"Blbí lidi taky lidi" (zamyslenie)
zvuková nahrávka
Vôbec neľutujem, že som to urobila a bolo pre mňa znovu podnetné sledovať reakcie komentujúcich, ktorí hlavne písali o tom, že hádať sa s "idiotom" nemá význam, že keď budú múdri donekonečna ustupovať, tak to napokon u nás tak aj bude vyzerať, alebo hlupák ostane hlupákom, alebo "blbí lidi taky lidi".
A vrátim sa úplne na začiatok.
Podobné postoje, zaužívané názory máme takmer všetci.
Stretneme sa s človekom (nemusí to byť osobne) a s jeho napísanými, alebo vypovedanými slovami, poprípade činmi. V celom tom obsahu, sa objaví niečo, čo nás nahnevá, nesúhlasíme s tým, dokonca rozzúri.
Ale prečo?
Položili sme si niekedy túto otázku? Verím, že nie. Podľahneme úplne prvému impulzu, a to, nával zlosti, rozhorčenie, snaha obhájiť ten náš názor. Človeka, zodpovedného za naše nepríjemné pocity okamžite degradujeme a onálepkujeme menom "idiot", "hlupák", "imbecil" a podobne.
Pozrime sa v tom okamihu na seba. Čo robíme? Čo o nás hovorí naše správanie a naše reakcie?
V hneve až v agresii, z nás vyžaruje obrovská energia, ktorej sa dokáže postaviť iba rovnaká, alebo silnejšia. Keď našim "hlupákom" je slabá žena, ktorá sa práve v tomto momente nehnevá rovnako "silno" ako my, tak ju dokážeme energeticky "rozmetať" a doslova umlčať. Keď je "hlupák" energeticky rovnako silný, tak môže dôjsť k ostrej výmene názorov, kým sa energie nepovymieňajú alebo nevyčerpajú. A občas si pri vyčerpávaní, môžeme pomôcť aj fyzickým násilím. Opísaný dej, je na úrovni živočíšnych prejavov. Kde si ten "silnejší" "vydobyje" "rešpekt" a na tú chvíľu presadí svoje.
Podobným prístupom sa ale vôbec nič nerieši. Obe strany po výmene názorov ostávajú vo veľmi zlých pocitoch a keď si následne uvedomia, že týmto činom nič nedosiahli, nič nevyriešili, tak v ich telách sa usadí pocit bezmocnosti, nespravodlivosti, smútku, neschopnosti presadiť svoje.
Všetko čo si takýmto správaním a zvykom vyrábame, sú len choré telá, zlé vzťahy, nechuť žiť, lebo svet je plný podobných "hlupákov". Čím viac, na týchto "hlupákov" veríme, tým viac ich v živote budeme mať. Tým častejšie sa budeme na všetko okolo seba hnevať, máločo bude pre nás dostatočné a samozrejme, hlavne rovnako dobré ako sme MY sami. Ľudia nám prestanú rozumieť a my budeme odmietať rozumieť im. Začneme žiť v móde "vždy pripravený na boj". Napätie v celom tele, sa prejaví neustálou nervozitou a výsledkom nervozity sú napríklad žalúdočné vredy, dýchavičnosť, arytmia srdca a iné. Žitie v napätí z nás robí dokonalých kandidátov na priskorý odchod z tohto sveta.
A prečo vlastne?
_______________________________________
No z jednoduchého dôvodu. My predsa hlupákom nič nedarujeme! My predsa nemôžeme neustále ustupovať, lebo potom žijeme tieto "sra.ky", ktorých sme aj momentálne svedkami! (Veľmi často hádkou zakrývame veľké strachy, ktoré si ale nechceme priznať.)
Už sme tak pohltení "hlupákmi", už ich tak pozorne sledujeme a zameriavame na nich pozornosť, že sa jednoducho nedokážeme ich existencii vyhnúť. A nemôžeme sa vôbec čudovať. Na čo sa zameriame, to sa nám aj zhmotňuje, to si priťahujeme.
"Blbí" ľudia nás majú naučiť, aby sme sa my sami nestali "blbými", "hlupákmi" a "idiotmi".
A znovu sa trošku vrátim späť.
Ak reagujeme na situáciu, alebo človeka hnevom, tak príčina je vždy na našej strane. Vždy!
Prečo na to reagujeme emóciou? Prečo?
Najjednoduchšie, je obviniť toho druhého, že on je "hlupák". Akoby som sa vlastne Ja nemal rozčúliť? Však to všetci "normálni" ľudia chápu a reagovali by rovnako!
Súhlasím, veľa ľudí reaguje práve takto. To však neznamená, že je to najlepšia verzia nášho správania. S výsledkom - cítim sa dobre, dosiahol som, čo som chcel a som v príjemných pocitoch. Takto to končí?
Ten pocit víťazstva, po dobrej "šťavnatej" výmene názorov má v sebe nepríjemnú pachuť. Možno ten, čo pocitovo vyšiel z "vojny" víťazne, sa na chvíľu cíti ako hrdina, ale telo neoklame.
Neviem, kto si, čo čítaš tieto riadky. Ak patríš medzi tých, kto často ide do boja s "hlupákmi" skús si na chvíľu v duchu prežiť tieto situácie a úprimne v sebe prehodnoť, ako sa vlastne cítiš. Preskúmaj svoje telo a vymenuj miesta, ktoré ťa bolia (ktoré ťa predtým neboleli), spomeň si, aké tablety užívaš (ktoré si predtým ani nepoznal), aký tlak a tep zvykneš mať (ktorý už dávno nie je ideálny), ako často ťa bolieva hlava.... Skrátka, urob si takú malú revíziu. Nie je to zbytočné. Všetky "neduhy" sú výsledkom neochoty sa zmeniť. Neochoty priznať si, že prchká povaha a tvrdohlavosť nás ničia a neprinášajú pre nás nič hodnotné.
A stačí len, začať sa mať rád. Začať mať rád svoje telo. Nespôsobovať mu energetické výkyvy a nezanášať ho jedmi, ktoré sa v tele usádzajú, keď v nás ostáva nevybitá negatívna energia.
Múdrejší ustúpi... áno, súhlasím. Ale nie v zmysle, že sa za seba nepostavíme, nepovieme, ako určité veci chceme mať, čo si neprajeme. Ale múdrejší ustúpi z bojového nastavenia a volí z vlastného pokoja, vyrovnane hovoriť o svojich názoroch, pocitoch a zároveň, ak je obojstranná vôľa, vypočuje si názor toho druhého. Toto je jediný možný spôsob, ako si neubližovať. Pochopiť, že všetci len sme. Nie sme nikým viac ani menej. To, že sa naše názory nezhodujú ešte neznamená, že ten druhý musí byť zákonite niečo menej. On si práve to isté môže myslieť o nás. Všetci máme tie svoje vlastné bubliny a nedokážeme sa pozrieť a vidieť, počuť, vedieť viac, ako to čo v tých bublinách máme.
Prečo si však myslíme, že práve tá naša bublina je najdokonalejšia a práve preto máme právo súdiť a nadávať tým druhým? Fakt sme taký dokonalí? Neomylní? Fakt?
Trošku pokory a lásky k ľuďom okolo nás a situácie sa začnú meniť. Nie je to nič nemožné, len ochota zostúpiť z pomyselného stupienka, svojej vlastnej dokonalosti, trošičku nižšie, aby sme zjemnili náš nadradený postoj k okoliu.
Zameriavajme pozornosť na veci, ktoré nás udržujú v pokoji a nie na tie, ktoré nás rozčuľujú. Viem, poviete si, že sa mi to ľahko píše, ale fakt je vždy len fakt. Čím viac ľudí sa zameriava na veci, ktoré sa nám dejú (aj teraz v spoločnosti), čím viac do detailov rozoberáme všetci, čo je zlé a čo všetko sa ešte môže stať, tým viac to posilňujeme. Doslova tomu posielame energiu a tým tvoríme, čo nechceme.
Zo srdca nám prajem, aby sme boli natoľko vedomí, aby sme tú pozornosť zameriavali iba na príjemné, pokojné veci a situácie. Pretože tvoríme stále.
Toto si uvedomme!
PS:
Nedá mi nespomenúť špeciálnu "sortu hlupákov". Účinkujúce politické, alebo verejne známe postavičky na televíznych obrazovkách, poprípade na sociálnych sieťach. Keď sa začneme spravodlivo rozčuľovať, nadávať a dostávať do stavu nepríčetnosti, dokonca vykrikujeme a hádame sa s osobou, ktorá možno práve teraz pohodlne popíja s priateľmi kávičku a nedokáže si s nami povymieňať negatívne energie, tak tomu to už hovorím dokonalosť sama. Hádame sa vlastne sami so sebou. Nikto nám neodpovedá, len naše ego, ktoré miluje tento typ samonasieracieho mechanizmu a veľmi rád sa pridá do vzrušujúceho pocitu. Prebieha imaginárna vojna, ale so skutočnými pocitmi a dôsledkami, ako pri hádaní sa tvárou v tvár. Len je tu jedna obrovská nevýhoda. V tejto vojne sme to vždy MY, čo prehráme. Prečo si to potom robíme? Kto je tu potom vlastne hlupák?
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára