Bojíš sa vlastnej sily? (príbeh)

   

   Všade okolo hustá tma, utekala lesom, vyhýbala sa konárom a kríkom. Rukami sa snažila zabrániť bolestivým šľahancom po tvári. Dlhá sukňa jej bránila využívať obe ruky. Ledva lapala po dychu. Za sebou počula štekať psov a krik mužov, ktorí sa ju snažili chytiť. Netušila kam beží, len silný pud sebazáchrany ju hnal do neznámeho prostredia. Zacítila lístie pod nohami, bol to okamih, keď si uvedomila, že pôda nie je pevná a v ďalšom okamihu už sa kotúľala strmým útesom. Na krátky okamih stratila vedomie a keď konečne zastala, nemala odvahu sa pohnúť. Snažila sa tlmiť hlasný dych a započúvala sa, či ešte počuje zvuky prenasledovateľov. Hlasy prichádzali z miesta vysoko nad ňou. Aj psie vrčanie a brechot jej pripadali vzdialené. Pomaly privrela oči. 

Znovu videla udalosti posledných dvoch dní. Do ich dediny nabehla horda mužov a vraždili hlava nehlava všetkých, ktorých sa im podarilo chytiť. Mladé dievčatá so sebou odvliekli, natlačili do špinavého voza. V nepohodlnej polohe, natlačené jedna na druhu sa snažili príliš netrpieť. Poniektoré nevedeli prestať plakať, iné nemo hľadeli pred seba a v hlavách sa im premietali otrasné scény prepadu. Ona sa len triasla hnevom a nenávisťou. Netušila, či sa jej sestrám a rodičom podarilo zachrániť. V čase prepadu, bola v lese zbierať bylinky a práve prichádzala do dediny, keď ju medzi prvými zajali. Celý deň sa trmácali po kamenistej ceste, niektoré od únavy zaspali. Keď ich vypustili z voza, bola už tma. Veľa toho nevideli. Odraz ohňa z faklí sa odrážal od stien polorozpadnutého prístrešku, kde ich rovno z voza zaháňali. Znovu počula okolo seba plač a výkriky, keď niektorú z nich popostrčili šťuchancom. Bojazlivé prosby, aby si mohli odskočiť boli ignorované a nemilosrdne ich smerovali do ďalšieho väzenia. 

Nemala v dedine veľa priateľov. Ľudia sa ich na jednej strane báli, ale na strane druhej sa ku nim utiekali vždy, keď potrebovali vyliečiť, pomôcť s bolesťami. Mama sa venovala liečeniu a otec sa rokmi pri nej priučil ošetrovateľským zručnostiam. Jej dve sestry sa odmietali zúčastňovať týchto činností, hnevali sa na rodičov, že kvôli nim sú vylúčené zo spoločnosti. Ona milovala maminu prácu, dokonca sama experimentovala a vedela, že má väčšie schopnosti, ako jej rodičia. Prišla na to vtedy, keď ich fenka bola pohryzená iným psom. S kňučaním sa pritiahla domov a odovzdane ostala ležať pred dverami ich domu. Vybehla k nej, vyčistila rany a vzala si ju do náručia. Fenka sa na ňu vďačne s láskou pozerala. Pri pohľade do jej nežných ubolených očí jej odrazu začala prechádzať telom obrovská sila. Tak ako mala položené obe ruky na jej kožuchu, začala fyzicky vnímať, že tá sila z nej prechádza do zvieraťa. Netrvalo to dlho, ale ostala úplne očarená. Pár minút a fenka bez problémov zoskočila z jej lona a bežala kamsi z dvora. Toto nebolo ojedinelé.  Neskôr zistila, že vždy keď cíti silné emócie, vždy tú silu v sebe má. Prvý krát sa zľakla, keď zistila, že sila, ktorú v sebe má,  má rôzne účinky. Vracala sa zo zberu byliniek, keď ju v lese stretol jeden muž z dediny. Bol od nej starší, nebola si istá, možno bol aj v páre s inou ženou. Najprv sa jej začal posmievať, či znovu idú  čarovať a robiť lektvary, potom prišiel bližšie a dovolil si do nej strkať.  Zo začiatku sa snažila mu vyhnúť, obchádzala ho, odtláčala ruky. Čím viac sa bránila, tým viac bol dotieravý. V jednom momente jej vytrhol košík z ruky a surovo ju pritlačil o kmeň stromu. Smradľavá, štrbavá huba sa na ňu vycierala a jej sa začal dvíhať žalúdok. Kričala na neho, nech ju pustí, ale on sa o to viac zabával na jej nemohúcnosti. Zrazu cítila, ako sa jej zatemnilo pred očami, cítila, že znovu na ňu prichádza tá obrovská sila. Ruky mala uväznené za chrbtom, nevedela sa pohnúť. Tá sila ju napĺňala a mala pocit, že praskne.Doposiaľ používala ruky, aby sa sila presunula mimo jej tela. Vôbec nerozmýšľala ako, len vedela, že ju musí pustiť. A odrazu sa to udialo samé. Fyzicky cítila (hoci nič nevidela), že sa jej otvára hruď, že z jej očí sa stávajú kanály,  z ktorých prúdi všetko von. Hnev a nenávisť sa odplavovali odchádzajúcou silou. Po veľmi krátkej chvíľke sa muž sklátil vedľa nej na zem ako podťatý. V nej ešte doznievali posledné záchvevy tlaku. Ľahostajne sledovala mužovu postavu. Priložila ruky na  jeho hruď a jemne cítila jeho srdce. Pozbierala košík a bylinky a vrátila do dediny.

Prebralo ju nemilosrdné kmásanie. Po páde mala celé telo dobité a pohyb jej spôsoboval bolesť. Jej útek z prístrešku bol neúspešný. Odtiahli ju ako kus vreca späť, spôsobujúc jej kruté bolesti. Len čo ju vhodili medzi ostatné dievčatá, snažila sa doplaziť čo najďalej od vchodu, nech je znovu čo najviac sama. Vedela, že jej nikto nepomôže, že je na všetko sama, tak ako celý doterajší život. Na okamih si dovolila spomienku na rodičov, ale okamžite si zakázala sa utápať smútkom. Chcela prežiť a preto sa nemohla rozptyľovať. Dali jej pokoj pár hodín a potom ich všetky nemilosrdne vyhnali na vzduch. Videla, že je pripravená lavica, ale ani vo sne ju nenapadlo, že sa ju chystajú potrestať za útek. Došlo jej to, keď ju dvaja statní muži začali ťahať ku lavici. Vzpierala sa, bránila, bojovala s nimi a čím viac sa snažila, tým viac ju zaplavoval hnev, nenávisť a spolu s týmito emóciami ju napĺňala sila. Začala vnímať, ako jej telo rastie, v každej žilke mala obrovskú silu, každý sval sa napol. Odrazu zastala ako skala a nevedeli s ňou pohnúť. Ruky, ktoré ju držali , ľahučkým pohybom striasla a dlane nasmerovala k nebu. Bolo to opojné, pohlcujúce. Vydala z úst príšerný neľudský smiech. Dívala sa po odporných väzniteľoch dlane začala mieriť na ich zákerné, neľudské tváre. Jeden za druhým padali ako podťaté stromy. Stratila kontrolu nad svojou silou a kosila za radom každého, kto bol v jej blízkosti. Hnev pomaly opadal a sila sa vyčerpala. Zoslabnutá klesla na zem a neveriaco kontrolovala okolie. Všetci boli mŕtvi. 

"Čo sa to stalo? Ja som vinná za toto všetko?" 

Zobudila sa spotená, uplakaná. Nikdy v živote nemala takýto živý sen. Bol farebný, cítila vône, bolesť. Bolo to tak neskutočne živé, pôsobivé a uveriteľné,  že sa dojmu z neho nevedela zbaviť celý deň.

💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢

Možno patríte k ľuďom, ktorí sa snažia prísť na to, kým sú, snažia sa nájsť vlastnú silu a tvorcu v sebe. Mnohí z nás netušia, že minulé životy a prísahy a činy, ktoré sme v nich vykonali, majú veľký vplyv na naše terajšie životy. 

Ten, kto v svojom minulom živote zažil podobný príbeh, ako bolo vyššie napísané, nesie so sebou vedomie, že jeho sila je obrovská, nekontrolovateľná. Môže sa roky snažiť žiť duchovne, hľadať vlastný zdroj a napojenie na neho. Nedokáže sa však zbaviť strachu z vlastnej sily. 

Žena, ktorej sa v sne ukázal silný zážitok z obdobia, kedy silu nedokázala ovládať a spôsobila smrť nevinných žien precítila obludnosť moci, ktorá bola úplne mimo jej kontrolu. Možno si neskôr vyčítala, že cítila úľavu, keď sa dokázala brániť a zachrániť. Protichodné emócie ľahko vedia spôsobiť, že sa človek dostane do stavu, že sa na jednej strane obdivuje a na druhej strane nevie žiť s pocitom viny.

Všetky minulé životy máme zapísané v Knihe života. Naša duša si všetko pamätá, nič sa nestratí. My si to so sebou nesieme ako záťaž. Splácame to ďalšími životmi cez karmy.

Kým máme strach z vlastnej sily, nikdy tú silu neuplatníme. 

Žiadne učenie nie je na škodu. Zo všetkého si berieme to, čo na svoje rozpamätávanie potrebujeme. Každé "náhodné" stretnutie s učiteľom, ktorý nás má posunúť ďalej nie je náhoda. Ani to nie je náhoda, že žijeme práve TU a TERAZ, na mieste kde sme sa narodili a v rodine, ktorej žijeme.

Každý ďalší život nás vedie k tomu, aby sme ten strach stratili a uvedomili si, ako svoju silu kontrolovať, ako sa jej nebáť.

Žena z príbehu, sa prvý-krát stretla s touto schopnosťou, ale nevedela čo s tým. Nevedela nič o emóciách, nevedela nič o práci s nimi. Netušila kým je a aké prostriedky je možné použiť na "prebudenie". 

Dnešná doba, terajší čas je najideálnejšia možnosť toto všetko pochopiť. Pomáha nám aj samotný vesmír, zvyšujúce sa vibrácie, možnosť zrušenia karmy a nevytváranie si ďalšej.

Žena, ktorá snívala svoj minulý život, teraz, keď sa zaujíma ako vesmír funguje, ako fungujú inkarnácie, ako pracovať s emóciami, ako získať povedomie o svojej hodnote, ako odhaliť strachy a čo najviac ich prekonávať a prepisovať, tak táto žena, ak pocíti svoju skutočnú silu, bude malá pravdepodobnosť, že by ju využila nesprávnym smerom. 

Ak sa naučíme žiť v láske, naučíme rešpektu ku každej živej bytosti, dostaneme sa do vibrácií, ktoré k nám nebudú priťahovať situácie, kde by sme sa museli brániť a bojovať o holý život. Práve tú silu budeme vedieť využiť na tvorbu novej reality, ktorá nám prinesie šťastný život. 

Ale bez práce na sebe to nepôjde. Bez zmien to nepôjde. A nepôjde to ani bez sebadisciplíny.

Držím nám všetkým palce, aby sme spoznali svoju silu a dokázali ju v láske využívať a vďaka nej vytvárať život, aký si zaslúžime.

💕💕💕💕💕💕💕