Deň sa pomaly končí - mini meditácia

Zvuková verzia

 Krátka, upokojujúca meditácia vám sprostredkuje 

stretnutie s vašou detskou verziou

 a vaše vzájomné prepojenie,

 aby ste jedna druhú posilnili a doplnili do celistvosti.

Aktivujte sa do vlastnej sily. 

Precíťte tú moc a pocit bezpečia.

Užite si to.

💗💗💗

Deň sa pomaly chýli k svojmu koncu.

Zvuky sa stišujú. Hlasy už nepočuť.

Zatváram oči a očakávam tmu. Chcem zabudnúť na rušný deň. Chcem zabudnúť na úzkosť, ktorá ma ničí a nedovolí vydýchnuť. Chcem už tomu urobiť definitívny koniec.

Zatváram oči, ale tma neprichádza. Neprichádza pokoj. Ticho.

Celá hlava je ako úľ plný pracovitých včiel. Namiesto tmy, sa mi pred vnútorným zrakom odohráva jedna scéna za druhou. Živé obrazy. Prebiehajú v rýchlom slede a v rovnakom tempe sa striedajú aj emócie. Búšenie srdca vnímam v celom tele.

Otváram oči a konečne vidím tmu. Pokoj, ten však neprichádza.

Kedy si už raz vydýchnem? Kedy si konečne ľahnem s čistou hlavou a prestanem sa báť?

Prečo sa mi to deje? Prečo práve mne? Celý život som bola poslušná. Vedela som čo sa odo mňa očakáva. Nikdy som neporušila pravidlá. Prečo je aj napriek tomu okolo mňa toľko nespravodlivosti? Prečo sa stále bojím, že ma ľudia prestanú mať radi? Že mi ublížia? Že ma odvrhnú?

Čo ešte musím urobiť? V čom sa mám zmeniť?

Slzy sa mi derú nenápadne spod viečok. Zatváram oči. Snáď im zabránim ďalej vytekať.

Ruka mi podvedome siaha na srdce a pokúša sa stlmiť bolestivý tlak na hrudi.

Do kedy toto všetko vydržím?

......

Odrazu sa tma pod viečkami zjemňuje. Zo šedivej prechádza do svetlo modrej. Na pozadí rozoznávam kontúry malej postavičky. Obrysy sa zvýrazňujú. Už ju vidím. Spoza závoja ku mne naťahuje rúčky malinké dievčatko. Jej tvár je ustráchaná. Veľmi pomaly sa približuje. Nepohybuje sa. Blíži sa ku mne, ako by ju unášal neviditeľný prúd. Jej tvár mi je akási povedomá. Miesto, ktoré na tele prikrýva moja ruka a doposiaľ odtiaľ vyžarovala tupá bolesť, sa začína ohrievať. Pocity sa zjemňujú. Som dojatá.

Jemné, éterické rúčky sa zľahka dotýkajú mojej tváre. Elektrizujúci pocit v okamihu aktivuje telo. Ani si nepamätám, kedy som niečo podobné zažila. Celá pokožka príjemne vibruje a ja sa mám po dlhom čase chuť usmievať. Kombinácia tepla a príjemných pocitov vo mne navodzuje atmosféru úplného bezpečia. Návrat domov. Návrat do poznaného. Láskyplného. Naplňujúceho.

 Rúčky ma neustále hladia po tvári a v očiach vidím strach  a pochybnosti zmiešané s nádejou. Ruky sa mi samé od seba pohýnajú a priťahujú k sebe krehké telíčko dievčatka. Zovieram ju v náručí, až sa mi v ňom celá stráca.

Prežívam zmiešané pocity. Radosť, prekvapenie, lásku, nehu...

 Odrazu ma ako príliv oblieva mohutná vlna energie. Sily. Pocitu neporaziteľnosti. Celistvosti.

Z úst mi nevychádza ani hlások, ale viem, že ma počuje.

„Už si v bezpečí. Už sa nemusíš ničoho báť.“

Cítim, ako mi zo srdca prúdi upokojujúca energia lásky. Celé prostredie zmenilo zafarbenie. Zo svetlomodrej sa prelieva do svetlučkej červenej, ružovej, jemnej zelenej. Kaleidoskop farieb dotvára upokojujúcu atmosféru a ja začínam cítiť stále väčšiu a väčšiu silu.

„Už je všetkému koniec. Odpusť mi, že mi to tak dlho trvalo. Ospravedlňujem sa, že som na teba zabudla a nechala ťa tu samotnú a ustráchanú. Ďakujem, že si na mňa počkala. Ďakujem, že ti môžem ukázať, ako sa o teba postarám. Ďakujem ti. Milujem ťa a viem, že sa už nebudeš musieť báť. A keď sa aj niekedy nachvíľu v čomsi stratíme, my dve to spolu zvládneme.“

Odťahujem ju od seba, aby som sa jej pozrela do tváre. Hlavičku má sklonenú, ale pomaly ju zdvíha a ja konečne vidím očká naplno otvorené, v ktorých je iba úsmev.

Bože ten úsmev hreje.

„Už je všetko v poriadku.“ Znovu si ju priťahujem do náručia. Hladím ju po hlávke a každým dotykom sa moje telo rozpína, rastie.

Dievčatko sa mi poslednýkrát pozerá do očí s neskutočnou láskou a s úsmevom na perách sa začína jej energia vstrebávať do mňa. Sledujem premenu do posledného okamihu a každou jednou sekundou pocit sily, naplnenosti, celistvosti narastá.

Privieram oči a do hĺbky preciťujem tento zázrak.

Zázrak znovu-stretnutia so svojou detskou verziou.

Ďakujem ti za tento dar.

Ďakujem, že som to mohla zažiť.

Aktivujem v sebe silu bohyne.

Ja som bohyňa. Ja som bohyňa.

Ja som tá, ktorá sa vždy vie o seba postarať. Vždy vie nájsť správne slová, gestá. Vždy je vo svojom strede a nikdy viac nikomu nedovolí ovládať jej život smerom, ktorý ona nechce.

Tak to je a tak to vždy aj ostane.