Čo ak .... (zamyslenie)

     

Všetci máme nejaké zlozvyky, návyky, závislosti.  V rôznych životných obdobiach sa im venujeme viac, inokedy menej. Úplne najmenej sa nimi zaoberáme v mladom veku, keď nám život plynie viac menej plynulo a až tak veľa ťažkostí s nimi nezaznamenávame.

       V určitom veku sa dozvieme aj o vlastnej schopnosti tvoriť. LENŽE, kazí nám to nevedomé programovanie. Vedome začneme pracovať na odstraňovaní starých, už nepotrebných programoch.  Práve na tých, ktoré sú najviac vypuklé a najviac nám bránia žiť ľahko, bez stresu. Za všetkými programami sa skrývajú strachy a obavy. 

      Napríklad od detstva sme boli zvyknutí, že nám rodičia všetko odobrili, schválili, kým sme sa do niečoho pustili. A tak v nás ostal program, že vždy nám musí ten posledný súhlas niekto dať a vtedy sa do toho pustíme (strach samostatne rozhodovať, strach prebrať zodpovednosť). Alebo sme vyrastali spolu s viacerými súrodencami a práve my sme boli tí, ktorého porovnávali a hodnotili s inými a nikdy sme neboli dostatočne dobrými (strach sa zviditeľňovať, obavy z poníženia). Alebo sme boli vedení k tomu, aby sme vždy v súťaži boli prvými, či už v športovej, alebo byť najlepší v triede v známkach, dochádzke... skrátka vždy bojovať o prvenstvo (strach zo straty dôležitosti). Môže to byť pokojne aj program, v ktorom sme nastavení tak, že sme najdokonalejší, najkrajší, štýlový... jedným slovom nekriticky sebavedomí (strach zo straty vlastnej hodnoty, strach zo zosmiešnenia). /pozn.: nemyslím zdravé sebavedomie, ktoré vychádza zo skutočných hodnôt a zároveň sa nepovyšuje, nenadraďuje, ale rovnako vidí aj druhých okolo seba./

      Techník a spôsobov zbaviť sa programov je mnoho. Nestačí sa však ich iba zbavovať, ale je ešte dôležitejšie si ich znovu nevytvárať. Ak už ste s týmto pracovali a aj úspešne sa niektorých zbavili, možno ste po nejakom čase zistili, že sa vám poniektoré vrátili.

     Napríklad: Od detstva sme mali veľkú trému hovoriť pred ľuďmi. Zamestnali sme sa a práve z našej pracovnej pozície nám vyplýva povinnosť školiť ľudí. Telesné prejavy - potenie, koktanie, nekoordinované pohyby, pocit, že nám nesedia šaty, že nie sme dobre učesaní, búšenie srdca, bolesť hlavy. Máme strach, že sa zosmiešnime, že vzbudíme pozornosť, že budeme trápni. Popracujeme  s týmto problémom a dokonca sa nám podarí pár - krát vystúpiť na školeniach a vonkajšie aj vnútorné prejavy sa viditeľne upravia. Žijeme si spokojne a aj šťastne, že sme odstránili veľkú záťaž z nášho života. 

     A vtedy príde (ako to zvyknem hovoriť ) skúška správnosti. Kým sme jednu problematickú oblasť zvládli, zatiaľ sa vynorila iná, na ktorú sa sústreďujeme. V čase riešenia sa pozornosť zameriava na aktuálny problém. Vibračne to nie vždy dokážeme ustáť a tak vo fáze riešenia, môžeme byť riadne nízko a pritiahneme si starú situáciu.

Ideme prednášať.

Z ničoho nič nám prebehne hlavou .... ČO AK znovu budem mať trému?.... ČO AK sa strápnim? ... ČO AK zabudnem text? ... Otázky sú zabalené strachom, obavami, teda negatívnymi emóciami (to je diabolská kombinácia a skoro vždy sa zhmotní). Darmo sme si tento problém odstránili, veľmi rýchlo sa vie vrátiť. Dobrá správa je, že sa ho viete oveľa rýchlejšie zbaviť, pretože už ste "zakúsili" sladké víťazstvo s týmto neduhom. Teda VIETE, že viete žiť aj bez neho.

     Dá sa tomu však aj predísť. Ak už vieme, že ak nám napadne ... ČO AK..... mali by sme zbystriť pozornosť, pretože práve ideme "programovať". Keďže sa pasujeme do role TVORCOV, tak nim buďme a vytvorme si to, čo chceme. Doplňme si za ČO AK .... to, čo chceme aby sa stalo.

Napríklad v predchádzajúcom príklade, namiesto  ČO AK sa strápnim?, doplníme  ČO AK to znovu dopadne dobre?  Už len pri pomyslení na pozitívny výsledok sa nás zmocnia príjemné pocity a príjemné očakávanie. Negativita nebude mať miesto. Viem, že niektorí z nás sme tvrdohlavejší a môže nastať situácia: 

ČO AK sa strápnim? (strápnim je nevyslovené, ale nahradené " to znovu dopadne dobre") a vzápätí "domyslíme" ČO AK nie? 😉😊😉😊. A sme tam, kde sme nechceli byť. 

Ale znovu nie je nič stratené. Je to jasný signál, že strachy sú späť. A keď sme si toho vedomí, vieme na čom a s čím je dobré pracovať.

Je to všetko len hra s uvedomovaním si, čo žijeme a o čom rozmýšľame.

Ak vám nabudúce napadne ... ČO AK .... máte o čom rozmýšľať (ak si to uvedomíte 😊). Za týmito kratučkými nenápadnými zámenami je stále ukrytý strach, pochybnosť, obava. Ako taký malý špiónik sa ukryje medzi inými myšlienkami a po čase sa čudujeme, že sa nám "spracované" veci vrátili.

Ešte mi napadol jeden príklad. Partner sa snaží začať veriť druhému partnerovi, aj si povedal, že odpustil a tvrdo pracuje svojimi činmi, aby dal najavo, že to tak je (hlavne presviedča sám seba). Myslím si, že toto je skvelá ukážka toho, že tomuto partnerovi musí v hlave behať tých ČO AK aj niekoľko desiatok denne. (Ak to tak máte, skúste za to ČO AK rýchlo doplniť niečo pozitívne.)

Dnešný status má fakt slúžiť len na také malé uvedomenie si, čo nám behá v hlave a ako nás to ovplyvňuje. 

Zo srdca nám prajem, aby sme tých dvoch zámenových nezbedníkov mali čo najčastejšie pod kontrolou. 

😉🙂💓💓💓😉🙂