Tebe sa to ľahko hovorí... (príbeh, zamyslenie)

Ako to vidíte u seba?

To čo obdivujete a v kútiku duše závidíte (v dobrom) druhému, si sami sebe nedoprajete?

Myslíte si, že Vám sa to stať nemôže, Vy si niečo podobné dovoliť nemôžete?

Uvedomujete si v čom spočíva rozdiel medzi Vami a tým druhým?

Vy si to dopredu nedovolíte, lebo VIETE, že Vám to fungovať nebude.

A ten druhý tomuto blábolu neuveril a pokúsil sa!

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/tebe-sa-to-ahko-hovor-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

 

„A ako to chceš? Cítiš sa v tom dobre v čom teraz žiješ? Si šťastná? Napĺňa ťa to?“

„No nechcem už takto žiť. Iba sa trápim a každý jeden deň mi pripadá stále horší a horší.“

„ Ako sa cítiš?“

„Ako sa asi môžem cítiť! Všetko je na prd! Najradšej by som už ani nebola!“

„Takéto riešenie si si zvolila?“

„Nezvolila! Ale nič iné mi neostáva!“

„Vyskúšala si už všetky možnosti?“

„Ja neviem či som vyskúšala všetky možnosti, ale tie čo skúšam sú na nič. Nič sa nedarí, dokonca si myslím, že každý jeden pokus vedie k horším výsledkom.“

„Keby bola šanca sa z toho vymotať, bola by si ochotná niečo preto urobiť?“

„To je úplne zbytočná otázka. Jasné, že by som preto niečo urobila!“

„Si si istá?“

„Som!“

„Môžem ťa naučiť, ako pracovať s myšlienkami a vďaka tomu sa postupne zbaviť zažitých vzorcov správania. Krôčik po krôčiku dokážeš zmeniť spôsob myslenia...“

„To mi chceš povedať, že zmenou myslenia vyriešim svoje sračky? Choď voľade...“

„Pred chvíľou si povedala, že si ochotná pre seba niečo urobiť, keď sa objaví šanca...“

„.. ale nie takú hlúposť! Že zmeniť myslenie! Ja potrebujem niečo konkrétne! Lepšiu prácu, lepší kolektív, normálnejšiu rodinu! A nemať okolo seba ľudí, ktorí ti to dennodenne iba sťažujú a nerozumejú ti! Čo s tým môžu urobiť myšlienky!“

„Však sa pozri na môj život. Máš pocit, že sa cítim rovnako ako ty? A nič iné pár rokov nerobím, iba pracujem so svojimi myšlienkami.“

„Tebe sa to ľahko hovorí! Ty nie si ja! Ty si úplne niekde inde!“

„Inde? Obe sme tu na Zemi! Kde inde by som bola! Ale ja na rozdiel od teba som začala s tými myšlienkami robiť. Uverila som, že iba tadiaľto vedie cesta. Takže? Nemáš chuť o tom ani popremýšľať? Alebo dokonca vyskúšať?“

„Ale... keď to je ťažké... hlavu mám plnú myšlienok, ako sa s tým dá niečo robiť?“

„Môže sa to zdať na začiatku ťažké. Kým však neurobíš ani prvý pokus, tak sa v tvojom živote nič nezmení. Kým neurobíš ten pomyselný prvý krok...“

„Neviem si to predstaviť. Riešiť reálne problémy s takou absurditou ako je práca s myšlienkami!“

„To ti verím. Predstaviť si niečo, o čom si nikdy nepočula, nerozmýšľala, čo vlastne vôbec nepoznáš, je skutočne veľmi ťažké. Roky žiješ tak ako žiješ. A výsledok? Je to vždy len na tebe. Ak túžiš po zmene, viem ti ukázať cestu. Ak si tú zmenu nechceš ani pripustiť, tak ti pomôcť neviem.“

„Tebe sa dobre hovorí...“

„Aj tebe sa bude časom dobre hovoriť, keď sa práve teraz rozhodneš, že niečo pre seba urobíš.“

________________________

Viedli ste už s niekým podobný rozhovor? (A je jedno na ktorej strane ste boli.)

Ja som podobných rozhovorov absolvovala niekoľko. Pravdupovediac, práve podobné typy ľudí, ktorí sú nešťastní a nevidia východisko zo životných situácií napokon tú zmenu ani neurobia. Dobrovoľne sa odsúdia na nulovú zmenu. Neurobia ani pokus.

V čom to asi je?

Príčiny môžu byť rôzne, ale spoločným menovateľom všetkých podobných „neochôt“ urobiť zmenu je strach z neznámeho.

Strachy. Máme ich všetci. Otázka však nestojí tak, či sú alebo nie, ale čo s nimi vieme urobiť. Necháme sa nimi ovládať, alebo im vieme povedať jasne STOP!? Rozumieme mechanizmu ako fungujú?

Strachy vznikajú v našich mysliach. Prejavujú sa práve cez myšlienky a následne dostanú podporu cez naše emócie a pocity. Preto je dôležité začať pracovať práve s nimi.

Ale s prvým a najdôležitejším krokom nám nikto nevie pomôcť.

A to je rozhodnutie urobiť zmenu v našich životoch!

Vďaka slobodnej voľbe, ktorá nám bola daná do vienka a celý vesmír ju rešpektuje, práve toto musíme urobiť sami.

Zo srdca nám všetkým prajem, aby sme sa mali natoľko radi, aby sme si natoľko vážili život, ktorý sme dostali (a verili, že si ho zaslúžime prežívať v radosti, pokoji a láske) , aby sme dokázali prestúpiť tiene a vstúpili do svetla.

S odvahou urobme prvý krok! A zmeny sa nám začnú diať. Len tomu konečne uverme!

A tak nech sa dej.