Zmysel života (príbeh)
Aj teraz samu seba videla ako tú hrdinku. Vedela, že je to len román, výmysel autora, rozprávka. Ale niečo ju vo vnútri hladilo, tešilo a intenzívne vyvolávalo túžbu prežiť niečo podobné. "Bolo by to úžasné, keby sa aj mne niekto taký objavil, keby aj mne niekto ukázal ako to ide...." Slastne sa pretiahla, odložila knihu na stolík a šla si pripraviť kávu. Víkend sa pomaly končil. Manžel príde domov z rybačky niekedy podvečer, takže ešte jej ostalo dostatok času na leňošenie.
V pondelok v práci otvorila počítač a vždy kým popíjala rannú kávu, prešla si súkromnú mailovú schránku. Hneď prvá správa na ňu veľkými písmenami vyskočila oznamom ... Chceš prísť k svojej sile?... Automaticky chcela správu vyhodiť do koša, keď sa jej zastavila ruka. Chcem prísť k svojej sile? Spomenula si na dočítaný román. ... Ok...pozrieme.... Otvorila správu a dozvedela sa o trojdňovom kurze.
Prvým kurzom to neskončilo. V priebehu ďalších troch - štyroch rokov ich absolvovala veľké množstvo. Poctivo čítala doporučenú literatúru, disciplinovane pracovala na všetkých úlohách, ktoré jej boli doporučené, cvičila, meditovala, učila sa všetko, čo lektori považovali za "kľúčové". Po nejakom čase, keď zhodnotila, že už tých učení má za sebou mnoho, začala sledovať účastníkov kurzov, z ktorých sa poniektorí stali jej priateľmi a sledovala a porovnávala seba s ich "pokrokmi". Najhoršie sa cítila s tými, ktorý v meditáciách niečo videli, s niekym komunikovali, v hlave počuli odkazy, alebo videli energetické telá druhých ľudí, dokonca mali jasnovidné schopnosti. Nerozumela, prečo ona sama, ktorá tak poctivo všetko robí, je na tom LEN tak... obyčajne. To "kúzelné", "čarovné" a "magické" nedokázala uchopiť. Napokon začínala cítiť nespokojnosť a veľké sklamanie. Na jednej strane verila, že existuje niečo viac, niečo čo ju presahuje, ale po toľkých snahách a pokusoch začala prichádzať na to, že tieto zázraky sú určené len pre vyvolených ľudí. Na pár rokov to "zabalila" a povedala si, že sa nebude viac trápiť týmto snom, uspokojila sa, že ona to tak jednoducho nemá.
_____________
Prešlo pár rokov a neodbytný pocit prázdnoty a nenaplnenosti sa vrátil. V tom čase sa jej z rôznych strán začali dostávať do povedomia pojmy ako zmysel života, poslanie života, plány duše. Nejaký čas to kontrolovane odsúvala, mala v živej pamäti svoje pokusy o "duchovno" spred niekoľkých rokov.
"Náhodou" sa stretla v nákupnom centre so spolužiačkou, ktorú veľa veľa rokov nevidela. Sadli si na kávu. Atmosféra bola od začiatku veľmi príjemná a nadobudla dojem, že so spolužiačkou sa nevideli len pár týždňov, namiesto rokov. Oči jej žiarili, usmievala sa. Mala pocit, že jej tvár asi ani neexistuje bez tej energie, ktorú vyžarovala. Ani nevedela ako, rozhovorila sa o svojom neúspešnom pokuse zažiť a žiť duchovnejší život. Spolužiačka ju veľmi pozorne počúvala.
... Akú máš predstavu... aké poslanie by si mala mať v tomto živote? ... zaujímala sa spolužiačka.
... Noo... však práve toto som chcela zistiť. Túžim byť v niečom výnimočná, vedieť, vidieť viac ako bežní ľudia. Komunikovať s inými bytosťami.... Nevedela presne pomenovať, čo túžila povedať.
... A prečo túžiš vedieť, vidieť viac ako iní ľudia?
Otázka bola úplne jednoduchá, ale ona sa zrazu zahanbila. Spolužiačka videla jej reakciu. Chytila ju za ruku.
... Mňa to úprimne zaujíma. Rada si vypočujem, prečo po tom túžiš.... Jej hlas bol príjemný a tak na chvíľu zabudla na pocit zahanbenia.
... Chcela by som konečne byť aj ja niečim zaujímavá. ... Kým to hovorila, nevedela jej pozrieť do očí a aj sama ostala prekvapená vlastnou úprimnosťou.
... A keď sa konečne staneš zaujímavá, tak naplníš poslanie svojho života?
Znervóznela, znovu sa zahanbila. ... Keď sa tak pýtaš, cítim sa hrozne hlúpo...
... Ale to nemusíš. Keď som si vypočula tvoj životný príbeh od školy, mala som pocit, že si prežila doposiaľ veľmi pekný rodinný život. Vychovala si zdravé deti, ktorým sa darí. S manželom si rozumiete.Nepočula som žiadne slovko sťažnosti. Keď si to všetko myslela úprimne, tak máš a žiješ život, ktorý nie je úplne bežný. ... Spolužiačkin hlas ju ukolísal do veľmi príjemných pocitov.
... Je úplne v poriadku, keď si si odžila "rodičovské" povinnosti, že si konečne zamerala pozornosť na seba. Pred rokmi si nedokázala nájsť spôsob ani cestu, ako sa dostať do tvojho vysnívaného sveta zázrakov. Vytvorila si si nejakú predstavu a veľmi si ju chcela zažiť. Tak veľmi si tlačila, až si si to všetko odtlačila. Ale to je úplne v poriadku. Nie je náhoda, že sme sa stretli. Ja rovnako ako ty, sa roky venujem podobným otázkam a rovnako hľadám odpovede.
Začali spoločne navštevovať stretnutia s rovnako zmýšľajúcimi a hľadajúcimi ľuďmi. Všimla si, že jej spolužiačka je väčšinou vo veľmi dobrom naladení, nepočula ju hovoriť o svojom živote, situáciách inak ako o situáciách, ktoré neboli ani zlé ani dobré. Vždy sa v jej blízkosti cítila dobre.
Na jednom pobyte, kde sa stretlo viacej žien a hosťujúcim "učiteľom" bol starý šaman, sa celý pobyt začal rozprávaním príbehov. Každá žena o sebe niečo povedala, čo cítila, že musí byť zdieľané, alebo kde predpokladala, že niečo nezvládla, alebo túžila pochopiť súvislosti. Spolužiačka s jemným úsmevom, zasneným pohľadom hovorila jeden príbeh zo svojho života. Zhrnula všetko dôležité, priznala svoju bezradnosť aj pocity strachu, ale napokon doložila aj svoje riešenie.
... Dievčatko, prečo si dnes tu? ... starý šaman sa zvedavo opýtal.
... Chcem sa učiť, ako mám čo najlepšie naplniť svoje životné poslanie a zistiť, čo to vlastne je.
Jeho oči sa usmievali.
... Ty svoje životné poslanie už žiješ.....
💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢
Tento príbeh je venovaný a cielený na tých z nás, ktorí dlhší čas, možno aj riadne dlhý, hľadáme niečo.... Netúšime čo to je, ale veľmi často, nás z ničoho nič opanuje pocit... niečo tu chýba. Ten vnútorný hlad je raz intenzívny, niekedy o ňom vôbec netušíme, niekedy sa len tak mihne.... ale je vytrvalý. Neopúšťa nás a my nedokážeme identifikovať, prečo sa nám stále vracia.
Navonok sme úplne vo všetkom ok. Nežijeme pod mostom, slušne zarábame ani so zdravím to nie je zlé. Dokonca máme okolo seba rodinu, priateľov. Stretávame sa, máme s kým hovoriť.... ALE .... ten vytrvalý pocit "hladu" je tu.
Podľa "ľudských" kritérií, žijeme dobrý, normálny život. Dosiahli sme všetko, čo sme chceli dosiahnuť. Ale stále niečo tomu chýba. Zastaneme, obzeráme sa a hľadáme čo by sme ešte mohli urobiť... Čo je to NIEČO, čo spôsobuje, že nevieme byť spokojní? Prečo máme pocit neúplnosti?
Keď už sa dostaneme do podobného pocitu, je to prvý prejav našej intuície, že to, čo zažívame tu na zemi neobsahuje všetko, čo by sme zažiť mohli. Vtedy sa väčšinou začneme orientovať na pochopenie "duchovna". V celom procese hľadania sa nám môže stať, že cez ego si nejako to "duchovno" definujeme. A zacielime svoju pozornosť na získanie nejakých "schopností", aby sme sa stali "duchovnými" . Vlastnými ohraničenými predstavami, si niečo v hlave vyprojektujeme a snažíme sa to dosiahnuť. Hlavná postava príbehu sa roky snažila získať magické schopnosti, hľadala dôkazy, či také existujú a bola veľmi sklamaná, že u druhých veci fungujú a u nej nie.
"Duchovno" sa nedá nájsť a prežívať cez rozum (ego), jedine cez srdce, intuíciu, pocity a pomocou viery (neskôr skalopevného presvedčenia, teda - VIEM).
Keď za každú cenu chceme zistiť, čo je zmyslom našej existencie, ale máme očakávania, ako sa to má prejaviť, to je všetko práca ega. Ego potrebuje mať nad všetkým kontrolu a pre nás je niekedy veľmi ťažké tú kontrolu pustiť. Pretože ego sa snaží určiť, ako sa k tomu duchovnu máme dopracovať. Ego je majster zložitostí a nedôvery. Pre neho, nič nemôže ísť jednoducho, nič sa nemôže stať len tak. A keď sa to aj náhodou udeje a my to zaregistrujeme, okamžite ponúka niekoľko analytických a logických vysvetlení, prečo sa to stalo.
Hľadať zmysel života, je pre ego znovu "sústo", v ktorom dokáže rozviť svoju dôslednosť v komplikovaní do dokonalosti. Pre neho nemôže byť nič jednoduché. V tomto momente sa ego zamaskuje do role duchovného poradcu a predostrie prijateľné argumenty.
Mnohí z nás žijeme svoj bežný život v úplnom súlade s duchovným poslaním, len o tom vôbec nevieme. Veríme egu, že ešte musíme na sebe pracovať, ešte musíme toto a toto absolvovať a bude nám donekonečna programovať nedôveru v naše schopnosti. Až napokon uveríme, že to nedáme a vzdáme to. Vždy sme náchylní uveriť zložitosti a nedosiahnuteľnosti.
A čo je zmyslom života?
Žiť naše životy radostne, pokojne a šťastne.
A tak jednoduché to je. Nie sú v tom žiadne čary, žiadna mágia, žiadne kúzla. Je to pre nás uveriteľné? To, že také životy nežijeme, v tom je práve to poslanie. Prísť na príčinu, prečo to nevieme, prečo si to nedovolíme. Prečo sme smutní, prečo sme bezradní, osamotení..... ? Všetko čo nám spôsobuje, že ešte tieto pocity nezažívame, ošetriť a zbaviť sa ich. Všetko čo nám neslúži, všetko, čo už doslúžilo a nemá pre nás význam nepoužívať.
Všetky moje statusy poukazujú presne na tie nepotrebné veci, ktoré nás brzdia. Snažím sa, nastaviť nám zrkadlo, aby sme mali šancu uvidieť, či je to už za nami, že toto už nepotrebujeme riešiť, toto sme už zvládli, alebo TOTO je práve to, čo by mohlo byť ošetrené, zmenené, vymenené, prepísané - skrátka odstránené.
A ako som už vyššie spomenula, ak sa cítite väčšinou šťastní a spokojní, život vás teší a problémy zvládate bez upadnutia do beznádeje, nebojíte sa nepríjemností, lebo viete, že to vždy dobre skončí, ste optimistickí a neočakávate pohromu (ktorá aj keď príde, tak viete, že to vždy "uhrajete"), milujete humor a úsmev, tak verte,
že ste to práve VY, kto VIE (a zároveň to aj žije), čo je zmyslom života a žijete duchovnejší život, ako ten, ktorý to o sebe hlása, ale jeho životný príbeh o tom vôbec nikoho nepresvedčí.
💙💚💛💜💜💛💚💙
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára