Človek, ktorý nám príde do života, je pre nás vždy darom! (zamyslenie)

To, že je to tak, častokrát ani nevieme.

Možno, odstupom času na to prídeme, ale medzitým si žijeme svoje "pokazené" životy.

Uveríme hre, ktorú nám "zlý" človek hrá. Hľadíme na tieto scénky veľmi povrchne.

Čo tak si dať raz toľko námahy a pripusťme si, že jeho rola je presne šitá na mieru pre nás?

Aby sme sa konečne zobudili!

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/lovek-darom-m4a?utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing

zvuková nahrávka

 

Hovorí sa:  „Človek , ktorý ti príde do života, je pre teba testom, trestom alebo darom.“

Podľa mňa sú všetci darom. Práve tí, ktorí podľa spomínanej múdrosti sú pre nás trestom alebo testom, majú v našich životoch najvyššiu dôležitosť. Vďaka nim máme šancu v „zrýchlenom“ režime precitnúť a zistiť, čo nechceme. Vďaka nim vieme zosilnieť a povedať konečné a jasné NIE doterajšiemu životu. Vďaka nim vieme začať žiť inak, krajšie, ľahšie, slobodne.

Alebo aj nie.

Záleží iba na nás. Či  človeka budeme brať ako trest a budeme sa hrať na obeť, alebo ho skutočne pochopíme ako dar.

Najväčšie „svine“ nášho života nám najjasnejšie ukazujú čo nechceme. Ako sa nechceme cítiť. Ak premenujeme „sviňu“ na „trest“, automaticky sa prepneme do roly človeka, ktorému tento trest bol z nejakého dôvodu vymeraný. Trest prichádza po čine, kedy sme niekomu ublížili. Tejto postupnosti všetci rozumieme, prijali sme ju, a tak si ju aj odžívame. Tí „najpokornejší“ z nás sa odsúdia trpieť a dokonca sú s tým stotožnení.

Však predsa platí vina a trest!

Častokrát vidíme ľudí, ako doslova sklopia uši a nechajú druhých, aby im beztrestne ubližovali. A práve tento typ ľudí si myslí, že prežívajú vo svojom živote „trest boží“, lebo kedysi (možno aj niekoľko životov dozadu) komusi ublížili. Zmierili sa  „s údelom“ a mlčky trpia.

Niekto tu niečo nepochopil!

Sme tak v područí starých programov a myšlienkových vzorcov, že nemáme žiadnu šancu zmeniť sa. To už ani nespomínam, že tomuto typu ľudí by sme darmo hovorili, že zmyslom našich životov je viesť láskyplný život v radosti a spokojnosti. Oni skrátka uverili, že ich zmyslom života je si niečo odpykať, aby „na druhom“ svete došli ku spáse. (Je na škodu veci, že keby sme im aj povedali, že práve na tom „druhom svete“ sa budú spovedať zato, že svoj život premrhali v zbytočných útrapách, aj tak by odmietli hoci len o tom uvažovať.)

Skúsme sa ešte chvíľku pozastaviť nad pojmom „vina“. Vieme si predstaviť, že cítiť vinu za niečo, čo sme urobili, je len zbytočné samo-odsúdenie? To, čo sme vykonali a následne si to vyčítame a ukotvíme sa v pocite viny, je len situácia, ktorú sme zažili. V nej sme sa zachovali presne tak, ako sme v momentálnom duševnom rozpoložení dokázali. Inak sme to nevedeli. Nemali sme dostatok skúseností, informácií a hlavne sme nemali spracované spúšťače našich emócií.

Takže! Nie je žiadny dôvod cítiť sa vinným! A teda následne, nie je prečo prijímať trest!

Čo však musíme, je prijať ZODPOVEDNOSŤ!

Zo situácie, z ktorej máme pocit viny, je dôležité sa poučiť. Nikdy viac nerobiť podobné veci, nehovoriť rovnaké slová alebo  reagovať automaticky.  Možno požiadať o odpustenie. (Nie len toho, komu sme ublížili, ale aj seba. Odpustiť si. Nebyť na seba zbytočne prísny. Stať sa vedomým človekom si vyžaduje čas a pár – aj tvrdších – príučiek.)

Zhrnieme si to.

___________

Človek, ktorý nám príde do života, je pre nás vždy darom!

Čím skôr si to pripustíme a budeme sa na každého tak pozerať a prijímať ho, tým skôr budeme o sebe vedieť, že sa stávame vedomým človekom.

Lebo!

Náhody neexistujú. Ani náhodné stretnutia. Všetko má pre nás význam. Čím lepšie a príjemnejšie nás postretáva, tým viac nám vesmír ukazuje, ako sme na tom vibračne. Ak je to naopak, neostáva nám nič iné (ak chceme), iba začať pracovať na zmene. 

A v tom nám všetkým držím prsty.

Zo srdca želám príjemné prežívanie každej zmeny, ktorú dosiahneme.

A tak nech sa deje.

https://linktr.ee/odkazsovy