Nikdy nie sme sami (mini príbeh)
zvuková nahrávka
„Poprosím všetkých liečiteľov, šamanov, spriaznené duše, sprievodcov, učiteľov, anjelov, ktorí môžete v tejto chvíli pomôcť Monike s bolesťami ďasna a váš zásah je v súlade s plánom jej duše a karmickým nastavením.“ Viera privrela oči, kým odriekala zaužívanú formulku. Po jej vyrieknutí oči otvorila a zadívala sa na kyvadlo, ktoré sa už veselo roztočilo.
Pracovala s kyvadlom roky a nikdy ju neprestávalo udivovať, akú energiu po vyslovení týchto slov zacítila. Nielen v samotnej ruke, ale aj vo svojom blízkom okolí. Nemala schopnosť vidieť iné bytosti z iných „svetov“, dokázala len vnímať ich vibrácie. Srdce sa jej naplnilo príjemnými pocitmi.
„Ďakujem, že ste prišli. Monika
bola dnes u zubára a ten jej nasadil novú korunku. Má veľké bolesti a zo
srdca vás prosí o úľavu.“ Nikdy si nenechala ujsť príležitosť s týmito
bytosťami hovoriť.
„Koľkí ste tu dnes?“ Začala postupne
hovoriť čísla od jedna a čakala na potvrdenie. „Hm, piati. Vítajte.“
Šťastne sa usmievala. „Môžeme začať?“
Viera nebola liečiteľom. Dostala
však do rúk prostriedok – kyvadlo, vďaka ktorému mala možnosť získať „spätnú
odozvu“. Počas rokov si overila účinnosť techniky, ktorá jej bola poskytnutá. Na
začiatku, keď ju ovládalo hlavne jej ego, bola pri práci s kyvadlom vždy
veľmi „vzrušená“ a nadšená. Prvé úspechy v „liečení“ ju dostali do „duchovnej
pýchy“ a nič lepšie ju nenapadlo, ako kyvadlu „kecať“ do jeho práce. Počas
liečenia, veľmi pozorne sledovala pohyby kyvadla a vkladala do procesu
vlastné myšlienky a odporúčania, čo by sa malo na tele vyliečiť, vyladiť. Veľmi
rýchlo sa jej prestalo dariť a výsledky neprichádzali. Spočiatku si to
odôvodňovala tým, že človek, ktorý požiadal o harmonizáciu, tomu neverí a tak
si to sám odopiera. Keď sa to však začalo opakovať čoraz častejšie a už sa
ani žiadne zlepšenia neobjavovali, pomaly si musela pripustiť, že chyba je na
jej strane.
Teraz, keď sa kyvadlo „rozbehlo“ a začalo svoju prácu, sa podvedome usmievala.
„Ako som sa mýlila a ako som sa veľmi snažila.“
Našťastie to so sebou nevzdala a húževnato pracovala
na vlastnej zmene, na pochopení, ako sa zbaviť vplyvu ega, ako nechať všetko bez kontroly. K najdôležitejšiemu
uvedomeniu prišla úplne náhodou. Pri jednej harmonizácii, ktorá trvala nezvyčajne
dlho (viac ako hodinu), bola taká unavená, že si nevšimla, kedy zaspala.
Prebrala sa na prudký pohyb hlavy, ktorá jej vplyvom spánku padla dopredu. Ruka
držiaca kyvadlo rovnako padla na podložku. Zavolala klientovi, vydala posledné
inštrukcie. Neverila, že toto harmonizovanie bude mať nejaký vplyv. Ani nie po
hodine jej klient nadšený zavolal, že bolesť úplne ustala. A vtedy si
uvedomila, ako to naozaj funguje.
Že ona, je v tom všetkom iba
sprostredkovateľ medzi klientom a jeho duchovnou pomocou. Kyvadlo jej len
ukazuje čas, počas ktorého má klient energiu v pokoji prijímať a následne
nechať doznieť. Jej úloha v tom všetkom tu končí. Že nie je potrebné z jej
strany nič riadiť, nič ovplyvňovať. Ego dostalo riadne zabrať a chvíľu trvalo,
kým sa vysporiadalo s vlastnou nedôležitosťou.
Usmievala sa pri spomienke na
vlastnú minulosť.
Cítila, že pohyb kyvadla stráca
na intenzite. Pozrela na hodinky. Dnes takmer päťdesiat minúť. Obrátila list
knihy a čítala ďalej. Za pár minút kyvadlo skončilo.
„Ďakujem za Moniku. Rada som bola
vo vašej spoločnosti. Majte sa krásne. Ahojte.“
Vedela, že po pozdrave sa s ňou rozlúčia veľkým „smajlíkom“. Milovala
tieto okamihy.
O pár hodín neskôr jej Monika celá rozradostená volala, ako ju po krátkom čase ďasno úplne prestalo bolieť a vrelo sa jej ďakovala.
Viera s pokorou a radosťou odpovedala, ako už neraz:
„Ja som v tom úplne nevinne. Poďakuj sa svojej partičke, ktorú máš stále pri sebe.“
________________
Ak veríte v duchovných sprievodcov
a anjelov, tak ďalšie slová patria vám. Všetci ich máme, ale akosi v zhone
všedných dní na nich zabúdame. Možno v čase núdze, problémov, ťažkostí sa
podvedome obraciame v duchu na „kohosi“
a žiadame o pomoc, ale väčšinou sa o to hlbšie nezaujímame.
Dokonca ani veľmi neveríme, že sa niečo pozitívne udeje. Je to v nás nastavené
automaticky. Nuž, a všetko čo je vykonávané automaticky, nemá tú správnu „šťavu“.
Takto vyslovené prosby, neobsahujú nás samých. Našu esenciu, našu emóciu. Sú to
len odverklikované slová.
Rovnako je to aj s modlitbami. Ak každý večer pred spaním odrapotáme naučenú
modlitbu, len aby sme si „odfajkli“, že sme sa pomodlili, tak to nemá vôbec
žiadnu hodnotu. Žiadny význam. Robíme to, lebo to tak roky rokúce robí tisíce
ľudí a tak boli k tomu vedení. Modlitba má hovoriť niečo o nás.
O tom po čom túžime, za čo prosíme. Je to rozhovor s tými „druhými“
na tej druhej strane. Tej mäteži predpísaných slov v modlitbách možno ani
nerozumejú a nemajú vlastne ako pomôcť.
Skúste namiesto naučených,
predpísaných modlitieb radšej hovoriť zo srdca s vlastnými sprievodcami.
Pred spaním si zavolajte tých svojich, ktorí sú vždy ochotní vám pomôcť a vypočuť
si vás. Radi by pre vás niečo urobili, ale my im to neumožníme. Možno o tom
nevieme, možno na to zabudneme, alebo nám to ani nenapadne. Boli by ste
prekvapení, ako sú málo vyťažení. Čakajú iba na naše dovolenie nám pomôcť.
Nemusíme mať kyvadlo, nemusíme
používať nijaké zaklínadlá, robiť rituály. Stačí ich večer pred spaním osloviť
a napríklad poprosiť, aby nám harmonizovali celú noc telo. Alebo poslali
správne riešenie problému, ktoré momentálne nevieme rozlúsknuť. Vyrozprávajme
sa im. Sú vďační poslucháči a hlavne nás milujú a urobia pre nás
hocičo. Len je potrebné na nich nezabúdať. Nehanbime sa. Nemyslime si, že by
sme ich obťažovali. Len si predstavme, koľko ľudí je na zemi a všetci máme
duchovný sprievod okolo seba. Koľko ľudí vedome využíva túto nezištnú pomoc?
Nestojí nás to nič. Iba pár slov,
vyslovených na ich adresu. Slová plynúce zo srdca sú presne tou najsprávnejšou
modlitbou. Slová vďaky umocnia mágiu medzi nami.
Skúsme. Precíťme, akú veselú „partičku“
máme okolo seba a dovoľme im pomáhať nám.
A tak nech sa deje.
.jpeg)
Komentáre
Zverejnenie komentára