Ja som už raz taká.

Nie vždy sa podarí vyskúšať všetko naraz. Možno skôr nikdy. Prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo ja som už raz taká. Najradšej by som vyskúšala všetko naraz, aby som si čo najskôr urobila úsudok. Však niet času nazvyš! Prečo sa s tým "prdlikať" celú večnosť? No nie!? Lenže výsledok je potom veľmi zvláštne skomolený. Úplne zabudnem, prečo som to vôbec robila, čo som vlastne očakávala. Koniec nulový. Žiaden hodnotný záver.. Vo všetkom tom bol najdôležitejší čas. Stihnúť všetko, veľmi rýchlo. Fókus úplne inde, akoby sa čakalo a vyžadovalo. A to som presne ja. Neustále sa naháňam za čímsi. Tlačím nato, aby sa ušetrilo. Hocičo. Čas, priestor, peniaze, ľudia, snaha, potreby... Hocičo. Mojim zmyslom života je byť úsporná a efektívna. Všetko ostatné sa rovná prehre a zlyhaniu. A taká ja predsa nie som. Všetko vymykajúce sa môjmu zmyslu života ma vrhá do kobky s kobrami. Jedovatým hadmi, ktoré mi to dajú riadne vyžrať. Tak prísna som na seba vždy bola a aj som doteraz. Iba druhý...