Čo dáš, to dostaneš, ale ... (video)

 

 

👉 Čo dáš, to dostaneš. 

Toto všetci dobre poznáme.

👉 Nie je však jedno s akým zámerom dávaš.

👉 Nie je jedno s akými pocitmi dávaš.

👉 Nie je jedno prečo to robíš.

👉 A hlavne! Čo zato očakávaš?!

Ak ti napadlo, že aj keď robíš veci s láskou, predsa to niekto vie  proti tebe zneužiť,

tak tu sa skús svojho vnútra opýtať:

☝ Čo mi na tom vadí?

☝ Prečo sa nechávam zneužívať?

A ďalšia poznámočka:

☝  Ak sa ti to deje, nie je to náhodou s tvojim súhlasom?

👉 Iný druh „zvykov“ je, že keď nám niekto niečo poskytol, pomohol, dal, tak „sa patrí“, „malo by sa“ to vrátiť, revanžovať sa. Tento druh zvykov vychádza zo zažitého vzorca správania. Tu sa nejedná o spontánnu záležitosť, ale vychádzame z pocitu dlhu voči tomu druhému. A keď to neurobíme, cítime sa následne zle.

👉 My predsa nikomu nechceme ostať nič dlžní! 

Všetko vyššie spomenuté v súvislosti s týmto druhom „zvykov“ nemá s láskyplným, nezištným konaním nič spoločné. Práve tieto zvyky sú dôvodom zlých pocitov. Nedovolíme si nič prijať bez toho, aby sme nehľadali spôsob, ako sa „odvďačiť“.

👉 A ďalší druh dávania.

Ak vyhodnocujeme, že máme niečoho málo a prosíme o viac, vesmír nám naše prosby nevyplní len z toho dôvodu, lebo vychádzame z pocitov nedostatku. Ten dokážeme najviac precítiť, a tak nám je „dodané“ ešte viac toho, čo najviac prežívame. Teda nedostatok. Vezmime ako príklad peniaze. Nemáme ich dostatok. Sme nešťastní, keď peniaze od nás odchádzajú, tak jednou z možností je, začať peniaze dávať, nechávať ich od nás odchádzať s pocitom voľnosti, v nastavení, že si to môžeme vždy dovoliť, lebo ich máme presne toľko, koľko potrebujeme a aj niečo najviac. 

👉 Toto je – čo dáš, to dostaneš, ale v súlade s pocitmi, ktoré sú v súlade s činmi.

Tých príkladov je možno aj viac. Čo ich však všetky spája je, 

👉 že dávanie je potrebné, vhodné spájať s láskyplnými pocitmi, bez očakávaní, manipulácie, vypočítavosti. Dávať len tak, lebo nás to teší a hlavne máme z toho dobré pocity.

A tak nech sa nám to deje.