Nebojme sa (zamyslenie)

   https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/nebojme-sa-m4a?si=c6173af9b85b422bb19d942f0178f7f6   

 zvuková nahrávka


     Nič nie je také márne ako úspech, pretože z neho sa nepoučíme. Učíme sa len z nezdaru. 

                                                              (Keneth Boudling)


      Paradoxne sa vždy každého neúspechu a problémov bojíme. Ich prežívaním sa dostávame do pocitov, že je všetkému koniec,  že je všetko márne, zbytočné a naša chuť pokračovať dostáva riadne "na frak". 

      Úzko to súvisí so strachom priniesť rozhodnutie a tým pádom vstúpiť do neznámeho, do rizika. Práve tie veci, ktoré sú pre nás tým najprínosnejším spôsobom ako napredovať, ako zažiť niečo nové a učiť sa nové veci, ako zmeniť kvalitu našich životov, máme zablokované strachmi.

      Dovolím si tvrdiť, že všetci, ktorých máme v našom okolí a prežívajú teraz úspešné obdobie,  majú za sebou desiatky "nebezpečných" rozhodnutí, ktoré im priniesli nejedno sklamanie a uvedomenie, že takto to nepôjde a vyskúšali ďalšie rozhodnutie, ďalšie riziko, aby našli spôsob, ako sa dopracovať k tomu, čo chceli. Každý jeden nezdar len zvyšoval úroveň ich skúseností a zároveň múdrosti. 

     Na každom jednom úspechu , aj keď sme ho dosiahli, je potrebné neustále pracovať. 

     Rovnako to je aj v prípade, ak chceme zmeniť naše životy, naše programy a pocity, v ktorých sa počas dní chceme nachádzať.

      Vedomá práca s našimi pocitmi, myšlienkami, programami, je celoživotná cesta a vždy sa máme čo učiť. Ak ustrnieme na jednom bode a ukolíšeme sa pocitmi, že super, teraz mi je už dobre, teraz už nič nemusím robiť, tak sa vystavujeme riziku, že nenápadne skĺzneme presne tam, kde sme boli kedysi dávno na začiatku. Premárnime tak čas, ktorý sme strávili dopracovaním sa do predchádzajúceho stavu a znovu, keď ešte vôbec nájdeme chuť a motiváciu, budeme musieť vynaložiť energiu na spracovanie si toho, čo už sme mali dávno spracované.

Dobrá správa je, že stať sa vedomým človekom nepredstavuje ťažkú fyzickú drinu. Odporúča sa byť viac v pokoji, menej rozmýšľať a viac pozorovať. Jedno, bez čoho to však nejde, je trpezlivosť a pravidelnosť. Sebadisciplína, robiť denne drobné veci, ktoré po nejakom čase nás privedú k veľkým zmenám. Nepodceňovať drobnosti. Nechcieť veľké veci hneď od začiatku.

Keď si to pripodobníme napríklad ku konštrukcii auta, tak ani auto sa nevyskytne na trhu hneď, len tak. Tiež  je potrebné ho najprv poskladať. Až jednotlivé časti  vytvoria finálny výrobok. A rovnako to máme aj my s našim rastom, našim posunom.

Z výroku si úspech predstavme ako finálny produkt. A nezdar ako cestu k nemu. Práve len tá cesta nás naučí o nás najviac, vďaka nej máme šancu zmeniť to, čo chceme zmeniť.  Uvedomme si, že najväčšia zábava a najlepší pocit zažívame počas cesty, nie keď dôjdeme do cieľa. Bod, keď ten cieľ dosiahneme, je len okamih, ktorý trvá fakt len krátko. 

Spomeňme si na našu mladosť, keď sme stáli pred dverami skúšok z dospelosti - maturite. Nejeden z nás si povedal, keď toto dám, budem šťastný. Hodiny učenia, príprav, obáv, strachu, ako to dopadne. A keď sme ten okamih absolvovali, neudialo sa nič prevratné. Odmaturovali sme, rodina a priatelia nám zablahoželali a koniec. Tie pocity eufórie, ktoré sme očakávali nás možno poctili svojou existenciou pár minút, ale veľmi rýchlo to skončilo. Maturita bola iba jedným z  míľnikov na našich cestách, ktoré nám odštartovali tú ďalšiu. Tá ďalšia cesta bola pre nás znovu výzvou a možnosťou učiť sa ďalšie nové veci.

Preto, vždy buďme nadšení z cesty, ktorú sme si zvolili a pri jej absolvovaní sa zabávajme, prípadné neúspechy, alebo nezdary prijímajme ako nápovedu, že sa to dá aj inak. Že práve tá nápoveda (nezdar) sú pre nás to najsprávnejšie, čo nás malo postretnúť, aby sme z cesty nezišli. Však vieme, že nič nie je náhoda a všetko sa deje pre naše dobro.

Aby sme boli čo najdlhšie v dobrých pocitoch zo seba, stačí si len uvedomiť, že dlhšie v nich budeme na ceste k úspechu (alebo k dosiahnutiu toho čo chceme, po čom túžime). Neodkladajme ich na bod, keď ten pomyselný úspech máme dosiahnuť. Ten bod je len okamih. 

Prajem nám, aby sme sa ničoho nebáli. Vždy si pri rozhodovaní povedali, že to skúsime, že sa tešíme na nové skúsenosti, že sme otvorení niečomu novému. A v tom je tá povestná sloboda v konaní.

A nech sa tak deje. 💗💗💗💗💗








Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Riešim, riešiš, riešite...

Tak ako to vlastne je?