Žiarliš? Porovnávaš?




Závidíš? Porovnávaš sa?

Neustále zameriavaš pozornosť nato, čo sa ti nedostáva? Čo ti chýba? Čo by si chcela a nemáš?

Čo myslíš, čo sa ti bude stále viac a viac manifestovať? Čo budeš častejšie zažívať? Čo podporuješ? Nielen myšlienkami, ale hlavne negatívnymi pocitmi?

Áno. Presne všetko to, čo nechceš! A stále častejšie a viac.

A čo sa bude diať s tvojim životom? Bude ti len dokazovať, že toto je tvoja realita a ty s ňou nevieš čo robiť. Nevieš sa pohnúť z miesta.

Zacyklíš sa. Doslova zabetónuješ v tomto nastavení.

A pomôcka je veľmi jednoduchá.

Prestaň sa porovnávať. 

Prestaň závidieť. 

A začni riešiť svoje vlastné potreby. Svoju vlastnú túžbu. A predovšetkým ďakuj za všetko, čo už máš. Čo si dosiahla, prežila.

Keď ti teraz napadlo, že si zažila iba samú katastrofu, tak buď aj zato  vďačná. Práve vďaka tejto skúsenosti si bohatšia o svoju vlastnú vnútornú múdrosť. Presne vieš, že toto sa ti nepáči a do podobného príbehu už nechceš ísť.

Uver, že druhým môžeš závidieť iba ich rozhodnutie. Nie to čo majú. Iba to, ako sa rozhodli žiť.

Je to dobrá správa pre teba, či ani nie?

Aj ty to tak môžeš mať, keď budeš chcieť.

Ale chceš?

Máš odvahu zmeniť myslenie? Alebo si myslíš, že sa to nedá? Uverila si, že život sa skladá iba z hromady nezdarov a neúspechov? Prečo tak veríš zlým koncom? Prečo to chceš takto žiť?

Čas sa neúprosne míňa a ty zbytočne plytváš niečím, čo sa nedá vrátiť.

Skús sa konečne zbaviť závisti, porovnávania.

Iba sa kvôli tomu trápiš a nedovolíš si uvidieť, čo je na dosah tvojich rúk.

Uver, že je to jednoduché. Nehľadaj zložitosti.

Možno všetko to čo závidíš ani vlastne nepotrebuješ. Možno s tým, s kým a s čím porovnávaš nie je ani pre teba vhodné. Možno si uverila, žeby si to mala mať aj ty, mala zažívať aj ty, aby si konečne našla šťastie. 

Možno...

Dobre sa zamysli. Daj si nato čas. Zisti, po čom tvoje srdce túži a čo by ho naplnilo pokojom.

Môže sa veľmi ľahko stať, že si uvedomíš, že túžbou tvojho JA je byť iba v pokoji. Že v skutočnosti nepotrebuješ nič z toho, čo tým  druhým závidíš. Len si uverila, že takýmto spôsobom sa dopracuješ k radosti zo života. Žiješ v klame a neustále si tento nedostatok zvedomuješ a napokon si aj uverila, že bez týchto vecí sa tvoj život nezmení. Odsúdila si sa do bludiska nespokojnosti.

Tak sa ešte raz dobre zamysli. Úprimne sa ponor do seba. Zabudni na svoje okolie.  

Čo naozaj chceš? Čo naozaj nechceš? Čo skutočne potrebuješ? Čo to je?

 

Zo srdca ti prajem, aby si objavila boží pokoj vo svojom vnútri. 

Našla v jednoduchosti myslenia spokojnosť. 

Zabudla na závisť a porovnávanie. 

Dovolila si byť svojská, jedinečná, iná. Vďaka tomu, že si priznáš, že ty to môžeš mať po svojom, staneš sa pokladom nielen pre seba ale aj  pre svoje okolie.

S láskou a rešpektom k sebe ukážeš hrdo samu seba. Bez toho čo sa patrí, čo sa má a malo by sa. 

Na ničom z toho nikdy nezáležalo a záležať nikdy nebude.

Na čom ale skutočne záleží, sú tvoje pocity spokojnosti. K nim sa skús dopracovať.

Uver, že to dokážeš.

Uver, že to vieš.

Uver v seba.

A tak to je.


 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Riešim, riešiš, riešite...

Tak ako to vlastne je?