Si pre mňa pridobrá. (príbeh)
zvuková verzia
Sledovala spolusediacich kolegov. Obed prebiehal v rušnej atmosfére. Teambuildingová aktivita ich zamestnávateľa, túto sezónu skončila na horách. Zarezervované izby v menšom hotelíku a od piatku do nedele boli naplánované športové a zábavné aktivity. Dnes bola sobota a už od rána mali pár súťaží za sebou. Nie veľmi bola naladená do družnej zábavy.
Na začiatku roka sa rozišla so svojou dlhoročnou láskou. Absolvovala sťahovanie z ich spoločného podnájmu a zháňanie nového. Pri hľadaní ubytovania, sa jej ponúkla kolegyňa, že môžu zatiaľ spolu zdieľať byt a mohla by jej pomôcť s platením podnájmu. Neuvažovala o spolubývaní, ale napokon pristala. "Však za vyskúšanie nič nedám." - Pomyslela si. Po niekoľkých dňoch bola vďačná sama sebe, že sa takto rozhodla. Mirka bola veľmi aktívna a živá baba, ktorá ju neustále "vyrušovala" svojou dobrou náladou a sršiacou energiou. Ani netušila, kde všade sa stretávajú kolegovia po práci. Mirke sa pomerne často podarilo kolegyňu vytiahnuť medzi ľudí a tak jej na smútok ostávali iba osamelé hodiny v posteli.
Kým bola vo vzťahu s Tomášom, vždy sa ponáhľala domov. On by jej nezakazoval žiadne aktivity, ale ona to tak cítila, že je správne sa riadne o neho starať a byť pri ňom vždy, keď to je len trochu možné. Chodili a žili spolu skoro osem rokov. Posledné mesiace, keď si na ne spätne spomínala, boli pre ňu veľmi bolestivé. Bez udania akéhokoľvek dôvodu, z ich spoločného podnájmu odišiel. Neodsťahoval sa, ale odišiel. Nechal lístok, kde bolo len pár slov. " Potrebujem na chvíľu odstup." Nedvíhal jej telefón, nevedela ho zohnať ani v práci. Tam sa dozvedela, že si vybral dovolenku. Volala aj jeho priateľom, ale nikto nevedel, alebo nechcel nič prezradiť. Dva týždne netušila, na čom je a čo sa vlastne deje. Prvé, čo ju napadlo, že si našiel priateľku, potom že je vážne chorý, potom, že ju prestal mať rád a stále dookola. Neistota ju pripravovala o rozum. V práci sa nevedela sústrediť, v spoločnom byte nevedela vydržať. Hodiny sa bezcieľne prechádzala, neustále sledujúc mobil, či sa náhodou neozve, či náhodou nezbadá jeho internetovú aktivitu. A nič. Presne po desiatich dňoch sa vrátil.
... Môžeme si pohovoriť? - Bolo prvé, o čo ju požiadal. V tvári bol odpočinutý, na rozdiel od nej. Jej tvár bola úplne bez života, prebdené noci sa na nej viditeľne podpísali.
... Áno.- Nepoznávala ho. Jeho oči boli bez výrazu, to teplé iskrenie, ktoré tak dôverne poznala, chýbalo. Začala mať strach. Vedela, že tento rozhovor neskončí pre ňu dobre.
... V prvom rade sa chcem ospravedlniť za tento útek. Viem, musela si si myslieť kadečo. Ja som potreboval byť sám, bez teba, bez tvojej starostlivosti, bez tvojej všadeprítomnej existencie. Chcel som prežiť pár dní a zistiť, ako sa budem bez teba cítiť. - Opatrne preglgol a hľadel na temeno jej hlavy. Nepozerala na neho, len ako odsúdenec hľadela na zopäté ruky na kolenách. Bolo mu smutno, ľutoval ju. Uvedomoval si, že nie je zlá žena, že je dobráčka, rozdala by sa, ale jemu to už prestalo vyhovovať. Cítil sa pri nej ako hlupák, ako nepotrebný chlap, cítil sa pri nej ako nikto. Pár dní, čo bol mimo nej, si nadával, že čo by za to iný chlap dal, keby mal takýto typ ženy doma. Pár dní sa umáral výčitkami a pocitom nevďačnosti.
... Veľa som premýšľal, zvažoval a chcel som presne definovať, čo mi spôsobuje stavy, že sa v našej spoločnej domácnosti a vôbec v tvojej spoločnosti, cítim tak stiesnene, tak neslobodne. Nemám ti vôbec čo vyčítať, si úžasná, starostlivá..... ale ja to už ďalej takto nechcem.
Zdvihla hlavu, ich pohľady sa stretli. Videla v nich iba ľútosť, ktorá ju tak veľmi ponižovala.
... A ako to chceš? - Bola ochotná sa zmeniť, len nech ostane pri nej.
... Nechcem na tebe meniť nič, nechcem, aby si sa prispôsobovala ty mne. Viem, že keby som teraz povedal, ako to chcem, urobila by si prvé posledné, aby si mi všetko splnila, ako si to predstavujem. Ale ja to nechcem. Nechcem, aby si si robila násilie, aby si zmenila svoju povahu. To všetko nie je o tebe, ale o mne, o tom, že to už takto ďalej nechcem. Pre mňa si pridobrá.
... Pridobrá? Tak potom prečo? - Nerozumela. Keď je pridobrá, tak čo robí zle?
... Áno pridobrá. Vďaka tomu som si prestal vážiť sám seba, na všetko stačíš sama, všetko vieš vybaviť, urobiť, som tu vlastne úplne zbytočný. Ty ma, možno okrem tej postele, vôbec nepotrebuješ. - Nechcel zájsť až tak ďaleko, ale cítil, že ju potrebuje trošku raniť, aby pochopila, že s ňou už nechce ostať.
... Takže... - Oči mala suché. Pohľad prázdny. Vedela čo príde a vedela, že to nemá moc zmeniť.
... Do konca mesiaca, si nájdem podnájom a odídem.
Živo si prehrala ich posledný rozhovor. Stalo sa to pred viacerými mesiacmi, ale pocit nespravodlivosti v nej ostal. Robila všetko najlepšie ako mohla a predsa to takto nestačilo.
... Heeeej Janiiii.... kde lietaš..... - Začula Mirku z druhého konca stola, ako na ňu máva vidličkou a naznačuje jej točením špirálu. Usmiala sa a zakývala jej. Mohla sa na ňu vždy spoľahnúť, že jej nedovolí ostať dlho s jej myšlienkami.
Večer na izbe, keď už ležali v posteliach Mirka sprisahanecky žmurkla na kolegyňu.
... Mám taký pocit, že ten Lukáš akosi po tebe pokukuje. Nevšimla si si? - Nezbedné iskričky jej svietili v očiach.
... Lukáš? - Bol to kolega z ich oddelenia, ktorý len pred niekoľkými mesiacmi nastúpil do ich firmy. Evidovala ho, bol pekný, veselý, ale jeho pohľady si nevšimla. Nemala vôbec chuť nadväzovať nové známosti, keď sa doposiaľ nedostala z tej poslednej. A keď si ešte spomenula, ako zlyhala, bolo jej ešte ťažšie.
... Hej, hej... Lukáš. Celý deň bol pri tebe a dosť okato ti vo všetkom pomáhal. Bol neskutočne sladký, keď ti pomáhal doskákať v tom vreci do cieľa. - Začala sa hlasno smiať, keď v mysli videla jej športový výkon a nebyť Lukáša, skončila by s nosom zarytým v zemi.
... Joj, musela si toto práve vytiahnuť? To bol riadny trapas. - Znechutene zatiahla, ešte teraz sa hanbila a najradšej by sa nevidela.
... Aký trapas, však nebola si ani prvá ani posledná, ktorému sa to stalo. - Uťahovala si z nej.
... Tebe sa ľahko hovorí, keď ty si vo všetkých disciplínach bola super.
... Aj tak ti neverím, že si si jeho snahu nevšimla. Čo sa ti na ňom nepáči? Prečo ho odmietaš?
... Ja ho neodmietam, ja len nechcem žiadnu ďalšiu známosť. - Zanovito zatiahla.
... Preboha, to kvôli jednému rozchodu zanevrieš na všetkých chlapov? Nebuď smiešna. Život si treba užívať. Nie ho presmútiť. - Zafilozofovala.
... Robila som všetko najlepšie ako som vedela a aj tak to skončilo. - V myšlienkach sa znovu vrátila k Tomášovi.
... A to bola evidentne chyba....
💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢💢
Aj vy ste taká dokonalá? Aj vy všetko stíhate? Aj vy svojej polovičke znesiete aj modré z neba a ani o to nemusí prosiť? Aj vy ste na neho nalepená, aby mu náhodou nebolo bez vás smutno?
Ak ste na všetky otázky odpovedala kladne, tak predpokladám, že ste v počiatočnej fáze vášho vzťahu, lebo v tejto etape je to celkom ešte roztomilé, možno aj chcené a prijateľné. Ale nie dlhodobo. Takýto vzťah je možné pripodobniť k zlatej klietke, kde síce máme všetkého dostatok, ale sloboda sa vytratila. Vzduch sa minul, zmysel vlastnej existencie sa vytratil. Zajatec časom svojho "dobrodinca" znenávidí a všetky jeho "dobroty", ktoré mu cez mreže s láskou ponúka, bude odmietať. Všetko nežnôstky spôsobia, že sa mu budú od hnusu ježiť chlpy na tele. Toto je jediný výsledok väznenia.
K rovnakému výsledku sa dopracovala aj hlavná ženská postava príbehu. Robila všetko najlepšie ako vedela a mohla. Bola šťastná a jej mikrosvet sa celý trblietal šťastím. Jej partner to s ňou vydržal osem rokov. Možno vďaka tomu, že ju veľmi miloval a toleroval jej "úchylku". Možno mu to bolo príjemné, že v spoločnom živote konečne zažíva to, čo pred tým nikdy nepoznal a užíval si to do momentu, kedy si začal uvedomovať stratu vlastnej hodnoty, identity. Možno sa prejedol toho "dobra" a tej dokonalosti. Možno ho nudil stereotyp a dokonalosť. Možno mu chýbala možnosť sa len tak úplne obyčajne pohádať. Možno už potreboval zažívať aj sám seba v spoločnom vzťahu.
Partnerský vzťah je o partnerstve. Nie o väznení, nie o podrobovaní, nie o vlastnení, nie o slúžení, nie o manipulovaní, nie o využívaní. V partnerstve sa majú stretnúť dve rovnoprávne dospelé bytosti, ktoré majú niesť na pleciach ten svoj podiel povinností voči partnerstvu a voči partnerovi. Vytvárať dokonalé prostredie pre to ho druhého sa časom stane nudným. Nedovolíme tomu druhému zakúsiť aj problém, aj nezhodu aj obyčajnú výmenu názorov.
Uvedomme si, že žijeme v dualite. Nežijeme na obláčiku v nebíčku, kde nikto nič nerobí, len sa napcháva nebeskou mannou, cherubínkovia mu okolo rite povievajú pierkami.
Základom duality je zažívať dobré aj zlé. Pretože bez zlého by sme nikdy nepochopili, že sa vlastne máme dobre a hlavne kedy. Bola by to skrátka nuda. Presne, dostali by sme sa zákonite do stavu, ako sa dostal Tomáš v príbehu. Cítil sa nepotrebný, pod tlakom. A paradoxne z toho dobra.
Prajem nám všetkým, aby sme naše partnerstvá žili v skutočných partnerstvách, kde si obe strany žijú životy, ktoré ich obohacujú cez riešenie problémov, cez zdanlivé nepríjemnosti posilňujú vzájomnú radosť z ich zvládnutia. A prajem nám, aby sme nikdy nemuseli počuť
... si pre mňa pridobrá, preto ťa opúšťam...
A tak nech sa deje 💗💗💗.
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára