Vianočné afrodiziakum (zamyslenie)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/viano-n-afrodiziakum-m4a?si=40b415dde27441adb3cd96a9a80f835a&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Čas Vianoc je silným „afrodiziakom“ dobrých pocitov, alebo paradoxne depresií.

Tí, čo sú ochotní a otvorení prijímať príjemné pocity a naladenie, dokážu zabudnúť na „realitu“ všedných dní a naplno prežijú tých pár dní spolupatričnosti a súnaležitosti s inými ľuďmi. Dojímajú ich romantické príbehy rozprávok, uvoľnia sa do snenia a na chvíľu prežívajú slastné pocity. Tešia sa z prítomnosti členov rodiny a ďakujú, že znovu mohli zasadnúť za spoločný stôl so svojimi blízkymi. Dokážu v tento čas zabudnúť aj na spory, ktoré sa riešia v iné dni, lebo sa rozhodli sa nimi teraz nezaoberať. Stávajú sa veľkodušnejšími a akoby povznesenými nad obyčajnosť všedných dní. Teraz na tom nezáleží. Teraz záleží iba na pocitoch a teple pri srdiečku.

Čas Vianoc sa pomaly míňa a my všetci sa postupne vrátime do zabehnutých stereotypov našich životov.

Za pár dní sa ukončí rok, ktorý pre každého z nás znamenal niečo iné. V posledných hodinách starého, alebo začiatkom Nového roka začneme bilancovať. Niekto bude spokojný, niekto smutný, niekto letargický, niekto nahnevaný, niekto si naplánuje zmeny v ďalších dňoch, niekto iba odovzdanie zdvihne plecia a rozhodne sa neriešiť nič, pretože sa aj tak nič nezmení, niekto sa obalí do strachov a obáv, čo hrozné sa ešte môže udiať. 

Väčšina z nás na Ducha Vianoc zabudne. Väčšina z nás ľahúčko skĺzne do toho čo pozná a čo doposiaľ prežíval.

Obe skupiny. Tí čo  boli v dobrých pocitoch, aj tí čo boli v depresii si môžu uvedomiť jedno. Čo spôsobilo, ako sa cítili? Kto o tom rozhodol? Kto ich k tomu naviedol? Kto ich do toho nútil? Ako to vnútorne prežívali? Bolo im dobre? Mizerne?

Často cítime vnútorný smútok, že vianočný čas trvá iba tak krátko. Dokonca nie málo jednotlivcov sa  presvedčilo, že do týchto pocitov si ani nedovolia vstúpiť. Však načo! Je to iba klam a zbytočne sa rozcitlivieme a potom je nám ľúto, že ďalšie obyčajné dni sú na figu a viac sa trápime, ako usmievame.

Práve táto skupina ľudí zabudla na svoje srdce a vymkli sa z priestorov, kde by láskyplné pocity zažívali. Nedovolia si to, aby následne nezažívali stavy prázdnoty a dokonca smútku. A paradoxne sa práve do týchto pocitov dobrovoľne odsúdili. Zatiaľ nepochopili, že vždy je dobré aspoň občas príjemné pocity prežívať a spoznať ich silu. Práve táto sila nás nabíja a je veľká šanca, že budeme túžiť znovu zažiť takúto skúsenosť. Keď im dôjde zmysel jedinečnosti láskyplných pocitov a dokonca uvoľnia brzdu svojho srdca, vtedy snáď pochopia o čo prichádzali.

Všetko, čo sa nám deje a my to žijeme, je naším vedomým, alebo nevedomým rozhodnutím. My si to tvoríme a ako vždy pripomínam, tvoríme VŽDY, či chceme alebo nechceme. Záleží na tom, na čo zameriavame pozornosť.

Vrátim sa k otázkam oboch skupín. Kto? Čo spôsobilo, ako sme sa cítili?

Jedine my! Len my  máme tú moc!

Klamlivo si myslíme, že je to spôsobené naším okolím. My si však vytvárame prostredie v akom žijeme a čo v ňom zažívame. Teda vytvorili sme si okolo seba miesto, veci, ľudí, s ktorými sme prežili atmosféru, v akej sme sa rozhodli byť.  Túto „výsadu“, ale nemajú iba Vianoce, alebo spoločné rodinné stretnutia.

Vedomí jedinci už pochopili a vedia, že im nikto a nič nemôže zobrať schopnosť vedieť sa vždy za seba rozhodnúť. Len oni rozhodujú, ako sa budú cítiť a hlavne, aké pocity budú prežívať. A tu prichádza na rad NUTNOSŤ kontroly myšlienok.

V čase Vianoc,  keď si dovolíme snívať a uvoľníme sa do sladkého nič nerobenia, relaxu a nasávaniu úžasnej atmosféry, akosi podvedome vytesníme nepríjemné myšlienky z hlavy. (Možno niektorí im ešte dovolia prevziať vládu nad ich životmi.) Na tých pár dní si dovolíme nezaťažovať sa ich obavami naplneným obsahom.

Taká malá výzva ku nám všetkým odo mňa.

_______________________

Skúsme si neužívať tieto pocity iba počas Vianoc. Vráťme sa v čase späť k týmto krásnym okamihom a nacíťme samých seba, ako sme sa cítili a preklopme tieto pocity do ďalších dní. Nevyžadovalo si to nič mimoriadne, iba uvoľnenie a zameranie pozornosti na to príjemné. Na radosť a lásku. To isté môžeme a hlavne dovoľme si to prežívať aj v „bežné“ dní. Alebo fakt veríme, že na tieto „mimoriadne“ pocity máme „nárok“ iba počas pár dní v roku? Prečo? Prečo si tak málo doprajeme? Kvôli čomu sa ochudobňujeme?

Aj keď sa viac dní v roku stretávame s „problémami“, pri ktorých sme vážni a seriózni, to neznamená, že musíme byť takí aj v pocitoch. Ok, príde problém. Tak ho privítajme, pretože neprišiel iba tak náhodou. Je to niečo, čo zvládneme! Nebojujme s ničím. (To už viete, že boj priťahuje ďalší boj.) Privítajme ho ako príležitosť sa znovu o sebe niečo dozvedieť a tešiť sa, že po vyriešení budeme znovu bohatší o skúsenosť. Je to uhol pohľadu. Vo všetkom hľadať tú „pozitívnu“ stránku je základ spokojného života. Zároveň, spokojnosť, priťahuje ďalšie veci, vďaka ktorým budeme znovu spokojní. A tak budeme rásť. Všetko so všetkým súvisí.

Je to tak jednoduché a je nás ešte stále neskutočne veľa, ktorí toto nechceme vidieť.

Klaďme si neustále otázky.

Ako to chcem prežívať?

Lebo rozhodnutie je v našich rukách.  Len my to vieme a dokážeme ovplyvniť. Za všetkým sú naše myšlienky a naša pozornosť, ktorú im venujeme a potom postoj, aký zaujmeme.

Zo srdca nám prajem, aby sme už boli natoľko vedomí a v plnej láske k sebe, aby sme sa rozhodli žiť iba v príjemných pocitoch, pretože tie nepríjemné neriešia NIČ.  Sú pre nás nebezpečné a skracujú nám život a uberajú na jeho kvalite.  A to dosť výrazne.

Nestojí to nič, žiadne majetky, ani peniaze. Nič.

Je potrebné iba naše rozhodnutie.

Zo srdca želám, aby ste sa vždy rozhodli tak, aby sa vaše dni naplnili esenciou vianočného afrodiziaka.

A tak nech sa deje.