Nová verzia teba - Pohladenie sovy

 Kto ste? Viete to?

Alebo ste len prijali predstavu, ktorú máte o sebe  (a žijete ju) a od tých, ktorí vám to hovoria?

Skúste sa započúvať do slov tejto mini-meditácie.

Uvoľnite myseľ, otvorte srdce a začnite preciťovať.

Zamyslite sa nad otázkami a slová, ktoré začujete ako prvé sú tou správnou odpoveďou. V nich nájdete práve to, čo si myslíte, že vás definuje. Popustite uzdu fantázie.

S láskou sa ospravedlňte, odpustite, poďakujte a milujte.

Dovoľte prúdiť novej energii vo vašom tele. Začnite to cítiť. 💗




Si tým kým veríš, že si.

Vždy to tak bolo aj bude. Si tým, s čím si sa stotožnila. Žiješ predstavu seba samej v tejto realite.

Teda ...

... čomu si o sebe uverila?

... čo si o sebe myslíš?

... ako sa vidíš?

... vyčítaš si niečo?

... za čo sa odsudzuješ?

... čo sa ti na sebe nepáči?

A vieš aj dôvod? Vieš to jasne pomenovať?

Naozaj je to s tebou fakt až tak zlé?

Nezačala si aj sama pochybovať?

Nie si zo seba unavená? Nezačínaš bytostne cítiť, že je tu niečo v neporiadku? Nie v súlade?

Začínaš v  kútiku duše tušiť, že to nie je celkom pravda?

Tichučký hlas tvojho vnútorného JA si prehlušila tisíckami argumentov, že predsa som len tá nehodná, nevhodná, neprijateľná, nedostatočná, nie šťastlivá, nie požehnaná, nie dosť dobrá, bezbranná, opustená, slabá ...

Sú to roky. Ty predsa presne vieš kto si! Však sa poznáš celú večnosť a realita, ktorú žiješ ti to len krásne ukazuje. Dokonca si uverila, že sa na tom nedá vôbec nič zmeniť. Si to skrátka ty.

Lebo je to karma, lebo ma tak vychovali, lebo som skrátka taká, dokonca mi to okolie iba potvrdzuje. Aj babka bola na tom rovnako, ani mama si veľmi nevyskakovala. Skrátka je to fakt.

Naozaj? Dovolím si s tebou nesúhlasiť. Skúsim ti naštrbiť túto predstavu.

Ako sa v tom všetkom cítiš? Telo ti prekypuje radosťou, spokojnosťou a pokojom? Máš chuť sa každé ráno s úsmevom pozrieť do zrkadla? Veselo sa zdravíš s ľuďmi a dávaš hrdo najavo, kým si?

Viem, že vieš, že to tak nie je.

A ja ti prezradím malinké tajomstvo.

Je úplne v poriadku si dovoliť o sebe premýšľať inak! 

To dovolenie si môžeš udeliť jedine a iba TY!

Skús zabudnúť čomu si doposiaľ verila. Vymaž. Odhoď. Zruš. Zabudni.

Všetko na tebe a v tebe je v poriadku. Všetko na tebe a v tebe je v dokonalom poriadku.

Ty len nechceš o tom počuť a hlavne si to ani nepripustíš.

Skús to zmeniť. Skús nájsť odvahu. Skús za seba trošku zabojovať. Skús si to dovoliť.

Hovor si. 

Kedykoľvek ti to napadne. Kedykoľvek sa budeš cítiť ne-svoja, nepríjemne alebo neisto.

 

„Som dokonalá presne taká aká som.

Ospravedlňujem sa svojmu telu, že som ho tak dlho ignorovala. Že som ho nedostatočne hýčkala a starala sa oňho. Že som mu venovala tak málo pozornosti.

Ospravedlňujem sa svojej duši, svojmu srdcu, svojmu JA, že som tak dlho o nich nevedela, že som ich tak dlho prehliadala a nepočúvala.

Prijímam každučkú časť samej seba. Všetko je v úplnom poriadku.

Milujem sa a prijímam .

Odpúšťam si všetok ten premrhaní čas, ktorý som takto zbytočne minula.

Odpúšťam si, že som sa dostatočne nemala rada. Že som nepočúvala  tichučký hlások, ktorý ma už dávno prosí ... Miluj ma! Miluj ma!

Ďakujem za seba a za toto uvedomenie.

Ďakujem za odvahu prijať sa presne takú aká som.

Ďakujem si, že si to konečne dovoľujem.

Viem, že som nádherná ľudská bytosť. Viem, že som hodná, plnohodnotná, cenná, dôležitá.

Som oveľa viac, ako si to viem predstaviť. Som oveľa, oveľa, oveľa silnejšia, ako som si doposiaľ pripustila.

Opúšťam s láskou starú verziu samej seba. Žili sme dlhé roky v hmle nevedomosti a hlavne v zlých pocitoch.

Vítam sa. Objímam sa. Moje telo pulzuje novým životom. Nadšením. Láskou.

Preciťujem silu, ktorá prúdi mojimi žilami. Každá jedna bunka vibruje a moje telo je v ohni lásky.

Cítim to... je to úžasné ... milujem ten pocit. Milujem... a sľubujem, že ťa už nikdy neopustím.

Vítam novú verziu seba a teším sa na nové dobrodružstvá.

Je mi cťou, že som ťa konečne spoznala.“


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Riešim, riešiš, riešite...

Tak ako to vlastne je?