Priznanie (príbeh)

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/priznanie-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing 

zvuková nahrávka:

„Tak ako žiješ? Rozprávaj!“ Prešlo takmer rok, čo sa dve bývalé kolegyne videli. Aj dnešné stretnutie sa zbehlo úplne náhodou. Janka, mladšia z nich, dnes mala práve cestu cez ich dedinu. Poslúchla svoj  vnútorný hlas, ktorý ju upozornil na domček pri ceste, kde bývala Magda. V bráničke sa veselo zvítali a napokon sa usadili v záhradke, kde domáca pani, priniesla koláčiky a kávu.

„Bože ako dávno sme sa nevideli!“ Janka mala úsmev od ucha k uchu. Celým telom bola obrátená k Magde. Oči sa prirodzene usmievali a tvár žiarila radosťou. „Už som párkrát tadeto prechádzala, ale vždy sa kamsi ponáhľam alebo som v aute s rodinou a tak vtedy mi ani nenapadne, žeby som tu zastala.“

„To je úplne v poriadku. Toto nie je prvé zamestnanie, ktoré som opustila. A vždy, ako som zavrela dvere u bývalého zamestnávateľa, v tom okamžiku sa uzavreli aj vzťahy na pracovisku. Je úplne raritou, že niekto ostane aj naďalej v takom blízkom vzťahu, ako to bolo vo  firme. Ja tomu hovorím, kolegiálne priateľstvá. Samozrejme, sú výnimky, ale málo. Keby si nemala tadeto cestu, tiež by sme sa nestretli. A ako som povedala, je to úplne v poriadku.“ Ponúkla Janku koláčom. „Ale hovor ako sa máš. Čo je nového...“

Obe si mali toho čo povedať. Rok nie je síce veľmi dlhá doba, ale niekedy sa udejú veci, ktoré dokážu aj zásadnejšie zamiešať karty v osudoch jednotlivcov. V práci sa toho veľa nezmenilo. Pribudlo pár nových kolegov  a poniektorí odišli.

„A doma ako?“ Zaujímala sa Magda.  Práve si spomenula, že práve pred rokom pomáhala Janke prežiť nepríjemné obdobie v ich manželskom vzťahu. Našťastie sa nepotvrdila nevera manžela, ale kým sa všetko vysvetlilo, prežila si Janka pár krušných týždňov.

Všetko to začalo zvláštnou sms-kou, ktorá jej prišla okolo ôsmej večera na mobil.

„Ani mi nevolaj.“ Hľadela na Jankine slová. Pousmiala sa. „Však ti nevolám.“ Urobila však opak. Zavolala jej. Chvíľu nezdvíhala a potom ju prekvapil humorne „roztiahnutý“ hlas.

„Jani?.... Počuješ ma?“

„... uuuuhmmmm ...“ niečo nezrozumiteľné bublala.

„Kde si?“

„V kúpelke.“

„Stalo sa niečo?“ Celá situácia ju poriadne miatla. To, že si Janka vypila, pochopila dosť rýchlo.

„Všetko je zle. Môj muž ma podvádza.“

„A nato si prišla ako?“ Informácia jej prišla dosť nepravdepodobná, ale celkom ju neodmietala. Nebola by v jej okolí prvá, ktorú prekvapila podobná správa, úplne znenazdania.

„Vkuse si s ňou vypisuje... stále chodia sms-ky... v jednom kuse mu pípa mobil.“ Ťažko artikulovala.

„Kvôli sms-kám si myslíš že ťa podvádza?“

„Ale to už trvá dva mesiace! Má v práci mladú kolegyňu, ktorá mu nedá pokoj. Stále ho otravuje, behá všade za ním a ešte aj doma mu nenechá pokoj. Mení si zmeny, aby bola stále s ním.“ Začula Jankin plač.

„A už si sa o tom s manželom rozprávala?“

„On vraví, že s ňou nič nemá. Že on sa o ňu nezaujíma. To ona mu nedá pokoj.“ Zvýšila hlas.

„A prečo mu neveríš? Máš aj nejaký fyzický dôkaz, že ťa podvádza? Nechodí domov? Mešká z práce? Prestal sa ti ako muž venovať? Prestal sa venovať deťom?“ Zasypala ju otázkami.

„Okrem tých posratých sms-iek nemám žiadny dôkaz. Ale to sa nedá vydržať!“ Rozplakala sa ešte viac.

„Ešte máš nejaký alkohol pri sebe?“ Zisťovala Magda.

„Nie. Už som všetko vypila. Sedím na vani a močím si vody v studenej vode, aby som sa prebrala. Nechcem aby ma deti videli v tomto stave.“ Magda sa ticho zasmiala, keď si kolegyňu predstavila ako vyzerá.

„Jani, nechajme tento rozhovor na zajtra. Alkohol nič nevyrieši a ty ma teraz aj tak nebudeš schopná vnímať. Zajtra hodíme reč.“

Neskôr spolu absolvovali viac rozhovorov, kde ju Magda nabádala, aby sa s manželom otvorene porozprávali. Dodala jej sebavedomia, nakoľko si Janka hneď začala vyčítať, že je veľmi chudá, že určite prestala muža priťahovať a on si hľadá náhradu. O kolegyni sa dozvedela, že je asi o desať rokov mladšia od Janky, je vydatá a má malé deti. Evidentne vo svojom vzťahu nebola spokojná, a tak túžila po nejakej „flirtovacej“ zmene. Jankin manžel sa zaprisahal, že s ňou nikdy nič nemal a ani neplánuje mať, že miluje svoju rodinu a nechce na vzťahu nič meniť. Jej posielanie správ zdôvodnil, že sa nemá s kým porozprávať, nemá s kým riešiť problémy, a tak sa obracia na neho, ako na staršieho a skúsenejšieho. Jemu asi spočiatku lichotilo, že vie pomôcť a poradiť. Len si cestou nevšimol, že hranica „normálnosti“ v komunikácii medzi kolegami, sa dávno prekročila.

Keď sa celý ten rok nevideli, bola Magda logicky zvedavá, ako to napokon skončilo.

„Doma? Všetko v poriadku. Žiadne novinky.“ Janka sa usmiala a odpila z kávy.

„A s manželom? Alebo lepšie povedané, keď ideš za ním do práce a stretneš jeho kolegyňu? Alebo keď prechádzaš autom okolo domu kde tá pani býva? Ako sa cítiš? Ešte cítiš žiarlivosť?“ Magda si neodpustila sa priamo opýtať. Nemala rada robiť okolky, keď ju niečo naozaj zaujímalo.

„Tak ti poviem, že ešte stále ma pochytí zlosť na ňu. Nie je to také, že by mi to nič nerobilo.“ Bez mučenia priznala a vystrúhala ľútostivú grimasu. „Manžel, aby som bola v kľude, tak už ani nehovorí nič o robote, lebo aj tak ho  hneď zastavím, že ma to nezaujíma. Aj keď o nej nehovorí, viem že tam je a iba ma to zbytočne zlostí.“

„Chudák tvoj muž. Ty keď prídeš z roboty, ty určite vkuse kvákaš, čo bolo v robote, čo sa stalo, čo ťa nasralo, čo si možno vtipné zažila....“

„Však hej. Stále sme to tak robili, keď sa stretneme po robote.“

„A prečo ty môžeš a on nemôže? Nie je to od teba sebecké? Stalo sa niečo, od kedy sme sa nevideli, že ho naďalej podozrievaš? Ešte stále mu vypisuje sms-ky?“

„No to nie.  Aspoň o tom neviem. Ale nerobí mi dobre, počúvať o jeho práci.“ Nepovedala to už tak presvedčivo, ako na začiatku.

„Skús sa vžiť do jeho tela. Príde domov, roky je naučený, že spolu pri kávičke a cigaretke preberiete deň. Vzájomne si pozdieľate čo sa udialo a zrazu to nemôže robiť. Ako sa asi cíti, keď si ho donútila byť v neprirodzenom stave? A to, že ti to nerobí dobre, je len tvoj strach. Zbytočný strach a hlavne žiarlivosť, ktorú nedokážeš kontrolovať.“

„Ale ja nechcem žiarliť a preto odstraňujem všetko, čo by to mohlo spôsobiť. A spomienka na tú ženu ma dosť rozčuľuje.“

„Ešte sa ťa opýtam. Zmenilo sa niečo vo vašom partnerskom vzťahu odkedy sa táto, ani nemôžem povedať nevera, ale tento incident vysvetlil? Vnímaš niečo pozitívne?“

Chvíľku sa zamyslela.

„Častejšie mi volá. Aj doma je iný. Neviem to vysvetliť, ale akoby sa viac zaujímal o mňa. No a robím, ako si mi vtedy poradila. Tiež sa o neho viac zaujímam a snažím sa poďakovať, keď mi pomôže. Dosť sa rozprávame....

„Ale iba o vybraných témach.“ Magda ju zastavila a rozosmiala sa. „Prezradím ti jedno malé tajomstvo. Ak nabudúce manžel začne hovoriť o práci a ty začneš cítiť nejaké nepohodlie, tak mu to rovno povedz. Ale nie to, že nemá o tom hovoriť! Ale popíš mu presne to čo cítiš. Vysvetli mu presne svoje pocity, ako to prežívaš, ako ťa to ničí, ako sa bojíš, aké máš strachy, čo presne ti vyskakuje v hlave, keď o jeho práci počuješ. Úplne všetko. Do detailov. Nezabudni sa mu ospravedlniť, že doposiaľ si si to neuvedomovala a bránila si mu voľne hovoriť. Povedz to z úprimnosti svojho srdce, bez výčitiek, útokov. Snaž sa nedávať do toho veľa emócií, ktoré by ho nútili brániť sa. Vysvetli mu, že ty s tým nevieš čo robiť, preto si sa tak nedospelo chovala, ale že ho teraz prosíš, aby ti s tým pomohol. Nech ti dovolí, ale hlavne si to dovoľ ty sama sebe, prejaviť svoje pocity, keď ich začneš cítiť.  Rovnako, keď nabudúce pôjdete v aute a budete prechádzať okolo domu kde býva. Ak ťa pochytí žiarlivosť, znovu mu v pokoji povedz o svojich pocitoch. Nie v hneve, nie vo výčitkách. Ale tak prirodzene, ako keď sa my teraz dve rozprávame. A potom sleduj, ako sa bude tváriť a čo ti povie.“ Žmurkla na Janku.

Rozhovor potom ešte trval možno polhodinu a rozlúčili sa.

Na druhý deň podvečer Magdu zastihla krásna správa na mobile.

„Dnes sme sa rozprávali aj o jeho práci a ja som sa mu ospravedlnila a vysvetlila, prečo som sa tomu doteraz bránila. Aj sme sa objímali a mne je zrazu ľahko na duši. Ďakujem, že som ťa spoznala.“

Magda cítila príjemne teplo na srdiečku a poslala v duchu Janke veľa lásky.

______________________

Viem, nevera, alebo len „hrozba“ nevery je veľkým strašiakom.

Spracovanie týchto boliestok trvá často veľmi dlho a niekto sa toho nedokáže zbaviť celý život.

V príbehu je jeden návod, ako  byť úprimný k sebe aj k partnerovi. Nedusiť v sebe nič. Je dôležité svoje myšlienky, ktoré nás znepokojujú zdieľať s tým druhým, aby mal šancu pochopiť, prečo sa, možno, správame neprirodzene a úplne inak, ako roky pred tým. Nevyčíta nám to z výrazu, lebo práve pod zvláštnym výrazom môže dešifrovať niečo, čo sa ani približne nepodobá skutočnosti. Skutočnému dôvodu nášho „iného“ správania a reagovania.

V Jankinom príbehu sa mohla situácia v ich rodine za pár mesiacov, možno rok-dva zmeniť, keby ho neustále brzdila v komunikácii a rozhodovala o tom, čo môže povedať a čo nie. Keď máme niečo zakázané, tak hľadáme cestičky, ako si to dovoliť. A často aj niekde inde. On vôbec netušil, prečo sa to deje a z jeho uhla pohľadu to mohol vyhodnotiť ako nezáujem o jeho život. Dosť osobné a jeho sa to mohlo začať dotýkať a ubližovať mu. A pomôcka bola taká jednoduchá. Iba v úprimnosti priznať, že sa v tom Janka necíti dobre, lebo ešte stále žiarli. No a čo je najlepší spôsob utešovania?.......

Tak len taká malá inšpirácia.

Ak „doklepávame“ nejaký „prúser“ a ešte to nie je celkom čisté  a ešte  existujú malinké semiačka neistoty a žiarlivosti, tak o tom otvorene hovorme.

Je to veľmi dôležité! 

Týmto spôsobom nemajú šancu vzniknúť nové semiačka a nevyrobíme si ďalší druh nezhody, ktorý bude znovu potrebné zložito dávať do poriadku.

A tak nech sa deje.