Strach verzus Sloboda (zamyslenie)

 

    Ak žijeme život plný strachu, nikdy nebudeme žiť slobodne. Až keď sa oslobodíme od blokov, ktoré nám spôsobujú strachy, dokážeme slobodne myslieť, hovoriť, konať, teda žiť.

      Pod slobodou si väčšinou predstavujeme krajinu bez vojny, slobodu vyjadrovania (teda sa nemusíme báť verejne prejaviť svoj názor - hm.... žeby?), slobodu vierovyznania (o tom tiež celkom nie som presvedčená 😉), slobodu pohybu (v poslednom čase .... no... stojí to za zváženie)....

      Ja však mám na mysli slobodu nášho bytia, slobodu našej duše. Naša duša sa vie prejaviť a zažiť v tejto realite len vtedy, keď prestaneme podriaďovať svoj život strachom, ktorým veríme a ktorým dodávame neustále toľko energie, že neexistuje spôsob ako zabrániť ich zhmotňovaniu (a teda reálnemu prežitiu na vlastnej "koži").

      Viem, zbaviť sa ich nie je jednoduché (pre niektorých vec úplne nepredstaviteľná), ale je to možné. Ako pri všetkom aj tu platí, že sa musíme v prvom rade rozhodnúť sami za seba, čo vlastne chceme a keď je toto oblasť, ktorú chceme zmeniť, potom už len začať na tom postupne pracovať. Nikto to za nás nevie vyriešiť, pretože je to LEN naše a preto, to iba  MY sami vieme zmeniť.

      Najčastejšie strachy sú o naše zdravie. Všetci si uvedomujeme dôležitosť zdravého tela, ale to telo so strachmi o neho, nikdy zdravé nebude. Najviac strachov máme, keď sme si vedomí, že porušujeme pravidlá správnej životosprávy, nepohybujeme sa dostatočne, fajčíme, pijeme. Paradoxom však je, že najškodlivejšie nie je to, že to porušujeme, ale STRACH, čo si s tým môžeme spôsobiť!!!

      Informácie nás bombardujú z každej strany. Jedno desaťročie nemôžeme jesť veľa vajíčok, lebo.... Potom zrazu prídu na to, že je potrebné zjesť jedno vajíčko denne. ALE!!!  počas toho desaťročia, sme uverili, že vďaka vajíčkam sa nám zvýšil cholesterol a už sa na neho "úspešne" pár rokov liečime. (Nebudem tu opisovať viac príkladov, pretože vy sami máte dosť skúseností s podobnými zmenami vedeckých názorov.) 

     Netvrdím, že sa nemáme starať o naše telá, ale keď už patríme medzi tých, ktorých to nebaví, nemáme chuť sa tým zapodievať, tak si to aspoň  nezhoršujme živením strachov, čo všetko sa nám má stať, pretože  sme "zhrešili". Keď máme napríklad radi sladkosti, nedokážeme im odolať, tak si ich neodopierajme, ale zmeňme spôsob ako ich prijímame. Tiež patríte medzi tých, ktorí celú tabuľu čokolády zjedia do pár minút ? (napríklad pri telke? pri čítaní knihy?) Jednoduchá pomoc. Jedeniu čokolády venujme pozornosť. Sadnime si napríklad ku stolu (nič iné okrem toho nerobme) a každú jednu kocku vychutnávajme na jazyku, cmúľajme až "do stratena" a až keď máme prázdne ústa, tak zoberme ďalšiu (verte tomu, že nezjete naraz ani polovicu, namiesto celej, ktorú ste bežne zjedli, neuvedomujúc, čo vlastne do seba dávate).

     V skratke, ak už nevieme prestať s našimi zvyklosťami a zlozvykmi a rozhodli sme sa žiť "nezdravo", tak si dajme tú SLOBODU a robme to tak, nech nás to teší, nech si to užívame. Robme vždy len jedno!!! Buď slobodne robme čo chceme, bez strachov z následkov (keď razíme teóriu, telo má jít do země zhumplováno 😉 ). Alebo správajme sa zodpovedne k svojmu telu a dodržujme všetko, čomu veríme, že je zdravé a vhodné, tým pádom strach vypusťme !

     ALE!!! my to domotáme a skomplikujeme! Konečne sa dokopeme, že začneme športovať, dodržiavať životosprávu, odtrhneme si od úst sladkosti, na ktoré máme brutálnu chuť, lebo sme prestali fajčiť 😊 a ešte  si k tomu živíme strach, že ochorieme.  VŽDY je nebezpečnejšie sa strachovať a predstavovať si, na čo všetko ochorieme a čo všetko nám hrozí (zákonite čomu venujem pozornosť, to si pritiahnem). Preto kontrolujme si myšlienky a zameriavajme sa na to pozitívne, aby sme si dopriali slobodu v tom, čo robíme (a je jedno, či je to "správne" alebo "nesprávne" - v ponímaní duality). Dôležité je slobodné prežívanie, bez zábran, výčitiek, v dobrej nálade. NO A ČO ! A verte, že keď si to takto nastavíte, o veľa viac si to užijete.

     No a druhou kategóriou sú strachy z nedostatku, hlavne peňazí. Tento strach vykoreniť je ozaj zložité, hlavne, keď ich prísun nie je stabilný. (O peniazoch si môžete prečítať tu):
https://www.odkazsovy.sk/2021/08/zamyslenie-peniaze.html

    Ďalšie strachy nám blokujú odvahu sa do niečoho pustiť, veriť si, povedať niečo. Okliešťujú naše životy o možnosti sebarealizácie.

     Vo všetkom tom nám chýba sloboda. A slobodu nájdeme a hlavne získame vtedy, keď prestaneme živiť strachy, myslieť na nich, prispôsobovať im naše rozhodnutia. (Položme si otázku, čo najhoršie sa môže stať, keď budem konať a hovoriť ako to naozaj cítim a potrebujem? Ak TO najhoršie - čo si viete predstaviť - prežijete, tak potom hor sa do toho ! konajte slobodne!).

      Zo srdca nám všetkým prajem, aby sme sa čo najskôr dopracovali do stavu slobodného bytia. V prvom rade osloboďme sami seba od "neslobodných" a "podmienených" myšlienok. Pri každej myšlienke, kde budeme cítiť strach, pomenujme ho, príjmime, že ho máme a nahraďme ho myšlienkou, ktorá nám dodá odvahu a tej potom venujme pozornosť.

     A tak nech sa nám deje 💙💗💖💙