Bojíš sa vlastnej sily ? II. (zamyslenie)

 


     Nedávno som položila priateľke otázku, čo si predstavuje pod slovami -  byť vo svojej sile? Bolo zaujímavé sledovať, ako nedokáže dať do slov vlastnú predstavu. Po chvíľke začala niečo hovoriť, ale obe sme sa zasmiali, že to aj tak nevie presne pomenovať, opísať. 

       Na ceste "duchovna" sa všetci občas stretneme s výrazom, ktorý na nás pôsobí veľkolepo a my sa zasnene presúvame niekam mimo našej reality a predstavujeme si rôzne mysteriózne veci a zároveň si doplníme, že si budeme musieť riadne "máknuť", aby sme to dosiahli. (Väčšinu toho po čom túžime, si dovolíme mať až vtedy, keď sa k tomu veľmi pracne dopracujeme, aby sme mali pocit, že si to zaslúžime. Samozrejme, musíme pre to, čo chceme niečo urobiť, ale nie vždy to musí byť "šialená makačka",  pretože keď sme na tej správnej ceste a táto cesta nás baví, vtedy sa veci dejú ľahšie a plynulejšie, nemusíme zdolávať  "neprekonateľné" prekážky.)

     Čo to teda znamená byť vo vlastnej sile?

Ako dieťa som milovala staré ázijské filmy, kde boli pútavo natočené scény výuky mladých ľudí v rôznych bojových umeniach. Milovala som nie len akčné scény, obratnosť a schopnosť týchto bojovníkov byť "neporaziteľnými", ale najviac ma fascinoval vždy Majster, ktorý toto učenie predával.  Nie raz som sa nahnevala a nevedela pochopiť, ako môže byť taký "hlupák" a nič si nerobiť z ľudí, ktorí ho ponižovali, alebo iným spôsobom (nefyzickým) na neho útočili. Živo si pamätám, ako som sama vytvárala novú verziu scény, kde neporaziteľný Sen-Sei (Majster) využíva bojové techniky a odporných ľudí, ktorí mu ubližujú hravo zmláti, alebo dokonca pomocou vnútornej sily ich prišpendlí na stenu.  Nevedela som pochopiť, prečo im dovolí sa nad neho povyšovať. Urážalo to moju malú dušičku a priala som si, aby každému dal jasne najavo, že je oveľa silnejší ako oni. Nech všetci vedia, aký je silný.

      Prešlo veľa rokov, počas ktorých som sa čo - to o živote dozvedela a niečo pochytila. Tých duchovných výrazov, ktoré ma vyvádzali z konceptu bolo viac a nie raz, som si povedala, že toto jednoducho nikdy nepochopím. Problém bol hlavne v tom, že za každým pojmom si niečo predstavíme. Na prednáške, pri rozhovore sa rozvíja téma (napríklad ako byť vo vlastnej sile). Moja predstava sa okamžite spojila s postavou Sen-Seia z filmov. Takže okamžite som  videla samu seba ako mocného bojovníka, ktorý má moc si poradiť s každým okolo seba. A zároveň, som to rovno odfajkla, že toto ja nikdy nedám. Po čase sa s tým človek zmieri a "náhodou" pri nejakom ďalšom rozhovore počuje, že byť vo vlastnej sile, je mať správnu sebahodnotu, sebavedomie. Toto už je človeku trošku bližšie a tak pátra, ako sa k tomu dopracovať.  A takto nejako postupne sa človek k niečomu dopracuje.

     Byť vo vlastnej sile znamená, žiť v pravde, v rešpekte s ostatnými, v uvedomení si, že Ja som tvorca svojho bytia.

Nie je to nič mysteriózne. Aj Sen-Sei z mojich filmov bol vo vlastnej sile nie preto, že ovládal bojové umenie, ale preto, že vedel kým je, čo potrebuje, čo žije a nikoho o tom nemusel presviedčať, nikomu sa nemusel spovedať, na útok nepotreboval reagovať (nemyslím fyzický). Vypočul si nadávky, osočovanie, vyhrážky, ale celý čas bol v pokoji. Nechal, nech druhá strana hovorí, pretože vedel, že to čo z nich vychádza, nemá s ním nič spoločné. 

A toto je skutočná vnútorná sila človeka. 

O mojej priateľke, spomenutej na začiatku, všetci vieme, že je to žena s veľkou vnútornou silou. Ona to v predstavách mohla mať zadefinované inak a tak jej (možno) až teraz došlo, že tú svoju silu má a žije ju. Na druhej strane to neznamená, že sa nám nemôžu do cesty dostať nepríjemnosti, pri ktorých cítime neistotu, alebo nejakým spôsobom reagujeme negatívnymi pocitmi. To všetko je v poriadku. Je to len ďalšia skúsenosť, ktorá tú našu silu iba umocní.

Ak chcete byť pri svojej sile, vo svojej sile, jednať zo svojho stredu (rôzne výrazy toho istého) môžete sledovať svoje správanie a reakcie počas dňa.

Idete do "bitky?" 

Alebo s "pokojom angličana" pozorujete napätú situáciu okolo seba?

Tvrdohlavo presadzujete svoju pravdu? 

Alebo naopak tichúčko trpíte a bojíte sa nahlas povedať ako to chcete?

Dávate najavo, že ste niečo viac?

Alebo prijímate ľudí ako rovnocenných? 

Všetko, čo nám spôsobuje nepríjemné pocity je vhodné preskúmať a zistiť prečo sa nám to deje. Čo to konkrétne spôsobuje. Väčšinou sú to rôzne druhy strachov.

Skúste sa zamyslieť, ako to máte vy. Či už náhodou v tej sile nie ste. Či už náhodou nie ste Sen-Sei svojho života a stačí už len dolaďovať malinké detaily.




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Riešim, riešiš, riešite...

Tak ako to vlastne je?