Chamtivosť kontra vďačnosť (príbeh)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/chamtivos-kontra-v-a-nos-m4a?si=a57640c645b54e92a5689d87ff129a6a&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Chamtivec

Ten odporný budík neprestane a neprestane. Mám pocit, akoby som len teraz zavrel oči. To zas bude deň!  Neviem či stihnem v pokoji vypiť kávu. Mám ešte desať minúť. Stíham rýchlu sprchu. Jój, kým prilezie teplá voda, bude zajtra! Kurník šopa, voda vrie. No jasné, zase budem môcť čistiť kanvicu od vodného kameňa. Žijeme v dvadsiatom prvom storočí a nedokážeme dopravovať vodovodmi zdravú vodu. Do kelu! Koľkokrát som deckám povedal, aby tu tie hračky nenechávali. Cítim sa ako na mínovom poli, stále do niečoho zakopnem. Au ... ešte si stihnem prsty dolámať.  Cestou do práce sa stavím v samoške a kúpim si niečo na raňajky. Kde sú tie časy, keď mi žena chystala balíčky do práce. To by som asi veľa od nej chcel.

Jasné, zase je  tu milión ľudí. To bude tlačenica. Ktorý kretén tu fajčí? Mali už dávno trestať ľudí za fajčenie. Bože, to mám teraz dýchať? Porazí ma. A ten zasran sa ani nemieni postaviť! Vidno, ako ho rodičia vychovali. Nechápem, načo majú dnešní mladí deti. Nemajú na nich čas a potom z nich vyrastú takéto zdivené tvory. Jasné, na každej križovatke červená! Znovu dobehnem do práce spotený. Neviem načo som sa sprchoval.

Jano už zase klebetí vo vedľajšej kancli. V práci sa vôbec nestrhá. Neviem, prečo ho už dávno nevyhodili. Samozrejme milujú tú jeho „priateľskú“ povahu. Keby vedeli aký je falošný. Všetkým sa pchá do riti. Pôjdem dnes o päť minút skôr na obed, aby tam nebolo toľko ľudí. Ide mi na nervy to státie v rade a počúvanie múdrostí, čo dokážu ľudia natrepať. Už ma z nich bolí hlava. No pozri sa na neho! Tvári sa ako Alain Delon. Myslí si, že keď posilňuje, že všetky baby budú po ňom hádzať rodidlami. Úbožiak. Nemá rodinu, tak má čas chodiť do fitka. Ach, ženy, ženy. Ste také plytké. To fakt okrem jeho bicepsov nič iné nevnímate? Už mi odišla aj chuť na jedlo.

No prosím, polhodina po obedňajšej prestávke a Jano tu ešte nie je. To je ale pracovná morálka! A ja aby som sa tu pretrhol od práce! Už ma to tu fakt nebaví. Aaach, čo  mi však ostáva?  Do dôchodku už nemám ďaleko. Kde by som sa zamestnal?  Načo som sa na starobu vlastne ženil? Mal som ostať sám, ako dlhé roky pred tým. 

Vidím, že sa už v kuchyni svieti. Som zvedavý, čo ma doma zase čaká! Žena určite niečo vymyslí, aby som si len tak neľahol k telke a nemohol si po únavnom dni odpočinúť.  S tými deckami už fakt nemám trpezlivosť. Ja v ich veku som ani nerozmýšľal, žeby som otravoval rodičov s učením. Oni stále niečomu nerozumejú. Také otravné.

Dnes je akosi podozrivo ticho. Nikto odo mňa nič nechce. Večera stála za prd. Vie že neznášam špagety. Vždy sa musím prispôsobovať chúťkam detí. Nemal som sa ženiť. Bolo mi dobre samému. To si fakt myslela, že umývať riad budem ja? Tak na to nech zabudne! Však som chlap! Poriadok si musím zriadiť sám.

Už si začínam zvykať, že so mnou ani nehovorí. Stále čosi hundre popod nos. Niežeby sa jasne vyjadrila! Alebo radšej nech je ticho, lebo keď raz spustí, tak už to nebude mať konca kraja. Čo som to na nej videl? Ako si ma vedela tak omotať okolo prsta? Nechápem.

Idem radšej spať. Čaká ma ďalší únavný deň v práci. Musím sa poriadne vyspať.

 

Vďačnosť

Úžasná posteľ, znovu som sa raz dobre vyspal. Paráda. Cítim sa skvele. Kým mi zovrie voda na kávu, dám si rýchlu sprchu. Hm, to je príjemný pocit. Ako znovuzrodený. Ako dobre, že máme teplú vodu. To je luxus. Pohodlie. Nádhera. Na svoj vek mám celkom super telo. Ani vlasy sa veľmi neporiedili. A tie moje zuby! Väčšina kolegov už nosí klapačky, alebo iné náhrady a ja ich mám ešte všetky.  Som šťastný muž. Odrežem si chlieb a dám naň nátierku. Aha, Vierka ju musela pripraviť večer, kým šla spať. To sa mám.

Deti ponechávali hračky v ceste. Rýchlo ich uložím, aby som Vierke uľahčil ranný zhon.

Nóó dnes je sviežo! Trochu pridám do kroku, nech ma neoziaba. Kondička mi zatiaľ slúži, ale mohol by som zájsť aj do fitka, popreťahovať tie svoje svaly. Obloha je dnes krásne čistá. A tie dva mraky vyzerajú ako ovce. Nádhera. Cez víkend by sme mohli vypadnúť niekam do lesa a dobre sa unaviť kvalitnou túrou. Vierka si potrebuje oddýchnuť od každodenného varenia a deckám sa tiež zíde výlet.

Dnes je tu viac ľudí ako zvyčajne. Super, že všetci majú dôvod niekam ísť.

Idem pozrieť, kde sa Jano zase poneviera. Určite rozveseľuje kolegov. To si nemôžem nechať ujsť. Má dobré hlášky. Keď ho počúvam, vždy sa mi zlepší nálada.

Obed! Pauza. Som zvedavý, čo dobrého si dám.  Jano nemá chybu. Kam chodí na tie hefty?

Tak, a konečne sa ide domov. Skočím kúpiť nejaké ovocie.  Ráno som si všimol, že  sa všetko minulo.

Asi sa nikdy nenabažím toho nádherného pocitu, vrátiť sa do bytu, kde to žije.  Všade vidieť, že tu sú ľudia, že je to rodina, že všetci patríme k sebe. Musel som v minulom živote zachrániť galaxiu, že sa mi dejú také úžasné veci. Vierku mi poslalo samo nebo. Deti sú rozkošné a nerobia nám žiadne problémy.  Nemôžem byť šťastnejší. Je mi ľúto ľudí, ktorí žijú sami. Oni toto nemajú šancu zažívať.

Dnes som zase dokázal pomôcť s úlohami. Nie som ešte taký starý a čo to si ešte pamätám. Pomôžem Vierke s kuchyňou a večer si môžeme dať spolu vínko. Milujem byť s ňou.

A ďalší nádherný deň za nami.  Už sa teším , čo na mňa čaká zajtra.

________________________________

Chamtivosť kontra vďačnosť

Chamtivosť je dielom nášho ega. Je nenásytné, súťaživé, nespokojné a neustále nás provokuje, aby sme všetko hodnotili, ohundrali, odsúdili, komentovali, ohovorili.

Chamtivosť nemá dno. Z tohto dôvodu neustále hľadá a snorí, kde by mohlo byť ešte niečoho viac, niečo viac vhodné pre nás, niečo, čo by zaplnilo neuhasínajúci smäd. Predstavme si rýpadlo, ktoré neustále ide dopredu a zhrabuje podseba všetko, čo mu príde do cesty. Je úplne jedno, že už toho máme okolo seba veľa, čo by si zaslúžilo našu pozornosť. Ego nám milerado spôsobuje amnéziu. Zabúdame, čo všetko sme už získali a prežili, čo všetko už máme. Ono zameriava našu pozornosť iba pred seba a nie OKOLO seba. To okolo nás pre neho už nie je dôležité. To už pozná. To už získalo. A TO už stratilo pre neho význam a punc novosti. Chamtivosť nepozná vďačnosť, nedokáže oceniť a vážiť si. Ono len potrebuje pohlcovať ďalej a ďalej.

Vďačnosť je dielom nášho srdca. Je láskavá, pri jej uvedomovaní cítime hrejivé teplo a dobré pocity. Vďačnosť nemusí byť vypovedaná a nazvaná slovom. Podobne, ako je to v druhom príbehu, je to neustále oceňovanie vecí a situácií okolo seba.  Vďačnosť „v priamom“ prenose, tu a teraz. Doslova precítenie toho, čo máme, čo sme dosiahli, čo môžeme využívať, užívať. Kde a s kým sme.  

Čo vyžarujeme, to priťahujeme.

Vďačnosť pritiahne viac vecí, ľudí a situácií, za ktoré budeme môcť znovu byť vďační.

Chamtivosť nám  spôsobí iba zlé pocity, zameria našu pozornosť na všetko čo ešte nemáme, čo nezažívame, čo si nemôžeme  dovoliť. Vďaka nej sme väčšinou zle naladení, sklamaní a cítime, že nám je život málo naklonený, žijeme iba v ťažkostiach. Nedokážeme vidieť (alebo keď aj, tak len na krátku chvíľu, keď niečo dosiahneme) krásu života. Tešiť sa? U chamtivcov je to len mikrookamih, pretože sa už hneď obzerajú za ďalšou túžobnou vecou, čo nutne musia mať. Alebo nás to uvrhne do nespokojnosti z nedostatku. Chamtivec nemusí byť zákonite človek, ktorý ide dopredu. Medzi chamtivcov patria aj ľudia, ktorí veľmi chcú, ale dokážu pre to robiť iba ústami a závistlivými rečami. V tomto prípade, je to zle na druhú. 

To, čo žijeme je naše rozhodnutie. Či budeme žiť dobré, alebo zlé pocity.  Práve ľudská chamtivosť, môže byť jednou z príčin, prečo sme v živote nešťastní. Chamtivosť nemusí byť nutne chápaná ako túžba po finančnom bohatstve.  Týka sa to všetkého v našom živote. Aj úspechu napríklad.  Ak ho máme, túžime ho mať ešte viac a ešte viac.  Stratíme kontakt s vlastnými životmi a potrebami našich duší a stratíme sa v nekončiacich sa túžbach nášho ega.

Pri vďačnosti ide všetko ľahko. Paradoxne, dokážeme dosiahnuť oveľa viac, ako tvrdou, doslova vydretou prácou za úspechom, mamonom,  ale aj zdravím. 

Nezabúdajme, v akých energiách sa obe vlastnosti nachádzajú. 

Vesmír od nás nechce, aby sme si život oddreli. Veci fungujú aj ľahko a jednoducho.

Podmienkou je, aby sme uverili, že nám energie pomáhajú, alebo naopak veci sťažujú.

Je len na nás, ako sa rozhodneme žiť. A s akými energiami budeme spolupracovať.

A ja nám zo srdca prajem, aby sme žili jednoduchšie, ľahko, v láske a v príjemných pocitoch.

A tak nech sa deje.