Prečo neveríme v dobré konce?

 

 


Urputne sa fixujeme do príbehov, kde hráme tragickú hlavnú postavu a samozrejme, dej musí byť dramatický, napínavý, veľakrát hrôzostrašný a hlavne! Hlavne s 99 %-nou pravdepodobnosťou sa to všetko skončí zle.

A paradox?

Milujeme pozerať fiktívne filmy, seriály s nádhernými, šťastnými koncami, pri ktorých častokrát od dojatia plačeme a srdiečko sa nám prepĺňa nádhernými pocitmi.

Prečo ich tak milujeme?

Odpoveď je snáď každému jasná.

ALE!

To samozrejme nie je pre nás! To je iba ilúzia a bujná predstavivosť scenáristov. Nič také v „skutočnom“ svete predsa neexistuje!

A máme to!

Presne, jasne zadefinované, ako to v živote chodí.

A ako by sme práve MY mohli byť výnimkou! Bože! Takú „hrôzu“  si nevieme ani predstaviť! 😂

Pousmiali ste sa? (Aspoň kdesi v sebe?)

Ak áno, gratulujem, našlo sa vo vás ešte zrnko zmyslu pre humor. A úplne malinká stopa uvedomenia, že žijeme v čomsi  „zvláštnom“.

Ak nie, úprimnú sústrasť 😊 😊. Vážnosť vo vašom živote je asi dôležitá.

A pritom!

Žijeme vo svete ilúzie, ktorý si režírujeme my!!!

Zo srdca nám všetkým želám, aby sme sa čo najrýchlejšie rozhodli (dovolili si) prekvalifikovať sa na scenáristov (špecialistov) zameraných na veselé príbehy, kde sa všetko rieši v ľahkosti, bez zbytočných manipulácií a nedorozumení a to najdôležitejšie, s koncami, ktoré prežívame s pokojom na duši.

Komu teraz napadlo, že sa mi to ľahko hovorí a dokonca ste to odmietli, že je to nemožné, tak skúste sledovať ako žijú ľudia, ktorí to už (hoci len čiastočne) žijú. Pripustiť, len úplne drobnú možnosť, že sa to dá.

(Keď zrolujete nižšie na tejto stránke, nájdete desiatky povzbudení.)

Občas mi je smutno, keď vidím ako ľudia majú najmenej času pre seba. Dokonca si nevedia nájsť ani toľko, žeby si uvedomili v akom klame žijú.

A tak to je.

PS: Ak si sa dostal/a v čítaní až tu, tak u teba je veľká nádej, že si ten čas pre seba vždy nájdeš 😉😉😉.


Celý svoj život milujem sledovať životné osudy ľudí okolo mňa, ale aj osudy vymyslené spisovateľmi, režisérmi. Vo všetkom nachádzam inšpiráciu a zároveň pochopenie, prečo sa veci vyvíjajú tak ako sa vyvíjajú. Životy ľudí sú fascinujúce.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Obraz
"Miláčik.... zlato.... počuješ? To všetko čomu teraz veríš a prepadáš tomu, to všetko sú len tvoje fantázie. Nič z toho nie je pravda. Nikto iný to takto neprežíva. Je to iba v tvojej hlave a tvojich predstavách. Tak silná bytosť si, že si dokážeš hocičo pritiahnuť, vytvoriť, zhmotniť a napokon aj žiť. Bohužiaľ, teraz si sa odsúdila do beznádeje a zúfalstva. Je to to, čo chceš? Miláčik... si vzácna bytosť. Vždy bude na tebe záležať. Vždy budeš veľmi, veľmi potrebná a vzácna. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé. Iba ty sama si si to nedopriala a nedovolila. To tvoje dno je iba strata schopnosti znovu sa naladiť a namotivovať. Zabudla si, že to vieš. Tak veľmi si sa upla na jednu jedinú skutočnosť, že si úplne prestala brať na vedomie, že existuje nesmierne množstvo možností, šancí, príležitostí. Na všetko si zabudla, lebo si uverila beznádeji. Uverila si, že si v priestore a čase, kde sa nemôže nič rozplynúť, rozsvietiť, rozjasniť, vylepšiť. Tomu všetkému si uverila. Zavrela všetky ces...
Read more »

Riešim, riešiš, riešite...

Obraz
zvuková nahrávka   Kopec problémov. Kopec vecí na riešenie. Dennodenná skúsenosť každého z nás. Myšlienky zahltia naše hlavy. Dobiedzajú, nedajú pokoj, nútia nás hľadať. Hľadať to správne riešenie. Najvhodnejšie. Môže sa nám aj hlava zapariť a častokrát nevieme ako ďalej. Vo fáze neschopnosti sa pohnúť do úspešného stavu, podliehame beznádeji, nervozite, zúfalstvu. Obviňovaniu seba, tých druhých, štát, systém. Koľko vecí riešime a mnohokrát prinesieme rozhodnutie, ktoré sa však vymyká očakávanému výsledku? (Následne príde pocit viny, odsudzovanie a napokon trestanie sa za „zlý“ úsudok.) Koľkokrát nevieme spať, lebo tvrdohlavo trváme na nájdení správnej cesty? Prežívate to rovnako? Dajte si pár sekúnd priestor a skúste si uvedomiť, či to tak máte. Máte skúsenosť, že jeden konkrétny problém vám zabral aj niekoľko dní a vy ste neboli schopní nič vyriešiť? Verím, že áno. V akých pocitoch v takom čase žijeme? Dokážeme sa naladiť do vyš...
Read more »

Tak ako to vlastne je?

Obraz
Ak sa dostatočný počet ľudí zhodne na tom, že je niečo správne, dobré, vhodné,  začne sa to brať  ako nemeniteľný fakt. Vznikne všeobecne uznávaná pravda. Nespochybňujeme či je to naozaj tak. Stopercentne tomu veríme a vyznávame to. Ale je to naozaj tak? Život ma začína utvrdzovať v pochybnosti. Malý príklad: Uvedomili sme si, že  množstvo vecí,  ktoré musíme, patrilo by sa, mali by sme, sú nelogické a vykonávame ich v pocite neslobody,  hnevu, frustrácie,  odporu? Prečo asi ! Prečo naše telá reagujú priam až agresívne? Lebo telo neoklameme. Je v jednote s našou dušou, ktorá nám aj týmto spôsobom dáva najavo, že žijeme vo väzení bludov a obmedzení, ktorým sme uverili. A my sa často odmietame odlišovať. Neveríme si. Nedovolíme si prejavovať samých seba v pravde. Uvedomme si, že pravidlá vytvárali a vytvárajú ľudia a veľmi často nie pre dobro ostatných, ale práve naopak  pre ich zotročenie. Ak svojim správaním,  konaním neubližujeme iným ani sebe, t...
Read more »