Program "Pevná vôľa".

Program "Pevná vôľa".

Našťastie ho nemám.

Nepotrebujem ho.

Keby som nabehla na tento program, šla by som do silného odporu s tým, čo chcem, po čom túžim, čomu neviem odolať.

Zákonite by som zaostrovala silnú pozornosť nato, čo odmietam, čoho sa chcem zbaviť.

A tým pádom len znovu posilňujem to, načo sa zameriavam.

Pevnú vôľu sme nominovali na cenu hodnú neskrývaného obdivu. Kto ju má je úžasný. A vôbec sa tomu nečudujem.

Ísť cestou "pevnej vôle" nie je jednoduché. Táto cesta vyžaduje tvrdohlavosť a často sebazapieranie.

A prečo ju nepotrebujem?

Pretože sa viem R O Z H O D N Ú Ť .

Vždy, keď sa pre niečo rozhodnem, naozaj rozhodnem, dostáva sa telo a myseľ do rovnováhy.

Čo chce myseľ, to chce telo, čo chce srdce, to chce ego.

Vytratí sa potreba byť tvrdohlavou, nemusím sa seba-zapierať, vyparia sa myšlienky, ktoré ma budú nutkať sa vrátiť z cesty "pevnej vôle". Nebude proti čomu bojovať, ani brániť sa, nič si odopierať - na silu.

Po tom naozaj správnom rozhodnutí, sa veci dejú veľmi ľahko.

_________

Na to správne rozhodnutie si vždy počkám. Skúšala som sa rozhodnúť iba hlavou, kde absentovalo srdce. Nikdy to nefungovalo. Kým som celou svojou bytosťou neprijala predmet rozhodnutia, dobrý výsledok bol vždy dopredu stratený. V hlave bolo množstvo argumentov, prečo nie, prečo ešte nie, však to nie je také zlé, veď to nejako už dokopeš.... Hlava si stále šla to svoje a moje rozhodnutie šlo do čudu.

Kto ma poznáte, kto ste čítali moje knihy, alebo príspevky na blogu či facebooku viete, ako som skúšala prestať fajčiť. Počas môjho života sa mi to už trikrát podarilo na veľmi dlhé obdobie a vedela som, že je to jednoduché. Nebola som schopná sa tentokrát dostať do fázy "rozhodnutia", iba som si to nahovárala a skúšala. Jeden nezdar striedal druhý. Vedela som, lebo som už mala zažitú skúsenosť, že to ide ľahko a preto som čakala na správny okamih. A dočkala som sa.

Presne si pamätám dátum. 15. august 2023. Padali perzeidy a ja s hlavou vytočenou k nebu som čakala, kedy ich zahliadnem. Po prvom mi hlavou prešlo želanie ... prajem ti život plný pokoja bez cigariet...

Zasmiala som sa. Práve som tú svoju poslednú fajčila.

Celkom som ich videla sedem a pri každom sa mi veta opakovala.

A to bol presne ten čas, kedy som poslednú cigaretu s pietou zahasila. Poďakovala za tých pár rokov, keď mi bola neoddeliteľnou partnerkou a sľúbila si, že už v tomto živote svojmu telíčku toto robiť nebudem.

V priebehu týždňa prišla prvá a zároveň posledná skúška správnosti (ako tomu zvyknem hovoriť).

Bola som v lese a hlások v hlave začal: "Poďme domov, dáme si kávičku, cigaretku..."

Moja reakcia?

"Nie, ja už svojmu telu toto nikdy neurobím."

Úplne pokojné konštatovanie.

A toto je ROZHODNUTIE v mojom ponímaní a prevedení.