Jednostranná láska (príbeh)
zvuková nahrávka
Zababušila sa do županu, zobrala pariaci sa čaj a sadla si na balkón. Sledovala vychádzajúce slnko. Výhľad z balkóna jej poskytoval nádherný pohľad na pohoria, lúky, vzdialené dedinky. Vždy keď mala možnosť, nenechala si újsť túto príležitosť. Dopriala svojej hlave odpočinok, na nič nemyslela, len sa nadchýnala výjavom pred sebou. Dnešok bol trošku iný. Dnes sa nedokázala brániť pocitom, emóciám, ktoré ju prenasledovali už pár dní.
Cítila sa zradená, sklamaná, bezmocná a v konečnom dôsledku aj smiešna. Uvedomovala si, že nemá právo ani na jeden z týchto pocitov, a preto sa cítila smiešna.
Pred niekoľkými rokmi sa zoznámila s Karolom cez ich spoločného známeho, keď potrebovala nájsť závadu na jej aute. Býval v ich meste na okraji, v rodinnom dome, kde pracoval vo vlastnej dielni ako automechanik. Od vtedy sa ich cesty viackrát skrížili, keďže jej staručké auto potrebovalo údržbu častejšie. Asi pred dvomi rokmi sa rozhodol svoje podnikanie oficiálne ukončiť a začal pracovať ako vedúci v predajni na náhradné diely a prácu automechanika už vykonával len pre priateľov a príležitostne. Obaja boli milo prekvapení, keď sa stretli na školení, kde Karol bol školený a Miška školiteľka. Obedňajšiu prestávku spolu strávili v príjemnom rozhovore. Ich stretnutia boli spočiatku náhodné, ale neskôr sa tak raz za týždeň zvykli dohodnúť na stretnutí pri káve. Karol bol pár rokov ženatý, Miška rozvedená. Mali veľa spoločných tém, radi si navzájom zdieľali názory, pohľady na život, ich vlastnú filozofiu. Miška vedela, že Karol ju berie ako dobrú priateľku, nikdy ničím nenaznačil, že by k nej pristupoval inak ako ku kamarátke. Pár mesiacov dozadu, začala cítiť voči nemu niečo viac. Pri ich stretnutiach sa veľmi kontrolovala, aby nič nezbadal, aby sa ničím neprezradila. Nechcela prísť o ich spoločné stretnutia. Uvedomovala si, že by nechcela byť príčinou jeho prípadného rozchodu, alebo nezhôd v jeho rodine.
Ukolísala sa v pocite, že je to takto pre ňu príjemné a je šťastná, že ho môže z času na čas vidieť a hovoriť s ním. Presvedčila sa, že jej to takto stačí a vyhovuje.
Pred niekoľkými týždňami sa jej zrazu priznal, že nastúpila ku nim do práce nová kolegyňa a jemu sa veľmi páči, že si spolu dobre rozumejú a porovnal ju k Miške, že aj s ňou si tak dobre rozumie. Ani náhodou by jej nenapadlo, že za týmito slovami sa začína odhaľovať niečo viac. A potom zrazu, pred niekoľkými dňami na spoločnej káve, zo seba vypustil:
... Asi som sa vážne namotal.
... Namotal? Ako to myslíš?
... O tej kolegyni, čo som ti rozprával, vieš, Vierka. - Odvolával sa na jej pamäť.
... Namotal si sa na Vierku? - Nechcela pochopiť, čo práve potvrdil svojimi slovami.
... Hm. - Zmetený pohľad v jeho očiach, akoby v tom ešte nemal celkom jasno.
... Chceš mi povedať, že si sa do nej zaľúbil? - Pre istotu začala pomenovávať veci jasnejšie. Cítila, ako sa jej zvyšuje tep. "Prosím, nech to nie je tak, prosíííím." Tíško v duchu prosila, nech sa tak nestane.
... Ja neviem, či je to zaľúbenie. Niečo ma k nej priťahuje. Je ako neriadená strela. Všade jej je plno. Je živá, veselá. Stále keď ju vidím, tak sa usmievam ako blbec.
... Však ju poznáš len chvíľu. - Nezabudla vecne skonštatovať.
... Neriešim, či ju poznám týždeň, alebo desať rokov. Len hovorím, ako to cítim. Musím na ňu stále myslieť. Neviem.... už ma veľmi dávno nikto takto nezaujal.
Po jeho slovách cítila veľmi silnú chuť mu buchnúť niečim po hlave, aby sa spamätal, že ona je tu pre neho už dlho.... Že len kvôli jej ohľadom na jeho manželský status, sa nikdy neopovážila vyjsť so svojimi citmi na povrch. A práve strach, ktorý ju vždy pochytil pri myšlienke, že by mala o neho prísť, keby sa mu priznala, ju držal späť.
Slnko už vyhuplo celé spoza hôr a vďaka oparu sa mohla pozerať jeho smerom. "Som smiešna. Smiešna vo všetkom čo robím. Najprv sa do neho nezmyselne zaľúbim, potom to tajím, potom sa cítim urazená, že dal prednosť kolegyni a teraz sa trápim, som zranená, akoby ma podviedol milujúci partner."
Hnevala sa na seba. Hnevala sa, že sa cíti zle a hnevala sa aj na to, že mu to nemohla ani vyčítať. Oficiálne boli len priatelia a priateľov podporujeme, pomáhame prechádzať zložitejšími obdobiami života ako skutočná podpora, slovkom povzbudenia, odvahy, súcitu. "Sme len priatelia! A to je všetko!"
Dokedy sa budem cítiť takto zle? Kedy ma to konečne prejde?
💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢
S citmi, ktoré nás znenazdania opantajú nevieme veľmi čo robiť. Ak sa zaľúbime do nevhodnej osoby je logické, že je to len jednostranná láska. A ako vo väčšine citov ani v tejto jednostrannej láske logika nefunguje.
Miška svoju jednostrannú lásku prežíva vo svojom súkromí, v svojich predstavách a snoch. Chvíle s Karolom sú pre ňu zdrojom načerpania energie na ďalšie osamelé dni. Svojim spôsobom si život prispôsobila takejto forme "spolužitia" s objektom jej lásky a neočakávala viac. Bola vďačná aj za to málo, čo od neho dostávala. Určitým spôsobom to pre ňu skutočný vzťah bol (hoci len v predstavách) a tak jeho "zrada" mala rovnakú váhu a dôležitosť pre ňu, ako tá skutočná.
Keď sa v tom bude "rýpať" dlhšie, dokáže vážne poubližovať sama sebe. Zrazu môže "zistiť", že je nepríťažlivá pre mužov, že ich nedokáže zaujať, že ich nedokáže priťahovať. Úplne nenápadne sa vytvorí blok, ktorý jej v budúcnosti zabráni v prijatí ďalšieho muža do života. A to všetko len preto, že bude samu seba viniť, hľadať chybu v sebe. Odsúdi samu seba, na život v smutných úvahách, ktoré nebude nikto iný riešiť iba ona a kvalita ďalších dní , mesiacov, bude úplne zlá.
Vedomá žena vie, že je to len situácia, ktorá sa jej stala. Bude vďačná za príjemné chvíle, ktoré s ním trávila a vlastne môže tráviť aj naďalej, však priateľmi môžu ostať a vo svetle novej skutočnosti, sa jej city postupne upokoja a ona ho môže prijať ako človeka, ktorý je jej blízky a s ktorým si rozumie. Nikdy nemáme dosť úprimných priateľov, s ktorými sa cítime fajn a preto si ich blízkosť ceňme. To, že sa jej cestou vynorili city voči nemu (za ktoré on nemôže), nemení nič na tejto skutočnosti.
Vysporiadať sa s jednostrannou láskou teda môžeme dvoma základnými spôsobmi, samozrejme je ešte mnoho odnoží a kombinácií, ale tieto dve spomenuté sú hraničné. Prijať situácie tak, ako sa nám dejú je oslobodzujúce a nevytvára to v nás negatívne emócie, stres a pocit smútku. Byť vďačný za to pekné a príjemné, je základ preto, aby sme si znovu pritiahli do života niečo pekné, začo znovu môžeme ďakovať. V opačnom prípade, viete čo si pritiahnete.
Zo srdca nám prajem, že ak sa raz dostaneme do jednostrannej lásky, tak si užívajme to pekné, čo vieme z toho prežiť.Uvedomme si, že sme vlastne požehnaní, že vieme túto lásku cítiť a zažívať. Mnoho z nás, to ani nedokáže, pretože svoje srdce zavreli, aby sa náhodou nezranili a tak sa vo veľa prípadoch ochudobňujú o tieto krásne pocity. Netreba sa báť zranenia a bolesti, pretože ak ostaneme v strachu, tak celý zvyšok života sa budeme len báť a žiť v negatívnom nastavení. Bez radosti.
Tí odvážnejší a otvorenejší si medzi tým odžijú pár lások, pár citových búrok a výlevov.
Ktorý život z týchto spomenutých je pre nás zaujímavejší? Rozhodnime sa správne a nebojme sa.
A tak nech sa deje. 💓💕💗💕💗
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára