Osvietenie. (zamyslenie)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/osvietenie-zamyslenie-m4a?si=4045bf1fb82e4cd2894d003d8a37744f&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Čo sa vám vynorí v mysli, keď počujete slovo „osvietený“?

Ja si veľmi presne spomínam na moje prvé predstavy ešte v detstve. Predstavy, ktoré veľmi korešpondovali s postavami akčných hrdinov. So svojou detskou  predstavivosťou som do toho ešte vložila fantazijné prvky, ako bolo prechádzanie cez stenu, levitáciu, teleportovanie, schopnosť ovládať ľudskú myseľ, čítať myšlienky. Tú predstavu som nijak zvlášť neupravovala ani počas neskorších rokov. Nevedome som presunula pojem „osvietený“ do sfér, ktoré bežnému človeku nie sú prístupné. Podľa mojich vnútorných definícií, sa k podobnému stavu môže priblížiť človek veľmi cnostný, ktorý pravidelne medituje, správne sa stravuje, cvičí rôzne energetické cvičenia, neholduje žiadnej neresti a závislosti, nedopúšťa sa omylov, nehreší, je stále v pokoji.

Skrátka malý Budha.

Nedávno mi priateľka poslala mail a v ňom som si prečítala starú múdrosť z Ázie.

Pred osvietením sekáš trávu, nosíš vodu. Po osvietení sekáš trávu, nosíš vodu.

V mojich príbehoch a zamysleniach ohýbam slovíčko „vedomé“ bytie, alebo „vedomý“ človek

A v podstate si dovolím tvrdiť, že je to to isté, iba inak pomenované.

Pre tých, ktorí sa ešte nad tým nezamysleli, to môže byť tiež určitou formou stimul k prebudeniu.

Niekedy si ani nevšimneme, že proces „osvietenia“ alebo podľa môjho zvedomovania seba samého si brzdíme sami. Z takého jednoduchého dôvodu, že vlastnosti, ktoré práve takýto človek má mať (podľa nás), sú tak vzdialené realite v ktorej žijeme (a hlavne našej vlastnej predstave o tom), že náš rozum nám ani nedovolí pripustiť, že by sa práve TOTO mohlo udiať aj nám. Ak tie vaše predstavy sa zhruba podobajú tým mojim pôvodným, tak sa niet čo čudovať. A samozrejme my ľudia sme náchylní uveriť len tomu čo dokážeme vidieť a uchopiť a podobného človeka (osvieteného), sme asi „naživo“ nemali tú česť stretnúť.

V posledných rokoch dochádza k prebúdzaniu veľkého množstva ľudí a my nie sme výnimkou. Rovnako, ako sa to píše v spomenutej múdrosti, tí ľudia robia väčšinu vecí ako pred rokmi, keď sa v tom cítia dobre a sú spokojní. Nenarastú im krídla, ani sa nedokážu teleportovať (teda zatiaľ fyzicky nie – ale astrálne cestovanie je už celkom bežne používané).

Rozdiel je len v tom, že vedome žijú väčšinu svojich dní TU a TERAZ. Nerozptyľujú sa nepodstatnými vecami, pochopili, že veci sa dejú presne vtedy a preto, lebo to tak má byť v zmysle najvyššieho dobra nás všetkých zúčastnených. Nebojujú, ale prijímajú. Nemajú strach a preto aj slobodne hovoria všetko tak, ako to cítia. Nesúdia a rešpektujú každého živého tvora. Pre nich je človek iba človek. Bez nálepky, zlý , dobrý, sympatický, nesympatický. Len človek. To neznamená, že sa nechajú tým druhým akýmkoľvek spôsobom obmedzovať, alebo komandovať.  To vôbec nie. Za činy a spôsob chovania, toho druhého nesúdia, ale dovolia si aj nebyť v spoločnosti človeka, ktorého „filozofia“ im nesedí. Nech si robí kto chce, čo chce. Vedia, že je to ich slobodná vôľa a oni to môžu len rešpektovať. A vďaka možnosti voliť, si rovnako môžu voliť nebyť s nimi.

Tešia sa v TU a TERAZ rôznym „hlúpostiam“, zanedbateľným maličkostiam. Dokážu sa veselo, od srdca smiať a tak napĺňať svoje telo a okolie láskyplnou energiou tohto najsilnejšieho žiariča.

Byť osvieteným a vedomým môže hocikto a postupne sa to aj každému z nás začína diať.

Je to sloboda a ľahkosť bytia v dôvere, že je o nás stále postarané a všetko čo sa nám deje, je vždy pre naše dobro, aj keď to tak od začiatku nevyzerá.

A ako prídete na to, či už tým procesom prechádzate?

Sledujte sa. Sledujte svoje chovanie, reakcie, pocity.

Nebudem teraz vymenovávať všetky negatívne pocity, ktoré keď cítite, tak je jasné, že s osvietenosťou ešte riadne neladíte. Viete to najlepšie aj sami. A zároveň nebudem tvrdiť, že je to túžba všetkých ľudí na svete „osvietiť“ sa. Je to len nás, čo so životom chceme robiť ďalej.

V kútiku duše však viem, že väčšina z nás chce mať v duši pokoj a žiť krásny život.

Dovoľme si to! Dovoľme si zažívať hrdosť na seba, keď začneme zdolávať jednu „ťažkosť“ za druhou, keď sa dokážeme zbaviť zažitých dogmatických predpisov, názorov a zásad, keď sa už nebudeme báť vecí a ľudí, do ktorých sme sa v minulosti ani nepustili, lebo sme si neverili, že by sme to ustáli a pod.

Dovoľme si žiť radosť! Len si to dovoľme!

V čase, keď už začneme rozumieť súvislostiam, prečo sa deje to a to a zároveň pochopíme, že to nie je ani zlé ani dobré, IBA POTREBNÉ zažiť, od toho okamihu sa pre nás náš život stane zdrojom nekonečnej zábavy. Môže nám prísť do cesty čokoľvek a my to dokážeme s láskou prijať ako novú výzvu na ceste pochopenia, osobného rastu a aj osvietenia.

A tak to je.