Letný príbeh (príbeh)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/letny-pribeh-m4a?si=945ad8eb7dc84926a510425097d8e8d7 

 zvuková nahrávka

    Mala osemnásť a práve začali prázdniny. Počas prázdnin, vždy posledné dva júlové týždne cestovali s rodičmi na dovolenku do stanového kempingu, súčasťou ktorého boli plavecké bazény a kompletná výbava pre stravovanie, zábavu a hry. Spoločnosť im robili dve - tri rodiny s deťmi. Editka mala smolu, že deti neboli v jej veku, ale všetci boli od nej mladší a o dosť výrazne. Takže na stanovačkách väčšinou fungovala ako opatrovateľka. Tento rok sa jej veľmi nechcelo ísť, ale odvahu protestovať nemala. Vedela, že by jej nedovolili ostať samej doma, ani keby sa dohodla so starými rodičmi, že by bola u nich. 

     Hlavný dôvod, prečo chcela ostať doma, bola jej čerstvá láska. Ani nie pred dvoma mesiacmi, sa ku nim na ulicu prisťahovali noví nájomníci. Dievčatá z ulice boli nadšené, lebo s nájomníkmi pribudli medzi nich traja príťažliví bratia. Veľmi rýchlo ich prijali medzi seba a nezadané (niekedy aj tie zadané) pokukovali po nich a pokúšali sa získať ich pre seba. Editka nemala veľmi šťastie na vzťahy a tak naozaj ešte nikdy s nikým nechodila. Zaľúbená a zasnívaná do chlapcov bola veľmi často, ale nikto s ňou zatiaľ nechodil, nikto ju nepožiadal o stretnutia. Začala byť z toho mierne frustrovaná a pozerajúc do zrkadla premýšľala, čo je na nej iné, ako na jej kamarátkach, že si nevie nikoho získať. 

     Igor, stredný z bratov, bol od nej o dva roky starší a zdal sa byť najviac uzavretý. Zapáčil sa jej hneď na prvý pohľad. Jeho tichá povaha, veľmi nelákala ostatné dievčatá a tak bola spokojná, že možno teraz konečne bude mať šancu, s niekym skutočne chodiť. Ich rozhovory boli iniciované iba ňou, on odpovedal vždy len krátko a stručne, vety nerozvíjal. Priateľky ju odrádzali, že nech ho nechá, že je divný a je jasné, že dievča si nehľadá. Darmo jej to vraveli, ona už bola do neho zaľúbená a snívala, že príde na to aj on, že ju ma rád. V procese jej plánov, nastal čas prázdnin a ich odchodu, čo jej nie veľmi vyhovovalo a bála sa, že počas tých dvoch týždňov, si ho môže uloviť niektorá iná. 

      Dorazili na ich obľúbené dovolenkové miesto, rozložili stany, vytvorili pohodlie a všetci spoločne zamierili ku bazénom. Editka bola dobrá plavkyňa a milovala plávať. Všetky bazény boli napratané návštevníkmi, ale nerobila si z toho ťažkú hlavu. Počas tých rokov, čo tu chodili vedela, že po siedmej večer sa bazény vyprázdnia a až do deviatej môže plávať koľko chce. Chodila medzi opaľujúcimi sa ľuďmi, sledovala kúpajúcich sa. Sadla si na lavičku neďaleko prístrešku plavčíka a pojedala zo zmrzliny. Usmievala sa. V duchu bola pri Igorovi. Predstavovala si ho pri sebe, viedla s ním pomyselný rozhovor. 

... Slečna vy máte krásny úsmev. - Zo snenia ju vyrušil mužský hlas. Zdvihla hlavu v smere, odkiaľ prichádzal. Stál pred ňou plavčík, možno chlapec v jej veku. Jediným pohľadom ho ohodnotila, že nebyť toho, že je zaľúbená, nebola by proti, keby sa jej dvoril. Ale! Ona už zadaná je. Znovu sa zaľúbene usmiala.

... Ďakujem. - Roztiahla ústa ešte do širšieho úsmevu. Pokračovala v ujedaní zo zmrzliny, akoby nemala záujem o ďalší rozhovor.

Večer, sa stretli znovu, keď si prišla zaplávať do takmer prázdneho bazéna. Sledoval ju očarene kým plávala a ešte očarenejšie, keď vyšla z bazéna a neustále sa usmievala.  Dva týždne ju obletoval, dva týždne sa jej pozorne venoval. Viedli príjemné rozhovory, kde sa mu priznala, že už priateľa má (a ona tomu celý čas verila) a on sa jej neostýchal priznať, že je ňou úplne očarený a že by bol šťastný, keby boli viac ako priatelia. Stále sa na neho tajuplne usmievala. Po dvoch týždňoch, pri ich rozlúčke ju požiadal, či sa môžu rozlúčiť priateľským bozkom.

... Nikdy v živote som nestretol dievča ako si ty. Veľká škoda, že si nie sme súdení.

Tak trošku cítila, že ho ľutuje. Strávila s ním naozaj príjemné dva týždne, ale jej srdce už bolo obsadené. 

Po návrate domov a prvom stretnutí s Igorom, ešte stále mala v sebe tú nádhernú energiu lásky, ktorú si dva týždne pestovala. Nezmenil sa, stále pôsobil zakríknutým dojmom a hovoril len vtedy, keď odpovedal. Po niekoľkých dňoch sa jej nadšenie začalo vytrácať ale  túžba získať si ho,  pretrvávala. Spomenula si na plavčíka a jeho slová, aký je ňou okúzlený, jeho ľútosť, že si nie sú súdení.

"Prečo človek, s ktorým som ledva čo prehovorila, po mne túžil? Prečo Igor, keď s ním hovorím, zaujímam sa o neho, neprejaví záujem? Toho koho chcem ja, nechce mňa a ten čo chce mňa, toho zase nechcem ja. Prečooooo ....?"

💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢

Editka, frustrovaná z toho, že sa jej doposiaľ nepodarilo chodiť so žiadnym chlapcom, vyžarovala a pôsobila na chlapcov neprirodzene a naliehavo. V obrovskej snahe niekoho mať, si postupne nasadzovala masky očakávaní. To znamená, chovala sa tak, ako si myslela, že je od nej očakávané a tak, ako si myslela, že musí konať, hovoriť, aby zaimponovala mužskej strane. Nikdy v tom nebola prirodzená, nikdy v tom  nemala voľnosť.

Vždy tam boli očakávania a tlak, naliehavosť a veľká túžba vlastniť. Na nevedomej úrovni, si to nevieme pomenovať, ale na vedomej úrovni "lovený" podvedome cíti niečo, čo pre neho nie je lákavé, čomu sa nechce poddať a čomu neuverí.

Plavčík z nej cítil jej pravú esenciu lásky. Uvoľnenosť, radosť a šťastie. Neprekonateľná zmes energií a vibrácií, ktorým sa len veľmi ťažko odoláva. Editka v tom čase vibrovala v najkrajších energiách a jej okolie to nasávalo a vnímalo plnými dúškami. Nie je nič príťažlivejšie, ako byť sám sebou. Byť sám sebou a byť dokonca šťastný a usmievať sa. Podobne ako plavčík, tak aj my všetci milujeme tieto nastavenia a taký človek nás neuveriteľne priťahuje a cítime sa v jeho spoločnosti ako očarovaní.

Ak by Editka v tomto nastavení ostala aj v čase, keď bola do niekoho zaľúbená a dokázala by si uchovať vlastnú prirodzenosť, mala by oveľa väčší úspech u chlapcov. Tým, že veľmi chcela, veľmi túžila a napokon bola z toho len sklamaná a frustrovaná tým, že skúšala zaujať a zapôsobiť tým, čo si myslela, že na toho druhého zaberie a hrala rôzne úlohy, vždy to nebola ona. Vždy nebola v pravde. 

Jeden deň sa jej napokon niekoho podarí nájsť, kde presne "trafí" ktorá rola bola správne vybraná, alebo ktorá maska sadla najlepšie. Ale dokedy tá pretvárka vydrží?

Pravidlo uvoľnenosti, prirodzenosti a pravdivosti neplatí len vo vzťahoch dvoch milencov, ale vo všetkých vzťahoch. Hrať hry, aby sme zapadli, aby nás mali radi a pod. nikdy nezabezpečia, aby sme sa dlhodobo v podobných vzťahoch cítili dobre. Niekde tá naša prirodzenosť bude chcieť uzrieť svetlo sveta, už nebude chcieť byť skrytá a potláčaná. 

Tí, ktorí si túto obľúbenú hru neuvedomujú, neskôr "z neznámych" dôvodov majú depresie, rôzne telesné problémy a choroby, sú smutní, alebo naopak bezdôvodne nervózni, podráždení. Všeobecne, ich život prestane baviť a motivovať.

Buďme prirodzení, lebo len tak vieme byť dlhodobo slobodní v našom konaní. Len vďaka takémuto správaniu a vnútornému nastaveniu, máme jedinečnú šancu vytvoriť vzťah s takým človekom, ktorý s nami "ladí". V tomto prípade už nehrozí, že keď nás prestane baviť žiť ukrytý pod maskou pretvárky, že po jej zložení náš partner zrazu s  hrôzou zistí, že nás vôbec nepozná.

 💕💕💕💕💕💕💕

PS: Editka na konci príbehu  vzdychla ... toho koho chce ona nechce ju a ten čo chce ju, nechce ona. ... Pozor na podobné myšlienky a slová. Sila slova a emócií, ktoré spoločne produkujeme v podobných prehláseniach, nám zabezpečia vytvorenie programu. A potom sa nestačíme neskôr diviť, prečo sa nám to vlastne deje. A ani náhodou nám nenapadne, že sme si to takto pekne sami naprogramovali.