Ako znovu veriť. (príbeh)
zvuková nahrávka
S Emilom sa poznali viac ako desať rokov. O svadbe sa v ich vzťahu veľmi nerozprávalo. Spoločne si najprv kúpili byt a neskôr sa rozhodli postaviť dom. Zdedila pozemok neďaleko mesta. Emil vlastnil stavebnú firmu a tak nebol veľký problém postaviť prízemný domček. Ani s výstavbou poriadne neskončili, keď Slávka otehotnela. Jej rodičia nápadne-nenápadne naznačovali manželstvo, ale Emil sa k tomu nechcel vyjadrovať. Pre neho to bol len zbytočný papier. Za dôležité považoval city, ktoré voči sebe cítili. Dôveru, ktorú medzi sebou mali. Slávka sa pri spomienke na jeho tvrdenia, teraz iba trpko pousmiala.
Počas materskej dovolenky, Slávka prestala chodiť do firmy. Prijali Zuzu, ktorá ju mala počas jej neprítomnosti zastúpiť. Chodila s ním na služobné cesty. Trávili spolu veľa času. Slávka, občas zo srandy prehodila, že je s ňou častejšie, ako doma. Emil sa vždy s úsmevom vyjadril, že Zuza je decko, nech jej zbytočne nebehajú hlúposti v hlave. Dcéra mohla mať niečo okolo polroka, keď si Slávka všimla, že Emil veľmi často telefonuje so Zuzou. Keď zisťovala, čo sa deje, tak ju Emil odbil, že majú veľa zákaziek a niektorí klienti vyvolávajú aj po pracovnej dobe. Zuza nemá odvahu veci odsúhlasovať sama, tak si to u neho overuje. To je všetko. Nezabudol dôrazne ukončiť. Slávka sa cítila hlúpo a v duchu si neraz vynadala, že je malicherná. Emil sa v správaní k nej a ich dcére vôbec nezmenil. Nemala sa na čo sťažovať. Červík žiarlivosti, však neprestával vyrývať diery v jej hlave. Cítila sa ako na húsenkovej dráhe. Jeden deň bola veselá, bezstarostná, druhý deň roztrasená troska.
Bola zima, napadlo veľa snehu. Emil sa mal vrátiť do večera zo služobnej cesty. Nevrátil sa. Zavolal jej okolo deviatej večer, že sa nevedia vrátiť a nechcú riskovať. Radšej s návratom počkajú do rána. Slávka vedela, že sú tam spolu so Zuzou. Po hlase cítila, že má vypité a vysvetľoval jej, že ho partner pozval k nim domov, takže nech sa nebojí, bude o neho postarané. Toto bola prvá noc, z radu ďalších, kedy nespala. Na druhý deň sa vrátil až k večeru. Tváril sa veľmi unavene, dal si sprchu a šiel rovno spať. Ešte týždeň sa správal veľmi zvláštne, ale po týždni sa všetko vrátilo do starých koľají. Slávke sa zdalo, že po tomto týždni, akoby sa ku nej správal pozornejšie, trávil s nimi viac času. Bola natoľko ukolísaná jeho romantickým správaním, že sa jej podarilo druhýkrát otehotnieť. Všetci boli veľmi šťastní a rodičia už ani neriešili, či sa vezmú, alebo nie. Paradoxne, to začalo prekážať Slávke. Myšlienkou na sobáš sa stala posadnutá. Emil odolával takmer celé jej druhé tehotenstvo. Narodila sa im druhá dcéra a tak sa spokojne usmieval, že je ako pravý kráľ, s tromi ženami na krku.
Nedávno ich druhá dcéra oslávila dva roky. Slávka sa celkom nezbavila červíka žiarlivosti, ale už sa jej celkom úspešne darilo ho potláčať. S Emilom sa dohodli, že urobia zásnuby. Slávka sa práve vrátila z auta do domu. Zabudla si peňaženku. Chystala sa s dcérami na malý výlet k starým rodičom a plánovala cestou kúpiť malé darčeky. Otvorila dvere a počula Emila, ako sa s niekým rozpráva.
"Vybav to s ňou! Nebude sa mi vyhrážať! Mám už toho plné zuby! Rovno jej povedz, že keď s tým neprestane, dostane padáka."
Slávka stála v dverách. Netušila, prečo sa jej rozbúchalo srdce. Za pár sekúnd sa v chodbe ukázal Emil a ostal dosť prekvapený, že ju našiel stáť na mieste, kde už dávno nemala byť.
"Prečo sa ti vyhráža?" Zaujímalo Slávku. Nehovoril nič. "Prečo sa ti vyhráža? Čo ste spolu robili, že ju preto musíš vyhodiť?!" Neuvedomila si, že kričí. A hlavne si neuvedomila, že trafila klinček po hlavičke. Emil znervóznel. Evidentne sa cítil veľmi nepríjemne, ale zároveň, akoby sa oslobodil, keď začal hovoriť:
"Zuza sa vyhráža, že ti povie o nás dvoch. Ale medzi nami dvomi nič nie je. Neviem či si pamätáš, pred vyše dvomi rokmi, bola zima, napadol sneh a my sme sa nevrátili zo služobky domov. Vtedy sme sa riadne opili a skončili sme spolu v posteli. To bolo prvý a posledný krát. Pre mňa to nič neznamenalo. Evidentne, som bol príliš opitý. Ale ver mi, že som jej to hneď na druhý deň vysvetlil a povedal, že nech si nerobí žiadne nádeje. Pre mňa si ty a naše dcéry najdôležitejšie. Nikdy vás neopustím." Čím viac hovoril, tým ľahšie sa mu dýchalo. Od toho osudného rána, kedy si uvedomil, čo urobil, si nedokázal odpustiť. Bol natoľko zbabelý, že o tom so Slávkou nechcel hovoriť, pretože sa bál, že ju nepresvedčí, že to naozaj nechcel urobiť. Vedel, že mu neuverí. Tak dlho ho upodozrievala.
Zuza sa po tomto incidente, správala celkom normálne. Občas mala dvojzmyselné reči, ale on na nich nikdy nereagoval. Až posledné týždne, keď mu povedala, že chce dostávať vyšší plat, jej požiadavka, ale bola nekriticky vysoká, začala sa mu vyhrážať, že všetko Slávke povie.
Slávke sa zrútil celý svet. Nevypočula si všetko čo povedal. Prestala ho vnímať od priznania, že s ňou skončil v posteli. Celé telo mala ako z gumy. Zviezla sa popri stene a ostala čupieť. Oblapila si nohy rukami a ani si neuvedomila, začala sa hojdať. Neplakala. Iba tupo hľadela pred seba a v ušiach jej hučali slová ... skončili sme v posteli.... skončili sme v posteli...
Posledný polrok bol pre oboch veľmi ťažký. Emil jej to znovu a znovu vysvetľoval. Dookola ju ubezpečoval, že miluje iba ju, že mu na nej a dcérach veľmi záleží, že to bola vec, za ktorú sa bude stále hanbiť. Prosil ju o odpustenie a denne dokazoval, ako vážne myslí všetko čo hovorí.
Slávka sa znovu dostala do citovej búrky. Raz hore, raz dole. Raz mu verila, raz nie. A presne v takéto dni, ako dnes, keď odišiel na služobnú cestu, v jej hlave sa odohrával jeden scenár za druhým, ako ju znova podvádza. Celú noc sa nepokojne prehadzovala na posteli, ráno ju bolela hlava. Obe dcéry ju prišli hlučne budiť a ona by ich najradšej zavrela v izbe a nepustila von celý deň. Premohla sa a šla urobiť raňajky.
Pípla sms - ka. Emil písal, že práve vyráža a už sa na nich teší. Slávka vedela, že maximálne do troch hodín by mal byť doma. Začala sledovať čas. Päť, desať minút pred jeho predpokladaným príjazdom, už začala byť nervózna. Pobehovala od jedného okna k druhému. Keď prešla prvá polhodina, už svoje srdce nevedela vôbec ovládať. Panika, slzy, hnev, až zúrivosť. "Mala som pravdu, nedá sa mu veriť. Ja som to vedela!" Jej racionálne zmýšľanie sa stratilo kdesi v jej mozgových dierach, ktoré roky vyhlodával červík žiarlivosti. Konečne zbadala auto. Videla, ako vyťahuje tašky z kufra. Dcéry sa okamžite vyrútili ku dverám a viseli na jeho rukách a žobrali, čo im doniesol. Emil sa bezstarostne postavil ku kuchynskému pultu a začal vybaľovať darčeky. Stavil sa u farmárov, kde nakúpil všetko zdravé potraviny a zdravé sladkosti pre dcéry. Slávka sa postupne upokojovala, ale nedokázala sa na neho usmiať. Až keď ju dcéry nadšene oslovili, vystrúhala strojený úsmev.
Dievčatá sa odpratali do detskej izby a Emil pristúpil k Slávke.
"Ahoj zlato." Pritiahol si ju k sebe, vtlačil bozk na čelo a objal okolo pliec. Neodpovedala, ale sa ani od neho neodtlačila. Na krátky okamih si dovolila prepych, presunúť sa v čase, kedy mu ešte dôverovala. Iba na krátky okamih. Chcela sa od neho odtiahnuť, ale nepustil ju.
"Musíme sa porozprávať. Chcem počuť od teba, či mi dokážeš niekedy odpustiť." Z jeho hlasu bolo cítiť strach, obavy a smútok. Sťažka vydýchol.
"Neviem. Veľmi by som chcela....veľmi by som chcela... ale moje myšlienky, keď nie si so mnou, sú plné pochybností... Idem sa zblázniť. Aj teraz, si meškal štyridsať minút a ja som sa úplne prestala kontrolovať. Je to silnejšie ako ja." Nepúšťal ju z náručia a tak Slávka bola relatívne pokojná, hoci posledné slová jej vtlačili slzy do očí.
"Aký dôkaz ti ešte mám dať? Čo ešte môžem urobiť, aby si mi začala znovu veriť? Manželstvo by to urobilo?" Emil bol ochotný zmeniť svoje celoživotné nastavenie a potlačiť odpor k sobášu, tak veľmi túžil po odpustení a pokojnom živote.
"Vieš, práve teraz mám najmenšiu chuť si ťa zobrať."
__________________________________________
Predpokladajme, že sa Emil so Slávkou, ešte stále milujú. Že je medzi nimi cit, pre ktorý by sa oplatilo na ďalšom fungovaní partnerstva pracovať. Slávkinu myseľ drží v područí žiarlivosť a nízka seba-hodnota. Na Emila začala žiarliť oveľa skôr, ako k nevere došlo. Jeden môže povedať, že to "cítila", že ju podvedie, preto už bola ostražitá dopredu. A ja rada tvrdím, že o čom premýšľame a do čoho vkladáme silné emócie, to si napokon aj odžijeme. Nízka seba-hodnota sa prejavila hlavne tým, že pripustila, že ju môže jej partner podviesť. V niečom si neverí, v niečom cíti nedostatočnosť a preto si nepripustí, že je dostatočne hodnotná pre toho druhého. Nemá to zdravé seba-vedomie, tým pádom nevyžaruje istotu. Toto je Slávkina strana, ktorou chcem vysvetliť, prečo vôbec začala žiarliť.
V čase, keď jej prvýkrát napadli myšlienky na neveru, ako seba-vedomá bytosť, mohla Emilovi rovno povedať o svojich pocitoch, čo to s ňou robí, ako to prežíva a prečo sa jej to deje. Bola ticho, mlčky prežívala vlastné utrpenie. V okamihu Emilovho priznania, sa jej len poslnila neseba-hodnota. Uverila, že vo všetkom mala pravdu, že jej pochybnosti boli oprávnené. Tým, že ani po sľuboch, odproseniach a hlavne vysvetlení, čo sa vlastne stalo, nebola ochotná zabudnúť a odpustiť, len potvrdzuje, že ostala v role obete a neverí si ani o trošku viac. V duchu sa určite pýta, prečo práve Zuza? V čom je lepšia ako ona? V čom je ona horšia ako Zuza? A pri tom to všetko nemá so Zuzou nič spoločné. Slávka si v tomto prípade musí jasne stanoviť, čo vlastne chce.
Emil jej dokazuje, že rád má iba ju. Stará sa o nich, venuje sa im. Prosí ju o odpustenie.
Slávka má na výber iba z dvoch možností, aby situáciu bolo možné uzavrieť. Nič iné neexistuje, pretože každá iná alternatíva ich odsúdi na život v citovom pekle. A to jeden z nich môže čoskoro vzdať. Čo by bola veľká škoda, keď medzi nimi ešte cit existuje. Bolo by to iné, keby sa Emil naozaj zaľúbil do Zuzany, vtedy by pre Slávku bolo najvhodnejšie opustiť ho.
Prvá možnosť.
Odpustiť a zabudnúť. Doslova a do písmena. Odpustiť nielen Emilovi, ale hlavne sebe, že si neverila, že mala o sebe nízku mienku a že o sebe pochybovala. Prijať, že to tak mala, odpustiť si a uzavrieť. Zabudnúť, čo bolo príčinou jej zlých pocitov a vykročiť do nového života. Dať šancu vzťahu. Uvedomiť si, že všetci robíme chyby a bohužiaľ, vďaka nim cestou aj niekomu ublížime. Preto, po ich "spáchaní" je vhodné sa rozhodnúť, viac ich neurobiť a nabudúce sa chovať inak, aby výsledkom boli dobré pocity. Odpustením a zabudnutím, uzavrie túto kapitolu života a začne odznova.
Ak chce, ak sa tak rozhodne.
Druhá možnosť.
Ostať v pocitoch podvedenej ženy. Neodpustiť a neuzavrieť. Poslať Emila preč a začať nový život bez neho. Keď naozaj nedokáže ovládať svoje myšlienky, nikdy sa z tohto pekla nedostane. Stále bude zacyklená v minulosti a neprekročí tieň strachu. Uverí každej jednej myšlienke, ktorú jej ego podstrčí. Bezmocná bábka pod taktovkou nemilosrdného pána. Po Emilovom odchode, ak ho ešte stále má rada, nebude aj tak šťastná. Kým si nevráti svoju hodnotu, neuzná, že je úžasná, dokonalá taká aká je, bude stále trpieť syndrómom ženy, ktorú muži podvádzajú. A znovu, načo myslíme, posilňujeme emóciami, to si vytvoríme a pritiahneme. V ďalšom vzťahu ju žiarlivosť a strach neopustia, pokiaľ nezapracuje na sebe.
Jediný, kto môže túto zápletku uzavrieť je Slávka.
Emil ju môže ešte mesiace, možno aj roky prosiť o odpustenie, ale nedávam osobne tomu dlhú životnosť. Dokedy by sme vydržali žiť v pocite viny za jednu jedinú chybu?
Dokážete odpustiť a zabudnúť? Dokázali by ste v podobnom prípade, dať partnerovi druhú šancu?
Zo srdca nám prajem, aby sme si boli vedomí, kým sme, čo poskytujeme tomu druhému v partnerstve a nepochybovali o sebe. Verili rovnako sebe aj partnerovi, že si zaslúžime vzájomnú úctu. Nebojme sa o sebe hovoriť, otvoriť sa a žiť v úprimnosti. Na chyby nepozerajme nekompromisne, pretože sa môže stať, že napokon tú chybu urobíme my a nenájde sa žiadna duša, ktorá by nám bola ochotná odpustiť. Kým existujú city medzi vami, vždy stojí za to pokúsiť sa veci "reštartovať".
A tak nech sa deje.
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára