nám všetkým želám, aby sme sa mali úprimne radi takí akí sme, lebo si to zaslúžime, lebo preto sme sa tu narodili, aby sme žili s láskou, v láske a pre lásku.

     A tak nech sa deje 💓💓💓💓💓💓💓💓💓💓


      




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Riešim, riešiš, riešite...

Tak ako to vlastne je?