Svedomie by mi to nedovolilo... (zamyslenie)

 

    Prechádzať životom s "čistým" svedomím je snahou väčšiny ľudstva. 

      Spôsoby ako dosiahnuť čisté svedomie sú rôzne. Najjednoduchšie to majú veriaci, ktorí dostali možnosť vyspovedať sa v kostoloch zo svojich hriechov, dostanú rozhrešenie, pomodlia sa predpísaný počet zdravasov a do ďalšej spovede môžu svoje čisté svedomie postupne "špiniť". (ospravedlňujem sa ľuďom, ktorí to tak nemajú - koho som týmto urazila, tak som asi trafila klinček po hlavičke - pardoooon)

      Ostatní, ktorí túto možnosť nevyužívajú si so svojim svedomím musia poradiť ako najlepšie vedia.

      Je však potrebné sa zamyslieť, ako máme nastavené merítka hodnôt, ktoré má "čisté" svedomie obsahovať. Nie všetci to máme rovnaké. Znovu je to ovplyvnené kolektívnym vedomím, ako sa veci majú diať, čo musíme robiť, čo musíme rešpektovať, čo sa patrí a čo nie, čo povedia susedia, v akom prostredí vyrastáme (taký kanibal nebude mať zlé svedomie keď zje svojho suseda 😃).

      Často používame spojenie ... svedomie by mi to nedovolilo... keď sami seba presviedčame, že nejakú činnosť sme museli urobiť, lebo by nám svedomie nedovolilo ostať mimo diania a predsa, keď tú činnosť vykonávame, sme v krči, v odpore, v skutočnosti to nechceme urobiť, hneváme sa, ale predsa to urobíme, lebo...

      V takomto prípade o akom svedomí hovoríme?

       Uvediem príklad. Dlhé roky žijete v manželstve a súčasťou manželských vzťahov sú aj rodiny partnerov. Dajme tomu, že manželka je veľmi starostlivá, šikovná, dokáže sa postarať o všetko, je vždy ochotná vypomáhať, až to začnú postupne viacerí využívať. Manželka si časom zvykne, že je to úplne normálne a takto si žije roky. Po niekoľkých rokoch sa prihodia situácie, kedy si začne uvedomovať, že jej snaha je často krát využívaná a zneužívaná. Rodičia partnerov starnú, je potrebné ich dochovať. Členovia rozvetvenej rodiny berú ako samozrejmé, že sa táto manželka o všetko znovu postará, ako vždy. Manželka začína cítiť nevôľu a napadá jej, že starnúci rodičia majú aj iné detí a príbuzných, ktorí by jej v tomto vedeli pomôcť. Nenápadne navrhne zmeny, ale stretne sa s nepochopením. A tak sa manželka postará a dochová rodičov. Manželka sama začína byť unavená aj o manžela sa už musí viac starať, keďže aj on časom ochorel a domácnosť ostáva už úplne len na nej. Je unavená, nevládze, sama by už potrebovala aby sa niekto o ňu postaral. Lenže príbuzenstvo je naučené na jej obrovskú energiu pomoci, ktorú rozdávala roky. Manželka sa dostala do stavu, kedy začala pociťovať nevôľu, ba až hnev, keď znovu bola nútená niekomu z rodiny pomáhať a ostávala na to sama, lebo ostatní mali tisíc dôvodov prečo to nerobiť (avšak aj načo? keď ona to vždy hravo dala).  A tak znovu išla, škrípala zubami, útroby sa jej zovierali do kŕča, vykonala čo mala.Však "svedomie by jej  nedalo...."

        Tento typ svedomia je naprogramovaný udržiavať jedinca v stave obete. Však keby nevyhovela členom rodiny, tak by ju ohovorili, vylúčili, nehovorili s ňou a.....  Živočíšne cíti a vie, že je zneužívaná jej ochota pomáhať a už sa v tom necíti tak skvele ako roky dozadu. Už sama potrebuje pomoc a rada by si už oddýchla, ale dobre "naolejovaný" mechanizmus ju neustále posúva do rovnakých činností, ktoré jej začínajú byť nepríjemné. Samozrejme sú situácie, kedy zrazu nikto z rodiny nebude ochotný ísť za chorým a hrozí, že ostane sám, tak manželka pôjde a urobí čo je potrebné. V týchto prípadoch je vhodné prijať nevyhnutné, nevykonávať túto činnosť v hneve a odpore. Neznepríjemňovať si nevyhnutné.

      Následne, aby manželka vykorčuľovala z tohoto stereotypu je potrebná jej vôľa to aj urobiť. Začať preprogramovávať hlavu.  Uvedomiť si, v čom sa cíti zle, čo ju privádza k hnevu a načo reaguje nevôľou. Zamyslieť sa prečo to robí a či to tak chce aj naďalej mať.  Jej cesta bude dlhá, ale ak pochopí, že hodnoty jej svedomia nie sú vôbec nastavené na to, aby sa mala rada, aby seba postavila na vyššiu, alebo aspoň rovnakú "laťku" ako celú rodinu, môže začať žiť spokojnejší život. 

      Často počujem, áno máš pravdu, ale je to ťažké, ty to máš inak, ty takéto neriešiš a pod. Áno, teraz už také neriešim, lebo som si prešla veľmi dlhú cestu a veľmi dlhá cesta ma ešte čaká. Každý deň sa niečo nové o sebe naučím a som nadšená, keď si dokážem hocijakou maličkosťou pomôcť k spokojnejšiemu životu. Lebo viem, že všetko čo sa mi deje je LEN moje ! A hlavne neostávam ľahostajná k veciam a situáciám pri ktorých sa cítim nepríjemne, zle, začne mi búšiť srdce panikou. Hneď preciťujem, čo je inak .... To je vedomá práca na sebe.

     Prajem nám, aby merítka hodnôt našich svedomí boli čisto len v súlade s nami. Aby nás naše svedomie "kvárilo" len z dôvodu, že sme ublížili sami sebe, lebo sme sa nemali dostatočne radi a robili veci, ktoré neboli v súlade byť v láske so sebou.  Prajem nám, aby sme čo najrýchlejšie a najpresnejšie určili, čo nás robí šťastnými a spokojnými a potom to aj žili s čistým svedomím, že si to zaslúžime.

     A tak nech sa deje 💞💞💞💞💞💞💞