Maska (príbeh)
https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/maska-m4a?si=d2b5049d959443129f71f4b4c0acef39
zvuková nahrávka
Janka tou správou bola úplne očarená. Dávno vyrástla z detských šatôčok, ale jej láska k rozprávkovým romantickým príbehom bola aj v jej dvadsiatich piatich rokoch stále živá. Jej domáca knižnica by úplne pokojne mohla súťažiť v obsahu kníh, s hociktorou malou dedinskou knižnicou. Priateľky sa jej stále smiali, keď ju stretli po nákupoch v kníhkupectve. Nikdy neodišla s menej ako tromi-štyrmi knihami a tak si ju doberali, či tie knihy kupuje na kilá, či na kusy.
Celé svoje detstvo, pubertu a vlastne aj dospelý život prežila zahrabaná v knihách. Samu seba zažívala v príbehoch na tisíc spôsobov. Pocity lásky, nenávisti prežívala úplne reálne.
Nevyrastala v ideálnych rodinných podmienkach. Mama sa dvakrát rozviedla, momentálne znovu žije s partnerom, ktorý rovnako ako tí predtým, rád navštevuje miestne pohostinstvá. Mamine nešťastné povolanie - krčmárka, jej prinieslo do života viac smoly ako radosti. O svojom otcovi už roky nepočula. Netušila, či ešte žije, alebo nie. Kým ešte na ňu mal platiť výživné, tak o ňom občas začula, keď mama do telefónu ziapala, kde sú prachy na decko. To bolo tak všetko.
Janka by bola šťastná, keby mala aspoň jedného súrodenca, necítila by sa tak osamelá. Nebolo jej to však dopriate. A tak sa knihy stali jej rodičmi, súrodencami, priateľmi, učiteľmi, láskami. Doslova svoj život prežila v knihách a vďaka nim spoznala, čo je to láska, porozumenie, nenávisť, nespravodlivosť. Keďže čítala romantiku, tak láska a nenávisť boli jej obľúbená emočná kategória.
Na Vianočný večierok si z požičovne vybrala oblečenie Snehulienky. Dlhá čierna parochňa a maska na tvári jej dokonale zabezpečilo anonymitu. Vstupom do sály sa akoby čarovným prútikom ocitla v deji príbehu, ktorý práve číta. Cítila sa nádherne, slobodne, srdiečko jej prekypovalo radosťou. Spod masky jej bolo vidieť iba pery, ktoré sa neustále usmievali. Naschvál nikomu nepovedala, za čo sa prezlečie a aj samotnú otázku, či vôbec príde, nechala otvorenú. Znovu objavila v sebe toho malého nezbedníka a spôsobovalo jej to neskutočnú radosť sa chovať takto tajomne.
"Môžem si pripiť na krásnu Snehulienku?", zrazu sa pred jej maskou objavil pohár so šampanským. Identifikovať kolegu nebol žiadny problém, keďže si dal na seba iba úzku masku cez oči a oblečený mal klasický oblek. Patril medzi veľmi sebavedomých jedincov. Janka si ho nevážila ani ako kolegu, ani ako chlapa. Často mal hlúpe reči, rád ľudí ponižoval tým, že sa im vysmieval a akoby žartom upozorňoval na ich nedostatky. Vždy bola pri ňom veľmi nenápadná, netúžila sa stať terčom posmechov. Neverila si, že by sa vedela brániť, keby sa do nej "obul".
"Samozrejme ...", dvihla svoj pohár a štrngli si. Pripila si len symbolicky. Nemala v úmysle sa opiť, mala v úmysle si to tu dnes poriadne užiť. Toto bol jej svet. Svet rozprávok a svet, kde si môže robiť a hovoriť čo chce. Tak to aspoň cítila.
"Poznáme sa?" Hľadel jej do očí a snažil sa prísť na to, kto je za maskou. Veľmi zvodne sa na ňu usmieval. Janka nemohla byť šťastnejšia. Príbehová hrdinka by urobila čo?
"Je to dôležité?", v reálnom živote by si tento tón a podobnú otázku určite nedovolila. Bolo jej nádherne.
Chvíľu nevedel ako jej má odpovedať. Vedel, že ona jeho pozná a cítil miernu nevýhodu. To, že sa on rád vysmieval druhým neznamenalo, že by on niečo podobné zniesol smerom na jeho osobu.
"Tak ako sa budeme oslovovať?", zatiahol prefíkane a bol si istý, že sa nejako prezradí.
"Budeme sa nejako oslovovať?" Sladko zapriadla a priložila pohár k ústam, predstierajúc, že si z neho upíja.
Zasmial sa. Ležérne sa oprel o vysoký stolík. Musela uznať, že nebyť jeho nepríjemnej povahy, ako chlap bol príťažlivý. Anonymita jej poskytovala úplnú voľnosť. Odrazu nemala strach, obavy, že urobí niečo nesprávne, že povie niečo, čo by mohlo byť terčom výsmechu. Jej pohyby začali byť prirodzené. Odhodila akúkoľvek kontrolu. Nepotrebovala mať v sebe alkohol, aby cítila presne to, čo práve prežívala.
"Som v nevýhode, lebo jednoznačne, vy ma poznáte." Skúšal zahrať na jej pocit férovosti.
"A čo ste pre to urobili, aby ste v tejto nevýhode nemuseli byť?" Uvedomovala si, že začala flirtovať. Nikdy so žiadnym mužom podobne nehovorila. Páčil sa jej ten pocit. Páčili sa jej príjemné pocity, ktoré opantali jej telo. Bola nim očarená a ešte viac sebou.
"Vidím, že som podcenil domácu úlohu na dnešný večer." Príjemne sa zasmial a dopil zvyšok šampanského. Ona sa tajomne usmievala a hrala sa s pohárom v ruke, zaujatá pozorovaním okolia. Ostatní boli roztrúsení po celej miestnosti. Niektorí jedli pripravené dobroty zo švédskych stolov, iní postávali v rôznych, väčších, menších hlúčikoch. Zbadala aj svoje dve kolegyne. Jedna bola oblečená ako orientálna tanečnica a tá druhá zvolila mužský oblek s klobúkom. Na tvár si prilepila fičúrske fúziky. Obe boli veľmi pekné a kolegovia im to aj dávali jasne najavo. Rozprávkových postáv nebolo veľa a tak Janka pútala rovnako pozornosť, ako tie dve. Naschvál sa k nim zatiaľ nepriblížila, aby jej anonymita bola uchovaná čím dlhšie.
"Zatancujeme si?" Vyrušil jej pozorovanie. Začínalo ďalšie kolo. Romantické, baladické skladby.
"Prečo nie..."
Nikdy s nikým netancovala "slaďák". Dotyk jeho rúk na jej tele bol elektrizujúci. Jej sen sa stal skutočnosťou. Úplne sa ponorila do svojej roly. To, čo zažívala v predstavách pri čítaní kníh, teraz si dovolila zažívať v realite. Realita sa jej páčila oveľa viac. Reálny partner, ktorého cítila pri sebe jej poskytol možnosť prvýkrát okúsiť, aké to je, byť v náručí muža. Zatočila sa jej hlava. Ku koncu tanečného kola sa veľmi rýchlo vytratila z jeho spoločnosti.
Dávala si pozor, aby nenarazila na ľudí, ktorí by ju mohli spoznať podľa hlasu. Priznala si, že ju tanec mierne vyviedol z rovnováhy. Nenapadlo jej, že by mohol mať na ňu práve on taký silný vplyv. Mierne omámený pocit pretrvával, aj keď už pri ňom nebola. Párkrát sa im ešte stretli pohľady a zakaždým cítila teplo. Pod maskou musela byť určite červená. Rovnako ako v rozprávke, pred polnocou z večierka odišla.
Prišli ďalšie bežné pracovné dni. Keď ho po večierku stretla na pracovisku, na jej prekvapenie, sa jej prudko rozbúchalo srdce. Automaticky sklopila hlavu a snažila sa mu vyhnúť. A nestalo sa to len raz. Jej romantická dušička túžila, aby ako princ v rozprávke, aj on bol ten, čo ju bude hľadať. Aby aj on cítil rovnaké búšenie srdca, keď ju uvidí. Po niekoľkých dňoch zistila, že sa do neho beznádejne zaľúbila.
Nikdy však nenabrala odvahu sa k nemu priblížiť. Nikdy nenabrala odvahu ho osloviť.
_________________________________
Janka vďaka maske, tej reálnej, na jej tvári počas večierka, na krátky okamih zakúsila, aké to je žiť bez pretvárky, vo vlastnej odvahe, uvoľnenosti. Maska jej poskytla šancu precítiť, aké to je byť slobodná, bez obáv a strachov. Mohla sa prejaviť presne tak, ako to cítila. Užívala si to.
Po zložení reálnej masky, si však nasadila tie ďalšie, ktoré očami nevidíme.
Maska s názvom, ako sa mám chovať, aby som prežila.
To, že si myslí a predpokladá, že jej pravé Ja by nebolo nikdy prijaté a ani uznané, tak sa zamaskuje. Doživotne môže hrať rolu, tichej, ustráchanej dievčiny, ktorá najradšej sedí v kúte, len aby na seba neupútala pozornosť. Možno niekedy neskôr na podobnom večierku sa mierne opije a v tej chvíli stratí ostražitosť a znovu sa objaví v realite ONA. Možno...
Strach. Neuznanie vlastnej hodnoty. Žiadna sebaláska.
Tri dôvody, prečo sa nevedome odsúdila na život v pretvárke.
Na vlastnej koži však zažila, aké to je nádherné, keď si to dovolila. Rovnako to musel cítiť aj jej kolega, keď s ňou tancoval, keď sa s ňou rozprával. Práve vtedy na nevedomej úrovni precítil krásu jej bytia. Samozrejme, bolo tam aj to tajomno skryté pod maskou. Tajomno vždy ľudí priťahuje a láka ich odhaliť, čo je za tým. Keby však s ním komunikovala spôsobom ako to vždy robila, nedokázala by ho upútať. Nedokázala by ho zaujať skleslým, zakríknutým hlasom, alebo mlčaním. Vtedy by bolo úplne jedno ako krásne a príťažlivo a tajomne by vyzerala, keby nemala odvahu hovoriť, flirtovať s ním, usmievať sa, naťahovať ho. Vibrácia odvahy je veľmi silné afrodiziakum.
Stačí si to len uvedomiť. Uvedomiť, že ich rozhovor bol uvoľnený, hravý a aj keď ho zaradila medzi arogantných a zle správajúcich sa mužov, v tom okamihu, keď sa na toto nesústredila, cítila sa pri ňom dobre. Zaľúbenosť, ktorú prvýkrát zažila v realite takto nikdy nebude mať šancu. Nikdy si neoverí, či by zo zaľúbenia nevznikla napokon láska, lebo nedokáže prestúpiť tieň strachu a obáv.
Veľakrát (možno aj vždy) nás blokujú naše strachy.
Keď sa pozrieme na Jankin príbeh z nadhľadu. V skutočnosti sa nebolo čoho báť. Aj keby sa z ich vzťahu nič nevyvinulo, bola by bohatšia o skúsenosť, ktorá by ju možno konečne donútila postupne jednu masku za druhou odložiť. Nabrať odvahu a hlavne pripustiť, že prežije aj bez masiek.
Príbeh má rôzne konce a tie konce závisia od rozhodnutia.
A tak je to aj v bežnom živote. A tak to máme všetci.
Prajem nám, aby sme sa nebáli zložiť masky prežitia. Len bez nich vieme žiť v pravde a vlastnej slobode a hlavne v pocite radosti, šťastia a lásky.
Neodsudzujme sa na život bez týchto základných atribútov, ktoré životu dávajú zmysel.
A nech sa tak deje.
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára