Nevera (príbeh)
zvuková nahrávka
O obdivovateľov rovnako nemala núdzu. V poslednom - maturitnom ročníku si konečne vybrala spolužiaka z vedľajšej triedy. Vysoký, tmavovlasý basketbalista. Tento, však nikdy o ňu verejne záujem neprejavil. Sledovala ho už dva roky a pozorovala, či v ňom neprebudí aspoň malý záujem. Nerobila si však z toho ťažkú hlavu, okruh obdivovateľov bol natoľko pestrý, že ju dokázal vždy rozptýliť. V poslednom ročníku, keď si uvedomila, že po ukončení školy ho už nikdy nebude musieť stretnúť, sa rozhodla urobiť prvý krok. Bol pre ňu výzvou. Doposiaľ jej všetko bolo servírované na tácke, nemala len to, čo naozaj nechcela. Nemusela vynakladať takmer žiadne úsilie. On, bol pre ňu "novinkou" a verila, že aj jeho získa.
Výborná príležitosť sa naskytla na maturitnom večierku. Zábava bola v plnom prúde, parket preplnený tancujúcimi študentmi. Videla, že netancuje a sám sedí pri stole. "Teraz, alebo nikdy." Posmelila sa a zamierila jeho smerom. Sledoval niečo v mobile a tak si jej príchod nevšimol, kým sa neozvala .
... Čau... netancuješ? ... Roztiahla ústa do príjemného úsmevu. Prekvapene na ňu pozrel. Poznal ju, však kto by o nej nevedel. Nikdy však nemal záujem sa s ňou bližšie zoznámiť. Nemal chuť stáť v dlhom rade čakateľov, kedy príde na rad. Vedel oceniť jej krásu (však nebol slepý), vedel, že sa dobre učí, ale nemal najmenšiu chuť byť ďalší v poradí. Kolovali o nej reči, že mení partnerov a s nikým dlho nevydrží. Niežeby venoval pozornosť klebetám, ale dostali sa k nemu a to ho len utvrdilo v názore, že s takýmto typom žien si on nechce začínať. A so ženami momentálne ani v blízkej budúcnosti nerátal.
... Čau... nie, netancujem. .. Cítil, ako ním prešla horúčava. Bol prekvapený vlastnou reakciou. "Je fakt krásna", preletelo mu hlavou. Nemala na sebe hrubú vrstvu make-up -u , jej líčenie bolo veľmi prirodzené. Prvýkrát sa dostal do takej blízkosti jej očí a celkom sa v nich stratil. Chvíľa trápneho ticha.
Uvedomila si, že nevie čo má povedať. Jej sebavedomie sa kamsi stratilo, Nijako jej to neuľahčoval.
... Hm, škoda ... Nič duchaplnejšie jej nenapadlo. Ustúpila od stola, že sa vráti k tomu svojmu. "Bože to je trapas." Najradšej by sa nakopala do zadku. Nebola zvyknutá na podobné pocity.
... Je tu trošku teplo, nemáš chuť vyjsť na čerstvý vzduch? ... Sám ostal prekvapený, prečo jej to navrhol. Na okamih zaznamenal v jej tvári úľavu a videl, že prikývla. Prešli celou sálou a vyšli na balkón, kde sa čerstvým vzduchom osviežovali aj iní. Prešli na miesto, kde nestál nikto. Chvíľu pozerali na tmavé mesto.
... Kam ideš po strednej? ...
Počiatočné rozpaky sa postupne rozplynuli. Otázky a odpovede nasledovali jedna za druhou a za krátky čas sa rozprávali ako dlhoroční priatelia. Po maturitnom večierku sa ich stretnutia spočiatku zdali ako náhodné, ale čoraz viac vyhľadávali svoju spoločnosť. Tesne pred maturitou sa ich priateľstvo posunulo na vyššiu úroveň.
Vysokú školu absolvovali v tom istom meste, takže sa ich cesty nerozdelili. Partnerstvo malo šancu sa vyvíjať. Aktívnejšia v ich vzťahu bola ona. Ona bola tá, čo vypisovala správy, posielala fotografie, zistťovala, čo robí, kde je, kedy sa stretnú, kedy príde. Šport a škola mu zaberali veľa času a tak s odpoveďami často meškal a občas sa mu podarilo aj zabudnúť odpovedať. Keď sa to opakovalo čoraz viac, jej život sa začal napĺňať pochybnosťami, nedôverou a podozrievaním. Potom už len stačilo, dozvedieť sa, že po jednom zápase sa ich oddiel stretol v miestnej kaviarni s priateľmi, kde boli aj ženy a žiarlivosť sa prejavila v celej svojej obludnosti. Doposiaľ nezažila čo je to prísť o niečo, čo ešte sama chcela. Nemať pod kontrolou ľudí v jej blízkosti bolo pre ňu nepredstaviteľné. Dopracovala sa do stavu, že jej neprišlo zaťažko sledovať kam a s kým chodí. Podvedome ho chcela nachytať a dokázať mu, či sebe, že tento vzťah nemá budúcnosť. Jej správy obsahovali dvojzmyselné narážky, jasne mu dávala najavo, že mu neverí. Pri osobných stretnutiach bola podráždená a uštipačná. Vydržal pol roka. Pol roka sa snažil všetko vysvetľovať, chlácholiť ju. Rozosmieval ju a v objatí ubezpečoval, že nemá dôvod hľadať si inú, že je šťastný, že má ju. Aj pri tých najsladších prejavoch lásky, vždy mala posledné slovo a nezabudla pripomenúť, že je ťažké mu veriť, keď jej to nijako nedokazuje a necháva ju v neistote. Pomaly sa začal cítiť unavene a doslova beznádejne. Strácal energiu a napokon aj chuť jej niečo dokazovať. Prichytil sa pri pocitoch, že ju vlastne už nechce stretávať, že mu bude ľahšie bez žien a takejto citovej záťaže. Nedokázal nájsť spôsob, ako ju presvedčiť.
Absolvovali jarný turnaj mimo mesta. Tešil sa na dva týždne, kedy bude riešiť iba šport a nič iné. Večer trávili so spoluhráčmi spoločné večere v miestnej reštaurácii, kde sa spoznal s dievčaťom, ktoré bolo na sústredení s inou skupinou študentov. Bola pravým opakom jeho priateľky. Nevýrazná, v okuliaroch, nízka a aj jej telo nebolo úplne štíhle, skôr moletné. Zaujala ho však svojou prirodzenou, sebavedomou komunikáciou, humorom a ľahkosťou, ako sťahovala pozornosť na seba. Akoby jej na nikom a na ničom nezáležalo. Povedala úprimne čo si myslela, ak cítila, že trochu prestrelila, tak s úsmevom vyslovila ospravedlnenie. Nedokázal z nej celé dva týždne odtrhnúť zrak. Vyhľadával stôl, aby sedel čo najbližšie k tomu ich. Dva dni pred koncom turnusu, si vymenili telefónne čísla. Posledný večer sa konal rozlúčkový večierok a všetci toho vypili viac ako dosť. Neplánoval to, ani o tom nepremýšľal, ale vďaka zhodám okolností obaja skončili u nej na izbe.
V autobuse, cestou domou premýšľal, čo sa vlastne stalo. Prečo necíti výčitky? Cíti k nej vôbec niečo? A čo vlastne cíti k svojej priateľke? Bol akýsi prázdny. Bol to len nezáväzný flirt? Nesľúbili si navzájom nič. Ostalo to otvorené. "Čo teraz?"
💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢
Príbeh je zasadený do študentského prostredia, ktoré je takým prvým miestom, kde sa formuje náš životný postoj k partnerským vzťahom. Ako sa vraví, prvá láska nevydrží (výnimky sa však nájdu) a vďaka tomuto zážitku, sa môžu naše ďalšie vzťahy vyvíjať dobre, alebo zle. Záleží na nás, akú traumu, alebo ponaučenie si z toho dokážeme vybrať. Je to vždy len lekcia, ktorá nás má posunúť.
Pre hlavnú ženskú postavu, ak nezatrpkne a nezanevrie na mužov, to bolo uvedomenie si vlastnej sebahodnoty a sebelásky. Zároveň uvedomiť si, čo znamená niekoho milovať, čo znamená láska. Z akého dôvodu chceme žiť v spoločnom vzťahu (občas tie dôvody sú čisto majetnícke).
Tým, že zabudla na seba a vlastnú hodnotu pre partnera, tým že začala pochybovať o sebe, zamerala svoju pozornosť na pocity nedôvery, žiarlivosti a pochybností. Neverila si, že je dostatočne dobrá pre neho. V celom tom procese, úplne vynechala samu seba a zamerala energiu na udržanie vzťahu. Možno to v konečnom dôsledku už ani nebolo o citoch, ale o lipnutí na priateľstve, na vlastnení toho druhého, na kontrole jeho života a riadení.
Počas žiarlivosti v nás prúdi obrovské množstvo negatívnej energie, ktoré nás zaslepuje, zbavuje schopnosti normálne rozmýšľať a vytvorí pred našim zrakom pomyselný tunel, vďaka ktorému nevidíme nič, len náš cieľ - dokázať opodstatnenosť žiarlivosti. Sme hluchí, slepí, ale za to riadne zameraní. V takomto nastavení si človek neuvedomí, že sa zamilovanosť zmenila na fanatizmus. S láskou to nemá vôbec, alebo vôbec čo robiť.
Láska je rešpekt, úcta, prijatie druhého so všetkými chybami a sloboda. Nikdy nemôžeme nikoho vlastniť, my môžeme len toho druhého sprevádzať a robiť mu spoločnosť.
Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale láska nemá nič spoločné s vernosťou, či nevernosťou. Ak niekoho milujem, mám ho rád, tam sa podobné témy neobjavia a vôbec neriešia. Ako náhle sa nevera objaví, tam vo vzťahu niečo chýba alebo je niečoho veľa. Častokrát sa k nevere jeden z partnerov dopracuje nie preto, že by toho druhého nemal rád, ale napríklad podľahne príležitosti, zo zvedavosti, zvíťazí "príroda", alebo len potvrdí to, v čom ho partner dlhý čas upodozrieva. Dôvodov je veľa. Vždy je dôležité to pokračovanie. Ak v tom druhom vzťahu partner pokračuje, tak vtedy je potrebné riešiť, čo ďalej s našimi životmi. Ak to bola chyba, tá tiež nebola náhodou. A náhody máme vždy ako prostriedok niečo sa o sebe naučiť, niečo zmeniť.
Aby vzťah fungoval, je potrebné, aby sa stretli dvaja jedinci, ktorí v prvom rade sú si vedomí, kým sú a vážia si seba samého natoľko, že vedia, že poskytujú partnerovi hodnotu, ktorá doslova "stojí za to". Takže, v prvom rade viem kto som (som dokonalý aj so všetkými svojimi nedokonalosťami), v druhom rade vidím to isté u svojho partnera a prijímam ho so všetkým čo ho definuje. Rešpektujem jeho pravdu a názory a viem, že to má rovnako aj môj partner. Žijeme v slobode, pretože neexistuje jediný dôvod si slobodu neposkytovať.
Dalo by sa popísať toho ešte veľa. Všeobecne slovo nevera je spájané s totálnou katastrofou vo vzťahu a preto veľa ľudí žije veľmi dlho v bolestiach, smútkoch a pocite zrady. Kto trpí dôsledkami nevery, je vždy ten, čo sa má s tým "popasovať", kto má prísť nato, prečo sa mu to deje. Nič nie je náhoda. Ak patríte do tejto kategórie, začnite pracovať najprv na sebe. Prijmite to ako lekciu a neupadajte do dlhodobej depresie. Poplačte si, ponadávajte, buďte smutní, ale nikdy nie dlho. Porozmýšľajte prečo sa to mohlo stať. V drvivej väčšine prípadov je to nedostatok sebalásky, sebahodnoty, zabudli sme kým naozaj sme. (Nikdy nikoho nezmeníme priamo, keď sa začneme meniť my, začne sa meniť aj naše okolie.)
Držím prsty, nech sa s každou životnou situáciou viete popasovať tak, aby ste vždy vyšli o niečo múdrejší, pokojnejší a v konečnom dôsledku šťastnejší.
A tak nech sa deje.
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára