Strachy (zamyslenie)

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/strachy-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

Strachy nás sprevádzajú celým životom.

Už ako malé deti sme sa báli, že sa nejaký „bubák“ skrýva pod posteľou a keď bola tma, tak sme sa triasli na celom tele, keď sme mali nohu položiť na zem. Tma bol priestor, kde sa skrývajú všetci strašiaci sveta. Detská fantázia je otvorená a dokáže si predstaviť všeličo. Hlavne „postavičky“, ktoré by naše malé telíčka vedeli fyzicky ohroziť. Boli sme malí a hocičo „väčšie“ by nám mohlo ublížiť.

Teraz, keď sme dospelí, ako sa pozeráme na tie detské strachy, ktoré sme vtedy, v tom čase prežívali a skutočne sa toho obávali? Väčšinou sa na tom zasmejeme. Lebo teraz už vieme, že to boli „iba“ výmysly našich myslí. Teraz sme si uvedomili akí sme boli „detinskí“.  Že sa v skutočnosti nebolo nikdy čoho obávať.

A teraz sa pozrime na seba ako dospelých.

Stojíme pred rozhodnutím, ale nedokážeme urobiť prvý krok.

Čo nám v tom bráni?

Odpoveď všetci poznáme.

Strach.

Strach nás donúti uveriť, že je reálny, hrozný, neprekonateľný a ublíži nám. Všimnime si tú paralelu s nami, keď sme boli malí. Vtedy sme tiež „vedeli“, že niečo „reálne“ na nás číha, a tak sme sa tomu horúčkovito bránili, dokonca sme sa triasli, plakali a kričali na raty.

Strach je doménou negatívnych energií, ktorým keď podľahneme, tak ich neustále vyživujeme svojou pozornosťou. Dodávame im silu. Zhmotňujeme si každý detail tohto strachu a uveríme, že je skutočný.

Strach je však iba ilúzia. A túto ilúziu máme tú moc prijať alebo odmietnuť.

____________

Prijatím, neustálym myslením na neho nemáme šancu sa z neho vymaniť. Ochromí nás. Negatívna energia v tom okamihu nad nami vyhráva a robí z nás bezmocné bábky. Čím viac pozornosti strachu venujeme, tým je silnejší až sa napokon dostaneme do bodu, že už sme tak „maličkí“, že to vzdáme. Výsledok?  Nikdy neprinesieme rozhodnutie.

Odmietnutím sa vraciame k sebe. K svojej tvorivej sile a odvahe. Uvedomením si, že strach je na začiatku vždy iba v našich hlavách. Vytvára sa potenciál, čo by sa mohlo v našich životoch udiať, ktorým smerom sa udalosti môžu vyvinúť.

Najvhodnejším spôsobom, ako doslova vyhrať nad strachom a negatívnou energiou, ktorá ju sprevádza, sa do tohto strachu doslova „ponoriť“.  Urobiť pomyselný prvý krok a stretnúť sa s ním. „Vyzvať“ rozprávkového draka na stretnutie. Nebojácne mu čeliť.

Garantujem, že keď to začneme skúšať, zažijeme (a to nie len raz) úžasný pocit slobody a dobrých pocitov v našich dušičkách.

V okamihu, keď začneme na „vlastnej koži“ prežívať to NIEČO, čoho sme sa panicky báli a zistíme, že to nie je tak „hrozné“, dokonca, že to nie je vôbec nič strašné, práve vtedy budeme mať reálnu možnosť zakúsiť, ako chutí sloboda tvorivosti a odvahy.

A preto.

V čase, keď chceme priniesť akékoľvek (aj úplne maličké) rozhodnutie, postavme sa čelom strachu, ktorý by nás chcel zastaviť. Vždy si uvedomujme, že my sme TÁ väčšia sila, ktorá vždy sama volí, ako to chce mať.

Strach sa len vlečie na chvoste našej neviery v seba.

Strach má „veľké oči“.  A my tie oči vieme jemne privrieť a zaostriť pozornosť na to, čo potrebujeme my.

Zo srdca nám všetkým prajem, aby sme si urobili z prekonávania strachov,  doslova „zábavku“ . Našli „kľúč“ k zdolávaniu ilúzie dôležitosti a dokonca „skutočnosti“ existencie strachov.

Nebojme sa. Lebo fakt nie je prečo.

A tak nech sa deje.

 

PS: Nezamieňajme si strach s pudom sebazáchovy. Je tu veľký rozdiel. Pud sa prebudí v čase ohrozenia, kedy by sa nášmu telu mohlo niečo stať a mohli by sme dokonca umrieť. V okamihu prebudenia pudu sebazáchrany sa aktivuje celé naše telo, zvýši sa hladina adrenalínu a my sme schopní vykonať veci, ktoré by sme v normálnej situácii nedokázali. A strach, ktorí si v hlavách živíme, má podobné fyzické prejavy, ale neslúži na záchranu tela. Vytvára sa ilúzia, že tomu tak je, ale je to stále iba ilúzia. Ak sa bojíme, napríklad,  niekomu povedať pravdu do očí, lebo máme obavy, že nás ten druhý opustí, tak tu v skutočnosti nejde o záchranu života. Tu ide iba o zmenu kvality našich životov a to je veľký rozdiel!