Boží poriadok (príbeh - návod)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/bo-poriadok-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

„Nedokážem sa upokojiť! Pozri, ruky sa mi trasú a celé telo mám ako v ohni.“ Zaslzenými očami hľadela na svoju tetu. „Zbláznim sa, keď mi ju súd zoberie....“ Nestačila dopovedať a hrdlo je zovrel kŕč. Teta sa k nej naklonila a zovrela v náručí. Jemne jej búchala po chrbte a upokojujúco, takmer neviditeľne, kolísala ako malé dieťa.

Janka už malým dieťaťom roky nebola. Vydávala sa, keď mala tesne po tridsiatke. V konečnom dôsledku aj bola rada, že si konečne niekoho našla. Veľmi túžila mať deti a rodinu. Ona sama vyrastala v dome otcovej sestry. Po rozvode rodičov sa o ňu nechcel ani jeden z nich starať, a tak sa slobodná teta, rozhodla, že si Janku vezme k sebe. S tetou vždy vychádzali ako dobré priateľky. Ich vzťah sa rokmi veľmi posilnil. Aj teraz, keď sa s manželom pred vyše rokom rozviedli, žila opäť s tetou. Rozvod prebiehal veľmi nepríjemne. Šesť rokov trpela jeho šikanovanie, žiarlivosť a obmedzovanie. Šesť rokov si nahovárala, že to nie je také zlé. Bola vďačná za krásnu dcéru a nechcela, aby rovnako ako ona, nepoznala rodičovskú lásku. Celé dlhé roky si nepripustila, že je pre manžela iba slúžka, ktorá keď nerobí presne to, čo jej on nakáže, je trestaná a obmedzovaná. K dcére sa choval rovnako. Bod zlomu nastal v okamihu, keď sa prvýkrát rozohnal a chcel Terezku udrieť. Postavila sa mu do cesty a ani netušila odkiaľ nabrala tú odvahu, keď mu zastavila ruku a doslova mu zrevala do tváre:

„A mám už toho dosť! Ako sa opovažuješ položiť ruku na také malé dieťa? Čo ju chceš prizabiť? Je mi z teba zle!“ Riadne ho svojou reakciou zaskočila. Doposiaľ poslušná slúžtička sa zmenila na levicu. V návale objavenej odvahy, obliekla Terezku, natiahla si kabát a vybehla z domu. Nemala kam inam ísť, iba k tete. Teta celé roky žila bez partnera. Terezka ju brala ako svoju starú mamu. Rovnako ako s Jankou,  aj s týmto malým dievčatkom vychádzali veľmi dobre.

Janka sa tej noci k manželovi nevrátila.  Ráno šla do práce a Terezku nechala doma s tetou.

Po práci sa vrátila domov sama, bez dcéry. Nechcela, aby bola svedkom hádky a sama netušila, čo manžel urobí. Nikdy pred tým sa k ničomu podobnému neodvážila. Chcela sa s ním porozprávať osamote.

„Madam sa uráčilo prísť domov!“ Nestačila zavrieť dvere, keď už stál v chodbe. Nevyzliekol si oblek, v ktorom chodil do práce. Pristalo mu to. Vedel sa vhodne obliekať, učesať, správať. Všade inde, len nie doma. ´Nechala som sa oklamať jeho uhladeným správaním. Páčilo sa mi, ako vie vystupovať, viesť sladké rečičky. Lichotila mi jeho pozornosť.´ Ich známosť netrvala veľmi dlho. Zaľúbila sa a bola by pre neho urobila čokoľvek. Toto bolo  dôvodom, že jej veľmi dlho trvalo, kým si uvedomila, ako ju vo vzťahu dusí a obmedzuje. Spočiatku si dávala za vinu sebe, že je nedostatočná vo veľa oblastiach ich života, a tak sa snažila stále viac, aby bola dokonalejšia a nevyvolávala hnev a následne nemusela byť trestaná. Jeho obľúbená forma týrania bola, že jej nedovolil spať v spálni a keď sa im narodila dcéra, tak ani pri nej v izbe. Aj týždeň musela spať na nepohodlnej sedačke, kde by sa malo problém vyspať aj šesť ročné dieťa. V čase trestu nesmela navštíviť tetu, zobral jej mobil a zakázal komukoľvek telefonovať. Z práce musela prísť domov a keď meškala čo len pár minút, trest sa predlžoval. O Terezku sa veľmi nestaral. To bola ženská práca a keďže mu neporodila syna, nevidel dôvod, aby sa on, chlap, venoval dievčaťu. Prísna disciplína bola vyžadovaná od oboch. Obe presne vedeli, ako sa správať, aby muž v rodine cítil pohodlie.

„Janka ukľudni sa. Nie je dôvod aby ti súd Terezku zobral.  On ťa iba straší, aby si sa cítila zle a bála sa.“ Neustále ju teta hladila a chlácholila, aby sa konečne upokojila.

„Nikdy sa o ňu nestaral. Povedz prečo musí byť taký hnusný a takto mi ubližovať?“ Plač zosilnel. Bezmocnosť a pocit nespravodlivosti zaplavovali jej telo. Nevedela čo má s tým robiť. Ako sa brániť.

„To, ako sa teraz cítiš a správaš bolo jediným jeho cieľom. Psychicky ťa zničiť, aby si trpela ako trpí teraz jeho ego. Určite nevie stráviť, že si si dovolila od neho odísť a nevrátiť sa na kolenách. Prosiť ho, aby ťa zobral späť. Prosím ťa, upokoj sa. Urobíš mu len radosť, keď ťa takúto uvidí na súde.“

Janka záporne točila hlavou.

„Viem. Viem, že je veľmi nahnevaný. Ale ťahá sa to už rok a nepamätám si, či som mala aspoň jeden týždeň, aby sa nič nestalo. Je to už na mňa priveľa!“ Utrela si papierovou vreckovkou nos a vymanila z tetinho objatia.

„Chvíľku ma počúvaj. Celý rok len plačeš, trasieš sa, bojíš sa a si v strehu, čo znovu vymyslí, aby ti skomplikoval život. Na nič iné nemyslíš. Už sa na to nemôžem pozerať. Spomeň si na ten okamih, keď si sa mu postavila a ušla z domu. Dokonca si ho fyzicky zastavila, aby Terezku neudrel. Spomeň si, čo si vtedy v tele cítila. Aký to bol pocit?“

Janka sa preniesla v čase a jasne pred sebou videla obraz dvihnutej ruky ako sa blíži k Terezkinej hlave. Žiadne pocity však neprišli. Nedokázala sa nacítiť na tú silu, ktorá ju konečne „dokopala“ k činu.

„Neviem to už precítiť, ale asi som vtedy prestala rozmýšľať a konala som pudovo, aby som malú zachránila.“

„Uvedom si, že v sebe máš dostatok sily aj odvahy. Postaviť sa za vás dve. Ako si správne povedala, prestala si premýšľať. V tom okamihu si tam bola len ty, sama za seba a za svoju dcéru, ktorú bolo treba brániť. Našťastie v tom zlomovom bode si mala mozog vypnutý a konala si. Bolo ti úplne jedno, že tvoj muž má väčšiu silu ako ty, že si vždy robila všetko čo ti prikázal, že si sa mu nikdy neprotivila, že by si ho svojim odporom mohla nahnevať. Nič z toho si v tej sekunde neriešila a dokonca ani večer, keď si odmietla dvíhať jeho telefonáty a nevrátila si sa domov. Tu máš jasný dôkaz svojej rozhodnosti a odvahy, keď zabudneš na všetko, čo si dovtedy žila. Keď prestaneš fungovať na základe strachov. Keď si uvedomíš, že ty takto úboho žiť nemusíš.“ Pohladila  ju po ruke. Jankina tvár už nebola taká červená od sĺz, postupne sa upokojovala. Tetine slová jej uľavovali na duši.

„Po rozvode ho určite muselo hnevať, že si sa vôbec nesnažila ho kontaktovať, že si mu všetko nechala a doslova ho odstrihla. Preto ti robí peklo zo života a posiela na teba rôzne udania a teraz si vymyslel, že si chce Terezku zobrať k sebe. Uvedom si, že nemá žiadne dôkazy. Nemá nič, prečo by sa súd mal rozhodnúť, aby bola pridelená jemu. Ty si len znovu uverila jeho nadradenosti a tomu, že má moc dosiahnuť všetko. Možno si ešte stále myslíš, že má silu nad tebou stále vyhrať a že má stále na vrh. No nemá. To sa deje len v tvojej hlave.“

Ponúkla Janke pohár s vodou.

„Keď zajtra budeš vchádzať do súdnej siene, tak tesne pred vstupom si predstav, že celý priestor, do ktorého vchádzaš je pod vplyvom božieho poriadku. Všetci sú pod vplyvom tejto spravodlivosti. Ty sama si pod ochranou tejto sily a všetko sa deje v prospech všetkých zúčastnených. Kým si budeš zámer v hlave tvoriť, precíť ho celým srdcom a hlavou uver, že je to presne tak, ako to definuješ. Pomyselne sa ponor do tejto vízie a nasaj z nej energiu do celého tela. Budeš veľmi pokojná, tvoje reakcie budú bez negatívnych emócií. A dnes, keď pôjdeš spať, skús si toto všetko predstaviť, akoby si už stála pred tou súdnou sieňou a urob to. Nacíť boží poriadok tu a teraz a rovnako to precíť v tele. Aby si už dnes prestala vymýšľať jeden hrozný scenár za druhým. Dôveruj, že všetko sa ti pre niečo deje a Boh ti nikdy nenadelí toho toľko, čoby si nezvládla a čo ťa nemá niečo naučiť.“

Teta sa jej s láskou prihovárala a  jej telom sa začal rozširovať pokoj. Jemný úsmev  pohol kútikmi úst. Oči sa máličko rozjasnili. Prvýkrát po dlhom čase vedela, že všetko napokon dobre dopadne.

_________________

Výraz ako „boží poriadok“, „vesmírny poriadok“ alebo nejaké iné spojenie , ktoré v nás dokáže evokovať presne tú skutočnú esenciu „istoty“, že všetko sa okolo nás deje v pravý čas, práve tak a presne preto, lebo je to pre nás prospešné a nie „na škodu“.

Akékoľvek slová, výrazy, predstavy  to v nás dokážu vyvolať, tak to skúsme používať. Napríklad v prípadoch, kedy nevieme fyzicky ovplyvniť deje okolo nás. Podobne ako Janka v príbehu, ktorá bola tak stratená vo svojich strachoch a programoch, že nedokázala už získať vnútorný pokoj a tak si v hlave neustále dookola vymýšľala jeden horší scenár ako druhý. Nedovolila si veriť v pozitívny výsledok. Tak veľmi uverila, že jej sa môže diať iba neprávosť.

Ak žijeme v domácnosti, kde je „hustá“ atmosféra, kde vládne strach, diktatúra, dokonca násilie, tak je to to správne miesto, kde by sme pred vstupom mali celý priestor naplniť božím poriadkom a vstúpiť do neho s presvedčením, že v tomto priestore sme chránení a vedení k činom a myšlienkam, ktoré nás vyvedú z nepríjemných situácií. V podobnej istote, bude aj naše konanie výrazne oslobodené od strachu. Posilní sa naša sebadôvera. Stačí len tomu veriť, že v tomto poriadku je pre nás všetko možné.

Ak pracujeme v kolektíve, kde to priateľskými vzťahmi veľmi nesrší, znovu môžeme do tohto priestoru poslať boží poriadok. Nacítiť silu tejto esencie, vďaka ktorej, možno nebudeme podráždene reagovať na druhého, dokonca nebudeme vôbec negatívne reagovať, lebo akýmsi zázrakom budeme akoby nad vecou a budeme riešiť to, čo v nás nevyvoláva zlé pocity.

Boží – vesmírny poriadok môžeme vložiť do akéhokoľvek priestoru, kde vieme (o sebe), že nevieme adekvátne reagovať, rozhodovať sa, správať sa, lebo sme presiaknutí vlastnou „nehodnotou“. Neveríme si, podceňujeme sa, nedoceňujeme sa, pochybujeme o sebe.

Aby sme sa dokázali postaviť za seba, vždy potrebujeme cítiť v sebe istotu. A tá nám často chýba.

Takže znovu je tu pomôcka, ako si navodiť stav „istoty“. A to práve naplnením prostredia silou – poriadkom, kde sa veci dejú tým najvhodnejším spôsobom pre všetkých. (Ak máme  problém veriť podobným – neuchopiteľným – veciam, tak si samého seba predstavme ako herca, ktorý dostal rolu, kde má veriť práve tomuto. A zahrajme ju. Je to  spôsob, ako odstúpiť od ega, ktoré by sa mohlo vysmievať a spochybňovať, že čomu sme znovu uverili.)

Tí, ktorí podnikáte. Každé ráno si naplňte svoje pracoviská, podnikateľské prostredie božím poriadkom, kde všetko prebieha harmonicky, prichádzajú do tohto priestoru príjemní zákazníci, klienti, vládne obojstranná spokojnosť.... doplňte tam všetko, čo vaše srdiečka urobí šťastným... a nech sa to deje v božom poriadku.  Vnútorne sa nalaďte na túto „istotu“ a nezabudnite sa usmievať a preciťovať, že sa to už deje.

(Ak v priebehu dňa vás niečo vibračne stiahne dole, tak znovu zamerať pozornosť na boží poriadok a znovu zopakovať postup.)

Zo srdca nám prajem, aby sme boží poriadok užívali vždy a všade.

A tak nech sa deje.

PS:

Účinok  božieho – vesmírneho poriadku, môže občas vyznieť ako nie veľmi priaznivo naklonený našim predstavám, čo by sme chceli prežívať. To by mohlo spôsobiť sklamanie. Ale len v tom prípade, keď si zároveň neuvedomíme, že ten výsledok neprišiel náhodou. Buď sme si ho svojou tvrdohlavosťou vytvorili sami, lebo sme neverili, že niečo lepšie by sme si mohli dovoliť. Alebo nepripustíme, že aj tento výsledok, nám môže byť v konečnom dôsledku na osoh.