Internetová komunikácie (príbeh)
Pohodlne sa usadila do kresla, vzala mobil a prebehla novinky na Facebooku. Milovala čítať motivačné myšlienky, príbehy žien, hudobné videá a zároveň komentáre ľudí. Mala láskavú, citlivú povahu, ľuďom priala len to dobré, preto jej komentáre boli viacmenej orientované zmierlivo, pozitívne a nie raz sa zastala človeka, pri ktorom cítila, že mu je ubližované. Taká "Matka Tereza - internetová".
... Ideme spať? ... manžel zavrel notebook a nečakajúc na odpoveď prešiel rovno do spálne. Neodpovedala. ... Za chvíľu ... vyslala mu v duchu myšlienku a vrátila sa k mobilu. Vedela, že akonáhle položí hlavu na vankúš zaspí. Neraz s "kočíkovými" priateľkami preberali ich manželstvá, porovnávali, v ktorej oblasti to majú rovnaké, v ktorej horšie a v ktorej lepšie. Zistila, že sa nemá vlastne načo sťažovať. Byt majú pekný, auto tiež majú, manžel zarába výborne, je podnikateľ. Síce veľa voľného času nemá, ale keď si ho dokáže urobiť, venuje sa manželke aj deťom. Raz do roka idú na spoločnú dovolenku, potom párkrát absolvujú predĺžené pobyty. Jej priateľky to v niektorých aspektoch mali trošku horšie, jednej chýbali peniaze, jedna bývala so svokrovcami a tá ďalšia mala manžela, ktorý rád hral fotbal a tak bol často s priateľmi na turnajoch a nie raz sa vrátil domov v podguráženom stave.
Uvedomovala si, že nemá jediný dôvod sa sťažovať. Málokedy sa spolu hádali, lebo vlastne ani nebolo kedy a na čom. Jej manžel radšej ustúpil, nepovažoval za potrebné problémy vyhrocovať. Bola za to všetko vďačná a uvedomovala si, že žije život žien, ktorých možno tak veľa nie je. Na druhej strane cítila, že jej niečo chýba a v skutočnosti nie je šťastná.
Jedného dňa jej na Facebook prišla žiadosť o priateľstvo. Stalo sa jej prvýkrát, že ju oslovil úplne cudzí človek a k tomu muž. Prezrela si jeho profilovú fotku, na ktorej bol odfotený z profilu a na hlave mal čiapku. Nič viac sa o ňom nedozvedela, keďže mal tak profil nastavený. Bola zvedavá a tak žiadosť pridala. Okamžite jej poslal správu. ... Ahoj, ja som Peter. Už dlhšie sledujem tvoje komentáre v skupine xxx. Veľmi sa mi páčia tvoje názory. ....
Prekvapene čítala a nevedela sa rozhodnúť čo teraz, tak len jednoducho poďakovala. Postupne, zo dňa na deň si písali viac a viac. Vyrozprávala mu svoj životný príbeh. On sa jej zdôveril, že je rovnako ženatý, ale deti zatiaľ nemajú. Jeho manželka podnikala a on bol zamestnaný v poisťovni na finančnom oddelení. Nebývali v jednom meste, ich vzdialenosť bola vyše tristo kilometrov. Preposielali si fotografie. Neskôr si začali volať prostredníctvom netových aplikácií. Ako sa zbližovali, viac a viac prichádzala na to, čo bolo to, čo jej spôsobovalo smútok a nenaplnenosť vo vzťahu. Bola to osobná pozornosť, upriamená na ňu, na jej pocity. Pri Petrovi začala prežívať príznaky zaľúbenosti, ako "násťročná", občas sa aj začervenala, keď Petrove slová zasiahli tú správnu strunu.
Nikomu sa o existencii Petra nezmieňovala. Bolo to jej malé tajomstvo. Bol to sen, z ktorého sa nechcela zobudiť.
Skončila jej materská dovolenka a konečne sa vrátila na svoje pôvodné miesto. Bolo potrebné prenastaviť celý rytmus v domácnosti. Ako všetko doposiaľ, aj toto prenastavenie prešlo bez zjavných komplikácií. S manželom spolu riešili všetky praktické veci súvisiace s domácnosťou a deťmi, v práci sa venovala povinnostiam a štúdiu, aby si obnovila vedomosti a chod procesov, ktoré sa počas jej materskej dovolenky zmenili. Na písanie už nemala toľko času a tých pár minút pred spaním Petrovi prestalo vyhovovať. Jeho výčitky nemali konca kraja. Nebol ochotný počúvať jej dôvody a neraz skĺzol do citového vydierania. Spočiatku mala ako "Matka Tereza - internetová" trpezlivosť, chlácholila ho a rozumne argumentovala. Ale čo bolo veľa, to bolo veľa. Prichádzala na to, že ju už tento spôsob komunikácie neuspokojuje a skôr to vnímala ako obťažovanie. Bola však natoľko férová, že si uvedomovala, že Petra v čase, keď jej bolo ťažko využila a teraz, keď už je v poriadku a jej život nabral iný smer, už ho nepotrebuje. Jedného dňa sa mu pohrozila, že ho zablokuje, keď sa nezmení. V jej hlavičke pomaly, ale isto začal rásť strach a obavy, ako sa to všetko skončí, či sa to nejakým spôsobom neprezradí.
Zablokovala si jeho profil, zablokovala telefónne číslo. Nastala úľava ... na pár dní. Od neustáleho strachu a predstavy, že jej Peter skomplikuje život začala byť paranoidná. V každom chlapovi videla jeho tvár, počula jeho hlas. Zmätene sa strhávala na rôzne zvuky. Mala pocit, že jej praskne hlava. Migrény sa opakovali veľmi často a nebolo nič nezvyčajné, že musela z práce odísť domov skôr.
Po nejakom čase to už psychicky nezvládala. Pretvarovať sa a vymýšľať si pred manželom, že je všetko v poriadku a s hrôzou každú chvíľu čakať, čo Peter vymyslí. ... Musím ti niečo povedať.... ležali obaja v posteli, keď začala svoje niekoľkohodinové priznanie.
💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢
Internetové komunikácie sú v súčasnosti najrozšírenejšou formou styku medzi ľuďmi. Trvá to už roky a posledné necelé dva roky, to ešte viac posilnili. Vďaka internetu máme k dispozícii doslova celý svet. Nadväzujeme známosti nezávisle na vzdialenosti.
Bolo by to v poriadku, ak by internet slúžil na zoznámenie, aby sa spojili ľudia, ktorí možno nemajú v reálnom živote veľkú šancu sa stretnúť. Komunikáciu následne previesť do reality a pokračovať v zoznamovaní na živo.
V skutočnosti veľa ľudí živý kontakt ani nechce. Je im príjemnejšie, možno aj bezpečnejšie komunikovať s tým druhým pod rúškom tajomnosti, anonymity. Málokto si uvedomuje, prečo je tomu tak.
Prežili sme nejaký svoj vlastný život, naše okolie nás nejako vníma a my následne nejako vnímame seba. Zaujali sme nejaký životný postoj. Po nejakom čase sa nám to ani tak veľmi nepáči a túžime akoby urobiť reštart svojho života. A čo je jednoduchšie, ako sa skryť za obrazovku (monitor)? Píšeme otvorene o svojich názoroch, prejavujeme sa tak, ako túžime žiť aj v realite. Vykresľujeme sami seba tak, ako túžime, aby sme boli vnímaní. Alebo si dovolíme písať a prejaviť to, čo si na živo nedovolíme (agresívne komentáre, silácke reči, otvorený nesúhlas), lebo v reálnom živote nás brzdia strachy, opatrnosť a uvedomenie, že by sme za to museli niesť následky. Vytvoríme si virtuálnu realitu, ktorú aj skutočne emočne prežívame.
Pri tomto dlhodobom spôsobe života hrozí, že nás naša realita prestane motivovať, zaujímať, dokonca budeme cítiť nechuť a možno aj hnev, prečo máme taký nezmyselný život.
V prípade hlavnej hrdinky nie je situácia až taká zlá. Spočiatku si pripadala dôležitá a zaujímavá pre niekoho, kto jej veľmi ochotne venoval čas a nebol skúpy na slovo obdivu, pochvaly. (Manžel netušil, že po niečom takom túži. Vnímal chod ich domácností bez problémov, bol si vedomý toho, že rodinu slušne zabezpečí. Robil pre to všetko, aby mu podnikanie vynášalo. ) Našťastie si žena začala uvedomovať rozdiel medzi realitou a virtuálnym vzťahom. Rozhodla sa konečne prehovoriť, priznať sa k svojim pocitom a dať tak partnerovi konečne šancu sa k tomu svojim spôsobom vyjadriť a reagovať (a tu sa príbeh znovu môže vyvíjať rôznymi smermi).
Nie vždy to však takto skončí. Žena mohla ostať zaseknutá vo virtuálnom svete a vykašľať sa na rodinu. Mohla začať manželovi znepríjemňovať život výčitkami (nevenuje sa jej, nemá pre ňu pekné slovo, nemá na ňu čas, nevšíma si ju, je mu ľahostajná ...). Mohlo to dospieť k rozbitiu manželstva a veľmi pravdepodobne by ostala úplne sama (tu môže mať príbeh znovu rôzne verzie).
Každá doba prináša svoje špecifiká a určite aj toto internetové komunikovanie má svoje pozitíva. Reálny vzťah (z očí do očí) však máločo nahradí. Ideálne by bolo využívať internetové komunikovanie väčšinou len v prípadoch, keď sme od seba vzdialení a stále túžime mať o sebe informácie. Na vyplnenie neprítomnosti, ale nie nahrádzanie skutočného reálneho stretávania. Ale všetci to máme presne tak, ako chceme. Nič nie je správne, alebo nesprávne.
Ak patríte k tým, ktorí svoj život prekomunikujú len virtuálne, skúste sa chvíľu sledovať, či ste aj šťastní. Ak áno a po ničom viac netúžite, je to v poriadku. Ak si úprimne priznáte, že to nie je presne to, čo by ste chceli zažívať tak to skúste zmeniť. Možno ľuďom z internetu navrhnúť reálne stretnutie, alebo dokonca vycestovanie za niekym do zahraničia. Možností je dosť, ako začať žiť "dotykový" život.
Prajem nám všetkým, aby pri nájdení zaujímavých ľudí na internete, sme mali šancu tieto skvosty spoznať aj v reálnom živote. Nikdy nemôžeme dopredu vedieť, ako to napokon skončí. Možno úplne úžasne a možno to bude totálne sklamanie.
Hlavne v tom budeme mať jasno. 😉😉😉
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára