Jedna baba povedala (zamyslenie)
Z nevinnej poznámky, z nesprávne interpretovanej informácie, z domnienok čo sme videli, z predpokladaní, ktoré sme vyvodili ..... z tohto všetkého sa dá rozpísať celý román klebiet, dezinformácií, ohováraní. Keď patríme medzi tých šťastlivcov, ktorí to nikdy nezažili, tak sme mali fakt veľké šťastie.
Aké je však "vzrušujúce" počuť niečo pikantné, škandalózne, poburujúce a "podať" to ďalej. Ak to náhodou nemá tú "pravú" šťavu, tak je potrebné dochutiť a urobiť z toho "bombu", ktorá rozvíri ďalšiu debatu. Toto všetko však nie je NIČ v porovnaní s tým, čo dokáže naša myseľ. V priebehu pár stotín sekundy dokáže v našich hlavách vytvoriť príbeh, prehrať ho do najmenších detailov a napokon donútiť celý emočný systém dostať do pozoru, spolu s krvným obehom. 😃😃😃
Spomínate si? Keď manžel meškal z firemnej oslavy a vy ste nevedeli kde je? Keď ste našli sms od neznámeho fešáka v manželkinom telefóne? Keď ste zahliadli frajera s iným dievčaťom ako sa vedú za ručičku? Keď ste si sadli v kine na sedadlo vedľa svojej priateľky, ktorá mala byť na služobnej ceste?
Ako dlho trvalo vašej mysli vykonštruovať (a to nie len jeden) príbeh, ako sme boli oklamaní, podvedení, ponížení?
To čo jedna baba povedala a to čo myseľ vykonštruovala je často krát na hony vzdialené od skutočnosti.
Neuvedomujeme si, ale drvivá väčšina z nás je nastavená tak, že veľmi rýchlo uveríme a príjmeme za pravdu informácie, ktoré nám zvýšia adrenalín, ktoré nám zatienia mozog červenou hmlou, ktoré spôsobia chvíľkový srdcový kolaps, ktoré nám celé telo nekontrolovateľne roztrasú. Málokto (a verím tomu, že fakt málokto) dokáže po takejto informácii zareagovať chladnokrvne, vecne, pokojne.
Typickým príkladom sú partnerské nevery, podrazy od priateľov, vyzradenie tajomstva, odhalenie pokrytectva, falošnosti....
Akoby sme boli neustále nastavení na to, že tieto situácie sa nám udejú, že ich podvedome očakávame a v okamihu, keď nám ich čo len malý náznak potvrdí, my okamžite reagujeme s tým, že ... však ja som to vedel, že to takto skončí.... mne sa to vždy stane.... a začneme človeka, ktorý nám to spôsobil okamžite hodnotiť, nadávať na neho, preklínať.
Bohužiaľ možno ani polovica nie je založená na pravde (možno aj viac) a my touto jedinou nepremyslenou reakciou pokazíme niečo, čo sme budovali dlho, čo nám aj fungovalo, čo sme si užívali. (Nebudem sa teraz venovať situáciám, kedy to pravda je, pretože je dôležité zamedziť tým zbytočným, ktoré napáchajú často krát nezvrátiteľné nedorozumenia a následné odcudzenie.)
Vedomý človek si všetko preveruje a o všetkom pochybuje, pretože vie, že všetci máme iný uhol pohľadu, všetci inak vyhodnocujeme a reagujeme na tú istú situáciu a keď ešte k tomu pridáme, že ten čo nám posúva "overené" informácie si cestou rieši niečo svoje (napríklad nemá rád môjho partnera, vo vlastnom záujme očierni kolegu, aby on mohol napríklad ísť na jeho miesto, alebo jedna kamarátka, chce vytlačiť druhú z priazne inej a pod.)
Ak by sme všetci VŽDY ako prvú reakciu zvolili myšlienku
.... a čo ak je to úplne naopak????....
a zároveň si spomenuli, že my človeka, ktorého chcú pred nami očierniť poznáme už roky a vieme ako sa ku nám doposiaľ správal, čo pre nás všetko urobil, tak si zaslúži od nás ŠANCU, aby sme si vypočuli aj jeho verziu príbehu. A až na základe vypočutia oboch strán si urobiť konečný úsudok.
Som presvedčená, že tento postup je férový pre obe strany. Je jedno ako to napokon dopadne, či sa klebeta potvrdí, alebo nie. Je dôležité, aby záver bol založený na pravde a nie na domnienkach. Ak sa nepotvrdí, budeme spokojní, že sme nepodľahli manipulácii a nepokazili si vzťah, na ktorom nám záleží a aj náš pocit bude príjemný. Ak sa klebeta potvrdí (ani toto nie je negatívny výsledok), len nám to otvorí oči a nebudeme ostávať zaslepení vo vzťahu, ktorí je založený na neúprimnosti a falošnosti. Pocit to spočiatku asi nebude príjemný (zrada zabolí), ale v konečnom dôsledku otvoríme priestor pre ľudí, s ktorými neúprimnosť už žiť nebudeme musieť.
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára