Čo keby? A čo keby? (zamyslenie)

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/a-o-keb-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing
zvuková nahrávka


A čo keby sme sa každé ráno zobudili v dobrej nálade, usmievaví, plní nadšenia a vzrušenia, čo nám nasledujúce hodiny prinesú?

A čo keby sa nám to nepodarilo a my  by sme aj napriek tomu, dokázali v priebehu niekoľkých minút prenastaviť svoje naladenie na radosť?

A čo keby nám hnev druhého človeka alebo jeho útoky na našu osobu vôbec nič nerobili?

A čo keby sme sa nedokázali hnevať na svojich rodičov, deti, priateľov, kolegov?

A čo keby sme za každým vysloveným hanlivým, urážlivým slovom počuli - videli príbeh toho druhého a dôvod, prečo sa nevie  chovať inak?

A čo keby neposlušnosť našich potomkov v nás vyvolával úsmev na tvári a my sme si uvedomili, akí sme šťastní že ich máme a že ich nesmierne milujeme?

A čo keby „ťažkopádnosť“ a „iné“ názory našich rodičov nás nepopudzovali, ale znovu vyvolali láskyplný úsmev na tvári a my sme ich objali  a poďakovali im za naše životy?

A čo keby sme na našich životných partnerov pozerali s láskou a uznaním, že sa rozhodli svoj život zdieľať s nami?

A čo keby sme sa pozreli do zrkadla a videli tam seba, s úsmevom na tvári, v „plnej nahote“ úprimnosti a odvahe tento obraz ukázať celému svetu bez strachu   a pretvárky? Priznajúc si vo všetkej pokore vlastnú jedinečnosť.

A čo keby? ....

To známe.... keby nebolo keby, boli by sme dávno v nebi.... poznáte, však?

_____________

Znovu raz jeden výrok, ktorý nás programuje do odmietania ľahkosti bytia a krásne nás núti popierať MOŽNOSŤ žiť to, čo po tom KEBY vyslovujeme. Po otázke začínajúcej slovami „a čo keby“, skúsme si odpovedať úprimne, čo nám v tom bráni, aby sme takí mohli byť?

Aj v prípade, keď „a čo keby“ použijeme pri ľútostivom hodnotení svojich činov alebo zážitkov, ktoré (ak by sme mali takú moc) by sme najradšej úplne vygumovali zo svojich životov, nebuďme smutní, pretože už vieme, že nič sa nedeje náhodou a veci a situácie je potrebné prežiť a poučiť sa z nich. A to je všetko.  

A preto v budúcnosti, vždy keď si povieme „a čo keby“,  zbystrime pozornosť a sledujme, aké slová budú plynúť po tomto začiatku a skúsme urobiť preto, čo by bolo možné iba „v nebi“,  niečo urobiť, aby sme sa k tomu stavu priblížili.

PS: Skúsili ste si úprimne odpovedať na otázky na začiatku? Aké odpovede išli ako prvé reakcie? Viete si predstaviť väčšinu z nich ako postoj, ktorý nie je problém dosiahnuť? Alebo naopak, úplná nemožnosť? A pri tom je to všetko možné a dosiahnuteľné. Stačí sa len rozhodnúť a žiť to.

Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Riešim, riešiš, riešite...

Obraz
zvuková nahrávka   Kopec problémov. Kopec vecí na riešenie. Dennodenná skúsenosť každého z nás. Myšlienky zahltia naše hlavy. Dobiedzajú, nedajú pokoj, nútia nás hľadať. Hľadať to správne riešenie. Najvhodnejšie. Môže sa nám aj hlava zapariť a častokrát nevieme ako ďalej. Vo fáze neschopnosti sa pohnúť do úspešného stavu, podliehame beznádeji, nervozite, zúfalstvu. Obviňovaniu seba, tých druhých, štát, systém. Koľko vecí riešime a mnohokrát prinesieme rozhodnutie, ktoré sa však vymyká očakávanému výsledku? (Následne príde pocit viny, odsudzovanie a napokon trestanie sa za „zlý“ úsudok.) Koľkokrát nevieme spať, lebo tvrdohlavo trváme na nájdení správnej cesty? Prežívate to rovnako? Dajte si pár sekúnd priestor a skúste si uvedomiť, či to tak máte. Máte skúsenosť, že jeden konkrétny problém vám zabral aj niekoľko dní a vy ste neboli schopní nič vyriešiť? Verím, že áno. V akých pocitoch v takom čase žijeme? Dokážeme sa naladiť do vyš...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »