Veční bojovníci

zvuková nahrávka

 

Neustále s niečím alebo s niekým bojujeme. Bojujeme za niečo. Bojujeme proti niečomu.

Boj znamená, že sme čosi vyhodnotili ako negatívne. Teda niečo, čo v našich životoch znamená to, čo sa nám nepáči, uráža nás to, ponižuje, ohrozuje, budí obavy a strachy.

Keďže sme to poňali ako zlé, nazvali to negatívnym, tak to samozrejme nechceme,  a tak s tým MUSÍME niečo urobiť. Hlavne aktívne, razantne, dokonca agresívne.

Bojujeme s nespravodlivosťou, bojujeme s obezitou (chudosťou), bojujeme s rodičmi, šéfom, so zlozvykmi, bojujeme za lepšiu spoločnosť, s nevyliečiteľnými chorobami, s hlúposťou druhých, za vlastné práva, s nepriaznivými životnými podmienkami, s nepríjemným susedom, s netolerantnosťou. Tých príčin, kedy „musíme“ bojovať je neúrekom. Vždy sa dôvod nájde.

Tak sme sa to naučili. Tak to žijeme.

Energia, v ktorej sme keď bojujeme, vyprodukuje zákonite rovnako veľkú energiu odporu. Buď sme to my, čo sa bránime a vraciame vychrstnutú energiu našim smerom a vkladáme do toho neskutočne veľa úsilia. Ak chceme vyhrať, musí „obrannej“ energie byť ešte viac, aby sme vyhrali. Ak sme to my, čo vysielame bojovú energiu, znovu odčerpávame z vlastných zásob a ochudobňujeme sa. Boj nikdy nič nevyriešil!

A vrátim sa k príčine potrebe bojovať.

Dualita. Žijeme v nej a je to fakt, na ktorom nič nezmeníme. Uverili sme, že to, čo považujeme za zlé, je potrebné vykoreniť, zbaviť sa toho, bojovať s tým, potlačiť, odohnať, doslova zmiesť zo zemského povrchu.

Takže príčina, prečo bojujeme vznikne iba z nášho vyhodnotenia, že niečo vo svojom živote mať nechceme a túžime to zrušiť, zmeniť, nastoliť to po svojom.  Je to rovnaké ako na individuálnej úrovni, tak aj na kolektívnej. Na základe nášho uhla pohľadu, našich vedomostí, postojov a názorov ideme „zriadiť poriadok“.  A prostriedkom sa stáva boj. Dlhé stáročia sme si v sebe uchovali presvedčenie, že jediný efektívny prostriedok je vymôcť si to silou. A nemusia to byť nutne zbrane a fyzické údery. Oveľa častejšie je to energetická výmena, ktorá nás ničí nenápadne, skryte a mnohokrát pôsobí veľmi devastačne na individuálnej úrovni. Keďže sa zaoberám osobným rastom človeka, nedá mi, aby som to neustále zdôrazňovala. Záleží (v našom mikrosvete) iba na nás! V prvom rade sa je vhodné postarať o seba a eliminovať čo najviac z toho, čo nás oberá o kvalitu prežívania dennodenných situácií.

A teraz krátke uvedomenie, čo sú to vlastne negatívne (zlé) veci.

_____________

Dualita. Logicky, vnímame to zlé aj to dobré. Inak to byť nemôže. Zamysleli ste sa, prečo to musí tak byť?

Predstavme si, že sme iba v tom „dobrom“. Žijeme si ako na obláčiku, pojedáme nebeskú mannu, nič nás netrápi, užívame si. Ako dlho by sme vydržali takúto „pohodičku“? Bavilo by nás to? Nebola by to nuda?

No a práve vďaka veciam, ktoré sa nám akože nepáčia a vyhodnocujeme ich ako zlé, negatívne, si začíname uvedomovať, ako to chceme v našich životoch prežívať. Čo tam chceme mať a čo nie. Čo nám spôsobuje trápenie a čo sa nám páči. Ako inak by sme to zistili? Ako inak by sme si zariaďovali ďalší chod udalostí v životoch? Načo by sme sa tešili? Za čo by sme sa pochválili? Ako inak by sme vedeli mentálne rásť? Ako inak by sme našli svoju silu? Tvorivosť? Schopnosť snívať a uvedomovať si, že život je pestrý a my si volíme, ako veľmi pestrý má pre nás byť.

Som zrozumiteľná?

Aj keď niečo vyhodnotíme ako negatívne, skúsme to pomenovať inak.

Napríklad DAROM.

S týmto pojmom sa u málokoho stretneme s negatívnym postojom.

Prečo darom? Lebo vďaka nemu začíname rásť. Aktivujeme vedomú časť osobnosti a namiesto automatického správania, teda že s  negativitou začneme bojovať, zvolíme veci, situácie a ľudí riešiť vedomým spôsobom. (Kto ste nečítali  Riešim, riešiš, riešime, nájdete to na tomto odkaze  https://www.odkazsovy.sk/2022/08/riesim-riesis-riesite.html  )

Zo srdca nám prajem, aby sme si vždy dokázali dopredu uvedomiť, čo si práve „robíme“ a následne privodíme. Nech namiesto boja volíme pokojnejšiu cestu. Ak sa vo vyhrotenej situácii vieme dostať do svojho pokoja, vždy nám príde správne vnuknutie čo s tým ďalej robiť.

Pokoj, prijatie, pozorovanie.

A na záver.

Negatívne emócie, pocity, situácie, ľudia. Privítajme ich s pokojom a pozrime sa, prečo sa v našom mikrosvete objavili. Čo si vďaka nim máme uvedomiť, čo na svojom prístupe zmeniť, čo v zažitom programe prepísať?  Položiť si otázku: „Čo nám v tomto všetkom najviac prekáža?“. Nikdy nestrácajme zo zreteľa, že vesmír nám nemá inú možnosť naznačiť, že práve v danej etape života máme niečo prehodnotiť. Preto tomu hovorím DAR.  

Ak si túto skutočnosť pripustíme a dovolíme prijať, že to tak skutočne môže byť, verte, že sa na nepríjemnosti v živote budete pozerať s porozumením a vedome. Možno sa dopracujete do stavu, že pri každom ďalšom „výskyte“ niečoho negatívneho, sa iba pousmejete, pomyselne pomädlíte ruky a doslova s nadšením sa pustíte do rozpoznania vesmírneho odkazu – vesmírneho daru.

A nech sa vám tak deje.

PS:

Na odkaze https://www.odkazsovy.sk/2022/06/aj-knihy-vam-v-tom-pomozu.html máte možnosť zistiť niečo viac o knihách,  v ktorých som zhrnula desiatky zamyslení, ako čo najjednoduchšie zmeniť určité zautomatizované vzorce správania a vďaka tomu začať žiť jednoduchší život v ľahkosti a hlavne pokojne.