Čo by bolo keby?

https://soundcloud.com/hedviga-placintarova/co-by-bolo-keby?si=8fed38f9cfe44e839cc508cd1b615ff6&utm_source=clipboard&utm_medium=text&utm_campaign=social_sharing 

zvuková nahrávka

Kladiete si podobnú otázku často?

Zvyknete sa stratiť v bôľných predstavách, snívaní o inom svete, inom živote, iných ľuďoch, iných situáciách? Čo by bolo, keby som sa vtedy rozhodla inak, keby som si vybrala niečo iné, keby som nepovedala toto a ono, keby som skúsila a nezaváhala...?

V akých pocitoch napokon skončíte?

Aký výsledok vám podobné premýšľanie prinesie?

Čo tým vyriešite?

Kde sa ocitnete?

Cítite sa fajn?

Máte chuť začať niečo na svojom živote meniť?

_________

Energie, v ktorých sa nachádzame, keď si „spytujeme“ vnútro a zisťujeme „čo by bolo keby“ nie sú vysoké. A to už vieme, že v akých vibráciách sa nachádzame, zákonite priťahujeme iba rovnako vysoko ladené situácie. Prepadne nás nostalgia a veľmi často upadneme na duchu a s bolesťou v srdci si uvedomíme (pripustíme) a napokon aj uveríme, že náš život je  pokašľaný a akosi ho už len prežijeme. Rola obete. Stávame sa slabými, neschopnými. Chuť naštartovať životnú energiu sa úplne vyparí.

Nie je na škodu si pripomenúť, čo sme v minulosti urobili a  že v dôsledku vtedajších rozhodnutí práve teraz zažívame nie presne to, čo by sa nám páčilo. Ale má to slúžiť (znovu opakujem, ako vždy) iba ako učebná látka, na základe ktorej si jasne vieme uvedomiť, čo podobnými rozhodnutiami a postojmi dosiahneme. K ničomu inému to slúžiť nemá! Každý iný dôvod nás len uväzní v minulosti a sebaľútosti. Stratíme chuť žiť.

Čo ak by sme rovnako dlhý čas a energiu míňali efektívnejšie?

Čo ak by sme si TU A TERAZ vytvorili krásnu predstavu (bublinu), do ktorej by sme vložili presne to, čo chceme. Ak nie sme vo vizualizácii veľmi dobrí, nevadí! Stačí si vložiť do predstavy príjemné pocity. Ak niečo radi robíme, napríklad  tancujeme, spievame, šijeme, tvoríme... vložme predstavu nás samých pri týchto činnostiach. Milujeme konkrétnu hudbu. Vložme ju tam. A vždy, keď nás začnú prenasledovať otázky „čo by bolo keby?“, opustime ich a venujme sa svojej predstave (bubline).  Tam zameriavajme pozornosť a preciťujme pokoj. Možno v určitých kratučkých okamihoch sa preblesne pocit šťastia. Vďaka tomuto spôsobu sa naša energie výrazne navibruje do vyšších frekvencií a vznikne obrovská šanca si pritiahnuť vo veľmi krátkom čase (možno aj do pár minút) niečo veľmi príjemné.

Ak však sme zakliatí v kolobehu predstáv „čo by bolo keby?“, no nemáme šancu byť v dobrých pocitoch! A následne sa nemôžeme čudovať, že sa nám veľmi skoro, možno aj okamžite, udeje niečo nepríjemné a my si samozrejme hneď potvrdíme, že ten náš život fakt stojí za „fajku dymu“.

A vy? Ako to máte? A hlavne, ako to chcete mať?

Zo srdca prajem, aby sme si vždy uvedomili do čoho sa v myšlienkach púšťame a dokázali sa presmerovať práve tým smerom, ktorý nás dostane do dobrých pocitov.

A tak nech sa deje.