Osudový partner a spriaznená duša (zamyslenie)

   

    Viete aký je rozdiel medzi osudovým partnerom a spriaznenou dušou? 

         Naše životné osudy sú veľmi často spojené práve s osudovými partnermi. Nie je to náhoda. V partnerstvách s týmito ľuďmi dovršujeme naše pozemské školenie. Potrebujeme sa navzájom naučiť o sebe viac, pochopiť, čo nám toto partnerstvo ukazuje a kam smeruje náš vývoj. Pochopíme, alebo nie? 

V jednom vzťahu sa musí manželka naučiť byť ženou a nepreberať mužskú rolu a nahrádzať muža, otca. Má sa prijať ako žena a zložiť z pliec bremeno väčšinovej zodpovednosti za spoločný život. Muž sa tu má naučiť byť mužom, zastať si rolu ochrancu a opory v manželstve. 

V inom vzťahu sa má žena tvrdo postaviť za svoje "práva", za svoju slobodu, za možnosť rozhodovať sa slobodne a muž zase naučiť sa dôverovať, sám sebe, veriť v seba a partnerke a rešpektovať iných a nenanucovať im svoju vôľu.

V ďalšom sa žena učí, ako nedovoliť partnerovi aby ju týral, či už duševne, alebo fyzicky. Ako nabrať sebavedomie a postarať sa sama o seba. Ako uveriť, že nie je odsúdená žiť otrocký život pod nadvládou mužského samca. Muž v tomto vzťahu by mal pochopiť nesprávnosť svojho konania, precítiť, že to nie je v súlade s nastavením jeho duše a začať sa chovať inak.

V každom jednom vzťahu, v ktorom zažívame "ťažké" časy sa zároveň učíme ich zdolávať, nachádzať riešenia, aby sme žili to, čo nás bude robiť šťastnými. Často krát sa tieto vzťahy končia rozvodmi a rozchodmi. Rozdelenie, by ale malo prísť až vtedy, keď to dôležité z predchádzajúceho vzťahu pochopíme, staneme sa silnejšími a uvedomelejšími. Napríklad žena, ktorá si druha našla v krčme a predpokladala, že spoločným žitím nejakým zázrakom tento muž zmení životný štýl, prestane piť, peniaze bude nosiť iba do domácnosti a nie krčmárovi do zásuvky, si vyrobila základ na pekelné spolunažívanie sama. Po čase ju to nebude baviť, peňazí nebude dostatok, hnev a výčitky, krik a možno aj bitka budú na dennom poriadku. Keď ostane v tomto vzťahu a bude sa trápiť, prečo jej to život robí a prečo musí takto biedne žiť, tak sa jej to ešte pritvrdí rôznymi nehodami, náhodami, chorobami, až sa dopracuje do stavu, kedy už nebude vedieť čo s tým a rezignuje. Umrie nešťastná v pocite veľkej nespravodlivosti.

A stačilo "len prísť k rozumu". Keď už si vybrala osudového partnera, tak po čase, keď už zažívala viac nepohodlia, ako radosti, sa mala spamätať. Uvedomiť si, čo sa jej deje, uvedomiť si, že to tak nechce, uvedomiť si čím si to spôsobila a poučiť sa. Nabrať odvahu a odísť. Po nejakom čase, by jej možno do života prišiel znovu "krčmový" fešák (ako skúška správnosti) a keď sa poučila, nezačala by s ním spoločný život, ale radšej by zvolila samotu, ako rovnakú skúsenosť. Ak však naivne verí, že práve tento fešák bude niečo úplne iné, tak zažije osudového partnera znovu.

Partnerské školenia nie sú len takto jednosmerné (ale môžu byť), kde sa učí len jeden prísť k vlastnej sile a vedomiu kým je. Sú partnerstvá, kde si "vzdelávanie" odovzdávajú navzájom a tak sa z osudového partnera môže napokon stať spriaznená duša.  Kombinácií je neúrekom.

Spriaznená duša je partner "za odmenu". V takomto vzťahu je partnerstvo založené na priateľstve, vzájomnom porozumení, tolerancii, v maximálnej dôvere a nepodmienečnej láske. V tomto vzťahu si nepotrebuje nikto nič dokazovať, s nikým súťažiť, nikomu ubližovať a ponižovať, trestať, kontrolovať a manipulovať. Vzájomný rešpekt a prijatie toho druhého so všetkými nedostatkami a pozitívami.

Skúste sa zamyslieť v akom vzťahu sa nachádzate. Možno máte úplne inú kombináciu, ako som tu spomenula. Všetci máme ten svoj špecifický výcvik a či už dostaneme "vyznamenanie" za úspešné zvládnutie, alebo prepadneme a skúšame znovu, je len na nás. Práve vzťahy nám pomáhajú rásť a ukazujú nám body, v ktorých si ešte neveríme, v ktorých máme pochybnosti a strachy. 

Učme sa rýchlo rozoznať,  čo nám ublížuje a "príďme" k rozumu čo najskôr,  aby skúsenosti takto získané boli čo najmenej bolestivé 💓💓💓.