Možno je to tak. I. (zamyslenie)

 https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/mo-no-je-to-tak-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Predstavme si.

Spočiatku sme existovali ako energia. Z tejto energie bolo vytvorených obrovské množstvo duší, ktoré sa postupne vtelili do nerastov, rastlín, zvierat, až napokon začali zažívať samých seba v ľudských telách.

To všetko, do čoho sa duša v slede množstva rokov dostala, bola hmotná forma.

V ľudských telách sme dostali k dispozícii geniálne, samostatne fungujúcu schránku. Tejto schránke dominuje mozog, ktorý však z rôznych dôvodov nefunguje na plný výkon. Môžeme si povedať, že vplyvom určitých pravidiel, sme po vtelení zabudli, kým sme a odkiaľ pochádzame. Vďaka tejto podmienke, sme rokmi vytvorili naše egá, uverili sme iba tomu, čo vidia naše zmysly a hlavne sme uverili, že svet, ktorý obývame je skutočná realita, realita nemeniteľná, teda nespochybniteľná vo svojej vnímateľnosti. Okrem tejto skutočnosti neexistuje nič a náš život je konečný. Dožitím života na Zemi, sa všetko skončí.

Vyšší plán je však o niečom inom. Naším cieľom, je rozpamätať sa na to, čím a kým sme, ešte kým sídlime v našich telách. Že naše životy v telách, je len kratučká epizóda našich existencií.

A teraz si predstavme, čo by sa stalo, keby sme si túto skutočnosť vedeli konečne uvedomiť. Žeby sme reálne vedeli, čo je našou podstatou.

Nebudem zachádzať do času, kedy by si celé obyvateľstvo planéty toto uvedomilo.

Stačí sa zamerať na dnešné dni, súčasnosť.

Tí, ktorí si už niečo uvedomujú a túžia žiť ľahšie, mnohokrát nevedia ako sa k tomu dostať.

Základom všetkého, je dostať sa do pokoja. Prebývať v pocite pokoja, rovnováhy.

Že je to nereálne?

Ak si práve toto hovoríme, tak je to pre nás fakt, ktorý nemáme silu zmeniť. Ak sa však niekde v nás zrodí  zvedavosť, čo ak? Čo ak sa to dá? Čo ak vďaka tomu sa kvalita našich životov zlepší? Tak sa neváhajme pustiť týmto smerom.

Byť v pokoji je pre tých, ktorí nedokážu ovládať svoju myseľ veľmi namáhavé. Ak sa aj o to snažia, za pár okamihov ich z tohto pokoja vytrhnú nutkavé myšlienky a pozornosť, ktorú na nich automaticky zamerajú. Alebo je to príbeh, ktorý práve prežívajú a oni uveria emocionálnemu náboju tejto skúsenosti.

Byť v pokoji vieme hlavne vtedy, keď dokážeme byť TU A TERAZ. Pri riešení minulosti alebo budúcnosti, to nemáme šancu dosiahnuť. Žijeme iba v konkrétnom okamihu a všetko ostatné už bolo alebo len má potenciál byť.

Predstavujme si ďalej.

______________

Veríme všetkému, čo bolo vyššie spomenuté. Máme chuť a dokonca veľkú túžbu sa k pokoju a harmónii dopracovať. Potrebujeme však zistiť ako na to.

Dostaneme sa do nepríjemnej situácie. Niekto nás slovne napadne a my cítime, že všetko, čo ten druhý o nás hovorí, nás zraňuje a my máme chuť kričať, brániť sa, bojovať za obhájenie hodnoty nás samých. Ako sa dostať práve v tejto situácii do pokoja?

Rozhodnutím.

Uvedomením.

Tvorením.

A napokon činmi.

Rozhodnutie ukončiť svoje automatické programy a nastavenie, ktorých používanie doposiaľ neprinieslo žiadne zlepšenie v našom živote.

Uvedomením si, že žijeme fiktívny svet a vždy reagujeme na vonkajšie podnety. Ak je niečo fiktívne, nemôže to byť reálne. Teda naše „skutočné“ reakcie, sú čosi navyše. Ak to „navyše“ dotujeme riadnou dávku energie, tak sa zároveň ochudobňujeme, slabneme a naša sila sa krásne roztrúsi na fikciu. Úplne zbytočne. Slabneme, naše telá chradnú a chuť žiť sa vytráca.

Tvorením nových programov a postojov si vytvoríme návyk, ktorý časom bude ľahké aplikovať.

Čin vykonáme, keď sa v prvom rade dostaneme do priestoru TU A TERAZ.  Pár sekúnd zamerať pozornosť na dýchanie. Sledujme ako nám vzduch šteklí nos, sledujme prúd vzduchu vychádzajúci z tela. Keď pozorujeme dych, myšlienky sa stratia. Nevieme súčasne sledovať dych a premýšľať.  (Možno práve niekto z vás to teraz vyskúšal a povie si, že sa to dá. Verte, že nie. Ak dokážete premýšľať v tomto prípade, tak sa nesústreďujete na dych, ale nato, aby ste dokázali, že to nefunguje.)

Predstavujme si teda spomenutú situáciu so slovným atakom na našu osobu.

Prvá telesná reakcia je hnev, ktorý túži byť vyslaný na protivníka. Po uvedomení si, že „áno, som nahnevaný“, príde pár POZOROVANÝCH“ nádychov. Už vplyvom dýchania, sa prvotný hnev veľmi výrazne oslabí, ale ešte stále cítime, že chce byť niečo vyslovené na našu obhajobu.

A teraz sa vráťme k energii, ktorá nás tvorí a ktorá je našou podstatou. To vedomie, skryté v duši (správnejšie by bolo nazvať to duchom) je práve ten pokoj a harmónia. V týchto pocitoch je vždy, len my tým, že žijeme hry hmotného sveta, sa málokedy k našej podstate dopracujeme. Veríme iba tomu vonkajšiemu. To naše pravé JA ostáva zabudnuté.

Pozorujme protivníka a uvedomme si, že nič nie je podstatné, čo on hovorí, pretože on nás akosi vidí a vníma, čo nemá s nami vôbec nič spoločné. Dokonca, aj my sami, sme sa stotožnili s akousi fiktívnou definíciou nás samých, ktorá je od pravej podstaty na hony vzdialená.

Uvedomením si pokoja a harmónie v nás, môžeme poľahky buď nahlas  alebo v sebe povedať:

„Možno je to tak.“

Slovíčkom možno dávame za pravdu obom stranám. Neodpovedáme na bojovú energiu! Nezväčšujeme ju a zároveň aj seba chránime pred úbytkom energie. A čo je dôležité, útok ukončíme v dobrých pocitoch.

Dobrovoľne sa vzdáme sebadôležitosti, presadzovaniu si iba vlastnej pravdy a kontroly nad situáciou.

Pre niekoho nemysliteľné, lebo doposiaľ tak žil. Jeho ego by nedokázalo zniesť takéto poníženie.

Ako by mohol dopustiť, že by sa aj „do krvi“ nepohádal kvôli dôležitosti, nedať si kydať „beztrestne“ na hlavu!

Možno vám, ktorí ste podobnému správaniu otvorení, došlo, že práve toto je to ONO!

Znovu si predstavme našu dušičku (ducha), ktorá má presah nad našimi životnými skúsenosťami a našimi životmi. Ak by ona mala riešiť popísanú situáciu, čo myslíte, ako by asi reagovala? Na čo by dávala dôraz? Čo by pre ňu bolo dôležité?

Podľa mňa je to pokoj a harmónia. Lebo na všetkom, čo je okolo nás a snaží sa nám to ubližovať, vlastne nezáleží. Je to pominuteľné. A všetko raz skončí.

A nikdy nezabúdajme, čo vytvoríme, keď budeme v pokoji a harmónii. V akých vibráciách sa budeme nachádzať a čo si tým pádom budeme priťahovať!

A v tomto je kúzlo všetkého.

Čím častejšie sa dostaneme do TU A TERAZ a zároveň do pokoja a naše reakcie sa zjemnia, tým viac sa otvoríme všetkým možnostiam, ktoré má pre nás vesmír k dispozícii.

Zo srdca nám želám, aby nás dnešná predstava, do ktorej som nás vtiahla prinútila sa nad tým všetkým aspoň zamyslieť. Možno nám to teraz ešte nedáva zmysel, ale semienko inšpirácie bolo zasiate.

Tak nech nám šťastlivo zakorení a napokon vykvitne.

A tak nech sa deje.