Pomenovávanie chýb druhých je čudesný zvyk, pokúsme sa ho zmeniť.



Pomenovávanie chýb druhých je čudesný zvyk,  pokúsme sa ho zmeniť.

Sledujme sa.

Ako rýchlo "nacapíme" nálepku na druhého?

Pomenujeme  "chyby"... dáme im konkrétny názov ... formu... nálepku?

S názvom prichádza stotožnenie... škatuľka.

Pekne si do nej  pedantne všetky poukladáme a cez nálepky vnímame  osobnosť.

Podobných škatuliek s negatívnymi nálepkami o ľuďoch máme viac ako tých dobrých.

Väčšinou.

Ak sme práve takýto človek, ktorý presne takto koná,

pýcha nás úplne pohltila.

Automaticky sme sa nominovali do pozície neomylného, bezchybného človeka, ktorý má "právo" udeľovať negatívne nálepky. Má dostatočný nadhľad, prehľad, skúsenosti a dokonca rozumie fungovaniu chodu celého vesmíru. 

Všetkému.

Brrr....

A vy to máte ako?

Radi nálepkujete? Ste vnútorne s tým spokojní? Dokonca vás to teší? 

Tak mňa nie. 

Najvyšší čas zosadnúť z piedestálu zbytočnej dôležitosti.

A v neposlednom rade!

V druhom vidíme presne to, čo nám samotným na nás najviac prekáža. Nevieme s tým čo robiť, predstierame, že to máme "zmáknuté" (dokonca uveríme, že takým už ani náhodou nie sme),  ale keď to uvidíme v druhom, okamžite to vykričíme do sveta s vnútornou úľavou (nadradenosťou).  

V zmysle: "Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!"

Pomenovávanie a nálepkovanie druhých hovorí vždy o nás viac ako o tom druhom.

A tak to je.






Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Miláčik... zlato... počuješ?

Riešim, riešiš, riešite...

Tak ako to vlastne je?