Občumovač (príbeh)
https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/ob-umova-pr-beh-m4a?si=61780403a6bc4da8ba93164f40fd0c05
zvuková nahrávka
Radka spustila krik na svojho muža, len čo prekročili prah bytu. V rýchlosti zhadzovala z nôh topánky a ponáhľala sa za nim do kuchyne. Utekal pred ňou aj s nákupnými taškami a snažil sa vyhnúť buchnátom. Poznal ju dobre, vždy po ňom vyštartovala, keď ostal dlhšie visieť pohľadom na inej žene.
"Radka, však sa upokoj! Poznáš ma už roky! Ja som úplne neškodný. Nikdy by som ti neublížil. Ale uznaj, že som len obyčajný muž, ktorého poteší pohľad na krásne ženy." Nevinne sa usmieval a takticky sa pred ňou otáčal, aby nemala možnosť ho zasiahnuť na chrbte.
"Čo majú tie ženské iné ako ja? Si na niečo zvedavý? Len povedz, ja ti to ukážem!" Naznačila, že si stiahne zo seba pulóver.
"Nie, nie, nie... nemusíš." Zastavil jej aktivitu a jemne jej zložil ruky vedľa tela. "Neverím, že aj ty sa nepozrieš po nejakom chlapovi, ktorý dobre vyzerá. A ja ti preto nerobím cirkus. Vravím ti, že je to úplne normálne." Logicky argumentoval a zároveň ponúkal svoju šľachetnosť na ocenenie.
"Netrep! Ja keď si aj všimnem nejakého fešáka, tak určite sa nebudem za ním otáčať a nebudem čumieť ako taký blb! Mal by si sa vidieť! Normálne sa musím za teba hanbiť!" Radka si živo vedela vybaviť manželovu postavu, ako ustrnie pohľadom na objekte svojho obdivu, a ako sa postava vzďaľuje, on sa automaticky otáča a hľadá polohu, z ktorej by ju videl čo najdlhšie. Na tvári priblblý pohľad. Brrr... striaslo ju.
"Že si to robil v čase, keď sme ešte neboli manželia, tak som to ako-tak prekusla, ale teraz! Už dva roky čakám, kedy sa z toho vyliečiš! Neskutočne ma to ponižuje!" Manžel vyložil všetky tašky, usporiadal potraviny do skriniek a automaticky postavil vodu na kávu. Radka poodnášala tašky do predizby a drogériu do kúpeľne. Vykričaním hnevu, sa dostala do celkom pokojnej nálady.
Už jej to pripadalo ako pravidelný rituál. Nevedela pochopiť, prečo jej to robí, keď neustále sa s ním kvôli tomu naťahuje a neraz ho aj riadne zbuchnátuje po chrbte.
"Mišo... čo mám s tebou robiť?" Radka už bez známky zlosti položila otázku. Obaja sedeli v kreslách, popíjali kávu a Mišo prepínal na ovládači programy.
"Zlatko, s týmto ja veľa urobiť neviem..." chcel spomenúť niečo v zmysle, že pre mužov je to živočíšny pud, ale nedovolila mu dohovoriť.
"A čo si dement? Nevieš sa ovládať? Tak to za chvíľu môžem čakať, že dvihneš nohu pri prvom stĺpe a vyčúraš sa ako pes! Však sa uvedom, že nie si zviera, ale "že vraj" zmýšľajúca bytosť!" Sama sa zasmiala nad predstavou, ktorú opísala.
"Ale no! To si trochu prehnala!" Strojene pohoršene odpovedal. "Ako som ti vravel, som neškodný, ja sa len rád pozriem, ale to je všetko."
Radka, podobne ako aj iné ženy, mala svoje dobré priateľky, s ktorými rozoberali všetko, čo niektorú z nich ťažilo. Práve na jednom z podobných stretnutí Radka spomenula priateľkám manželov "defekt".
"No... ", Monika dôležito zdvihla ľavé obočie, " začína to pokukovaním a končí neverou."
"A ja si myslím, že Mišo je fakt neškodný ." Ingrida sa ho zastala. Poznala ho rovnako dlho ako Radka a vedela, že je to srandista, nekonfliktný človek, spokojný s tým čo má.
"Poznám také prípady! Obzeral, obzeral, neskôr začal dávať návrhy a z príležitosti sa napokon stala nevera." Monika sa nedala odradiť od svojej teórie. "Je dobre, že s ním cirkusuješ. Aspoň mu dávaš jasne najavo, že ti to vadí."
"Vieš, muž ktorý neveru spácha, tak väčšinou mu niečo chýba, alebo nemá odvahu od partnerky niečo konkrétne požadovať, alebo naopak, má niečoho priveľa a nevie čo s tým." Ingrid sa zamyslela, ako to muži asi majú.
Radka sa nahlas zamyslela: "Chýba? Tak sex, dúfam Mišovi nechýba. Požadovať niečo konkrétne odo mňa a mal by sa báť o to popýtať?" Potočila ústami, ale nič jej neprišlo na rozum. "A niečoho veľa? Myslíš sexu?" Radka sa veselo zasmiala.
"Napríklad. Môže to byť aj to, ale môže to byť aj prebytok komandovania, buzerácie, kontrolovania...vieš, keď je niečoho priveľa a často, tak to neskôr ide riadne na nervy. Alebo to môže byť aj prebytok mužských vlastností v žene. Muž sa potom nemusí cítiť veľmi docenený, ani potrebný."
"Ako ťa počúvam, tak tých dôvodov by mohlo byť neúrekom. To aby som si dávala na všetko pozor, aby sa náhodou nezačal obzerať po druhej sukni." Monika opovržlivo odfrkla.
"Možno to vyzerá zložito, ale keď sa dvaja vedia na veciach dohodnúť a neboja sa povedať, keď už im niečo prekáža, alebo naopak chýba, tak to vôbec nemusí byť také ťažké." Poučovala Ingrid.
"Práve som si spomenula na historické romány, ktoré som rada čítala, že kedysi muži mali milenky na to, aby sa s nimi mohli porozprávať o čomkoľvek, že mohli s nimi vyvádzať v posteli čo si len zmysleli a potom sa vrátili k svojim "slušným" ženám. Všetci o tom vedeli a všetci to tolerovali." Monika podala literárnu vložku.
"Fajn, idem domov a rovno sa Miša opýtam, čo mu lieta v tom jeho mozgu!" Všetky tri sa z chuti rozrehotali.
_______________________________
A je to jednoduchý fakt.
Mužov vzrušuje pohľad, teda občumovanie. Radi sa pozerajú, fantazírujú. Mišo z príbehu to mal trošku v prehnanej forme, ale aj také prípady sa stávajú. On to má jednoducho tak.
Ženy, zase rady počúvajú "sladké" rečičky. Ak by si muži uvedomovali, ako ľahko je možné ženám spríjemniť deň, verím tomu, že by to robili častejšie. Niekedy je to len lenivosť, že nevypovedia veci, ktoré im napadnú a ktoré by pokojne mohli byť vyslovené. Túto taktiku si muži väčšinou pamätajú len do času, kým nemajú ženu "istú" a potom im už mnohokrát nestojí za to otvoriť ústa a povedať úprimne myslené lichôtky. (Česť výnimkám, samozrejme.) Na druhej strane, musím mužom uznať, že keď majú doma "generála", ktorý sám určuje kedy, čo a ako, tak sa vôbec nedivím, že ani nemajú odvahu preniesť nahlas niečo lichotivé, aby to nebolo "zmietnuté" zo stola ako nevhodné, alebo dokonca trápne.
Radka v príbehu reagovala celkom originálne na Mišove občumovanie, keď mu ponúkla, že mu ukáže, načo je zvedavý. V súvislosti s touto situáciou mi napadlo, že v kolektívnom vedomí, najmä v našich nábožensky vychovávaných rodinách, väčšina detí získalo "puritánsku" výchovu. Teda holé telo je niečo nevhodné na odhaľovanie, vyzývavé správanie je dokonca hriešne. Ak s podobným nastavením prichádza človek do manželstva (a to je jedno, či je to muž alebo žena), tak práve z dôvodu prísneho nastavenia mysle, si veľakrát dovolíme o niečom len snívať, ale nikdy to nedokážeme dostať do slov, lebo by sme napríklad zhrešili, alebo sa to nepatrí, nie je to vhodné, dokonca to môže byť poňaté ako zvrátené (teraz nemám na mysli žiadne chorobné zvrátenosti).
To, že nás druhé pohlavie vzrušuje, aj keď máme stálych partnerov, je v poriadku, kým to nenaruší chod domácnosti a nikomu neubližuje. Považujeme sa za HOMO SAPIENS, teda nie sme opice zlezené zo stromov. Ak začneme cítiť, že nám v partnerstve niečo chýba a túžime po tom, tak VŽDY o tom nahlas hovorme. Dajme vedieť tomu druhému, že toto je práve To, čo by sme ocenili, keby sa nám To dostávalo, alebo toto je práve To, čo by sme chceli, aby toho bolo menej.
Zharmonizujme si vzťahy, nebuďme leniví si to vypýtať, alebo požiadať o zníženie "dávok".
Skúste. Napríklad poprosiť manželku, že nemusí pozhasínať všetky svetlá kým príde do postele, lebo sa na ňu rád pozeráte. Alebo navrhnúť manželovi, že by ste rada zaspávala v jeho náručí a nie pozerajúc na jeho vystrčený zadok. Alebo upozorniť "generála" v domácnosti, že by ste ocenili menej poučovania, aby ste mali svoj priestor ... a podobne.
Však čo sa môže stať?
Buď nič, žiadna zmena, alebo to bude len začiatok zmien, ktoré sa začnú diať, keď si obaja uvedomíte, že vyslovením prosieb, požiadaviek, sa veci začínajú zlepšovať.
A nech sa tak deje.
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára